Legendárna Tublatanka a jej legendárne piesne zaznejú z nitrianskeho hradu.
Nebudem vôbec preháňať, ak poviem, že Tublatanka je legendárna kapela s významným spevákom Maťom Ďurindom, ktorého farba hlasu a prejav je špecifický a jedinečný ako aj hlboké texty piesní, plné odkazov, ktoré sa veľmi dotýkajú našich sŕdc aj v dnešnej hektickej a neistej dobe.
Častokrát počujem z úst priateľov, že texty Tublatanky sú nadčasové a prebúdzajú v nás nádej a vieru, že pravda vždy zvíťazí. Preto som sa rozhodla do každej otázky tohto rozhovoru zasadiť názov jednej piesne tejto kapely. Nitrianska agentúra Double Head Production nám do Nitry prinesie Tublatanku v rámci festivalu Labyrint Fest 5.septembra rovno na nitriansky hrad.
Martin, patrím do mladšej generácie, ktorá na piesňach Tublatanky rozhodne nevyrastala. Jej piesne som spoznala vďaka bratrancovi, ktorý tiež spieval a vedel vás perfektne imitovať. Bolo to ešte v 90tych rokoch. Máte spevácky idol, ktorý vás ovplyvnil? Pomáhala Vám v začiatkoch aj vaša mama? Viem, že bola profesorkou spevu.
M: Najprv som si kúpil v trinástich rokoch elektrickú gitaru a chcel som byť gitaristom. Vtedy som sa hanbil spievať, veď som bol len mladý chlapec, a tí vtedy moc nespievali. Na základnej škole, keď ma na hodine hudobnej výchovy vyvolala pani učiteľka, tak som mal trému, červeň v lícach a bol som rád, keď som danú ľudovú pieseň dospieval.
Neskôr ma spev začal baviť a spieval som doma so svojimi obľúbenými skupinami Beatles, Rolling Stones, Queen a ďalšími, ktoré som si púšťal z gramofónových platní. Započula ma moja mama, ktorá bola hlasový pedagóg a povedala, že mi spev ide, ale že mi s ním pomôže, aby som sa zlepšoval. Mama mi potom dávala doma pri klavíri hodiny spevu, učila ma intonáciu a správnu techniku, aby som si nesprávnym nasadením spevu nezničil zbytočne hlas. Za to jej doteraz ďakujem. Myslím, že mám hlas nepoškodený stovkami koncertov s Tublatankou, napriek tomu, že sa na koncertoch vôbec nešetrím.
Nenadarmo sa hovorí, že láska je energia, ktorá nás drží nad hladinou. Nemusí to však byť vždy len láska partnerská. Čo Vás v živote podržalo nad hladinou v ťažkom období života?
M: Keď mi zomrela moja milovaná mama v Tunisku v roku 2005, dostal som poriadnu depresiu. Nad hladinou ma vtedy podržala moja vtedajšia priateľka Mirka, ktorá sa neskôr stala mojou manželkou a tá mi pomohla pomaly sa dostávať zo smútku. Ona je zároveň psychologička a jej pochopenie môjho stavu, rozhovory so mnou a jej odborný prístup v tom čase mi veľmi pomohol.
Som rád, že mám pri sebe ženu, ktorú si vážim a už viackrát mi pomohla v ťažkom období môjho života, za čo jej veľmi ďakujem. Myslím, že veľmi pomohla aj môjmu otcovi, ktorý vtedy zostal vo vyššom veku bez svojej manželky, s ktorou bol skoro päťdesiat rokov.
Ako vnímate pravdu? Je svet iný, ako ste si mysleli? Spievate, že je smutne skutočný a vládnu v ňom prázdni ľudia.
M: V súčasnosti je na Slovensku, ale aj v Európe ťažká doba pre vnímanie a hľadanie pravdy. Situácia sa ešte zhoršila v období pandémie koronavírusu a neskôr po vypuknutí vojny na Ukrajine. Naša spoločnosť je polarizovaná, príliš veľa ľudí sa nechá nachytať na internete rôznymi hoaxami, klamlivými webmi a rôznymi facebookovými skupinami, ktoré zámerne už niekoľko rokov prekrúcajú pravdu. Ľahko im uveria a dokážu sa postaviť za neoverené, skreslené informácie. Poznám veľa ľudí, ktorí ľahko podľahli dezinformáciám a konšpiračným teóriám. A vôbec by som to od nich nečakal, lebo ešte pred pár rokmi v rozhovoroch s nimi som skoro nič také nespozoroval. Ja si skoro každú dôležitú informáciu overujem, či je pravdivá alebo nie z rôznych zdrojov. Pravda to má v súčasnosti u ľudí naozaj ťažké….
Pieseň Démon pomsty je stále veľmi aktuálna. Ten, kto má krv na rukách, zahynie na vlastný strach. Tuší, že je sám proti celým dejinám. Čo inšpirovalo autora tohto textu?
M: Text piesne Démon pomsty napísal náš dlhoročný textár Martin Sarvaš, ktorý sa od mladých čias venoval poézii, próze a každý deň čítaniu správ z domova i zo sveta. Keď sme boli na turné, robil nám aj manažéra a na raňajkách som ho vždy stretol s čerstvými novinami v rukách. Keď vznikal text piesne Démon pomsty, „letelo“ heavy metalové obdobie. Cítili sme, že sa chceme v texte tejto naliehavej rockovej piesne vyjadriť vtedajším výrazovým slovníkom. A tak Sarvaš použil pilotné slová tejto piesne ako démon, pomsta, krv na rukách, strach a mnohé ďalšie, z ktorých urobil príbeh, v ktorom dobro vyhrá nad zlom tak, ako je to v detských rozprávkach.
Ako najradšej trávite letné dni? Plavili ste sa niekedy na lodi? Samozrejme, nie do neznáma bez kapitána.
M: Od malička som obdivoval lode v prístavoch vo vtedajšej Juhoslávii, kde som chodil k moru liečiť si ekzém na rukách. Otec mi urobil radosť a kúpil mi nafukovací kajak. Veľmi som sa tej lodičke tešil a plavil som sa na nej na každej dovolenke. Plavil som sa vždy z nášho strediska na okolité pláže a na najbližšie ostrovy. To napínalo nervy mojim rodičom. Plavil som sa aj niekoľko hodín a rodičia ma stále nevideli na mori ako sa už konečne vraciam na našu pláž.
Teraz keď som sa aj ja stal rodičom, tak strach mojich rodičov o mňa už dobre chápem. Raz som to ale s plavbou na tom nafukovacom kajaku poriadne prehnal, keď som bol na mori vyše päť hodín. Moja mama sa už o mňa poriadne strachovala. Keď som sa konečne vrátil, tak som bol spálený od slnka, mal som úpal a teplotu vyše 39 stupňov. Otec mi vynadal. A to bolo správne, zaslúžil som si to.
Časy sa menia, no vy stále nosíte svoj „starý dobrý kabát“. Ako vyzerá dnes?
M: Ja som sentimentálny a mám rád veci na oblečenie z mladších čias. Pri ich nosení sa mi vrátia pekné spomienky z rôznych období života. Napríklad rád si zoberiem koženú bundu, ktorú som si kúpil v roku 1982. Presne viem akú muziku som v tom období počúval, kde som s tou bundou bol a čo som zažil. To oblečenie ma tak trochu vráti do čias, ktoré som mal tak rád. V jednej skrini mám niekoľko mojich starých obľúbených tričiek a kabátov, ktoré asi nikdy nevyhodím… len ak by ich napadli mole. Ale proti nim mám prostriedky, aby som neprišiel o staré dobré príbehy spojené s nimi.
V roku 1994 ste sa prebojovali s Nekonečnou piesňou do súťaže Eurovízia, čo bol veľký úspech. Čo si myslíte o mladých, ktorí majú túžbu odísť zo Slovenska do zahraničia a tam si budovať kariéru a zakladať rodiny?
M: Je mi to ľúto, že mnoho mladých ľudí odchádza študovať s vidinou kvalitného štúdia na vysoké školy do zahraničia, ktoré často sú ale horšie ako tie naše. A navyše viacerí z nich dostanú depresie z rôznych príčin a v mladom veku musia liečiť svoju psychiku.
Nie je fér, keď na Slovensku mladí zadarmo vyštudujú a potom odídu zo Slovenska za kariérou do zahraničia, lebo tam sú vyššie platy. Väčšina z nich sa už pracovať na Slovensko nikdy nevráti. A tak strácame odborníkov, ktorí nám v mnohých profesiách chýbajú. Poznám tiež mnoho dievčat a chlapcov, ktorí v mladom veku odišli žiť do zahraničia s vidinou lepšieho života a ľahkého zárobku, ale neboli tam šťastní alebo sa im nedarilo. Samozrejme poznám aj ľudí, ktorí odchod do zahraničia neoľutovali, no vždy sa radi vracajú na Slovensko.
Skladáte stále nové piesne? Ako je to s tvorivou múzou u vás?
M: Momentálne pripravujem a nahrávam v štúdiu nový album Tublatanky so štrnástimi piesňami, ktorý vyjde v novembri. Všetky piesne už máme nahrané, čo sa týka nástrojov nášho tria: bicích Petra Schlossera, basgitary Juraja Topora a mojej gitary a spevu. Tri piesne ešte musím nechať otextovať a potom naspievať. Vo finále sa musí ešte album zvukovo poriadne zmixovať, čo trvá asi 20 dní strávených v štúdiu, kde čas plynie neuveriteľne rýchlo. A potom nás ešte čaká fotenie a príprava obalu albumu s bookletom, ktorý bude obsahovať texty piesní a rôzne fotografie skupiny. Myslím, že sme si na albume dali záležať a piesňami potešíme našich fanúšikov.
Aký máte vzťah k Nitre? Radi sa do nej vraciate ako v piesni Ja sa vrátim?
M: Nitru mám rád odmalička, odkedy ma moja mama zobrala so sebou do svojej práce na pedagogickej fakulte v Nitre. Spomínam ako som na tej vysokej škole viackrát plával a skákal do bazéna vo večerných hodinách, keď som tam u mamy spal v jej kabinete. Často som sa s ňou prechádzal po centre mesta a popri rieke.
Mám doma aj staré čierno-biele fotografie spolu s mamou v Nitre z roku 1975. Samozrejme súčasná Nitra je oveľa krajšia a upravenejšia ako za starých čias. Poznám aj nitrianske divadlo. Zahral som si v ňom Ježiša Krista s bratislavským divadlom Nová Scéna, kde som hral šesť rokov a hosťovali sme tam s muzikálom Evanjelium o Márii. Musím zobrať moju rodinu do Nitry a poukazovať deťom všetko, čo tam už poznám, čo je zaujímavé a čo som tam zažil. Tak ako to deťom rozprávam, keď sa prechádzame doma v Bratislave.
A na záver už snáď len rande s našim krásnym mestom – Nitrou. Prajem celej kapele vydarený koncert a skvelú atmosféru priamo na nitrianskom hrade. Bude to vaša hradná premiéra?
M: Áno, bude to premiéra v krásnych priestoroch Nitrianskeho hradu a teším sa na fanúšikov 5. septembra na koncerte našej skupiny Tublatanka, s ktorou odohráme poctivý rockový koncert.
Pýtala sa Brigita Tarinová, foto MĎ
https://www.facebook.com/brigitathesinger
Koncert Tublatanky si môžete vychutnať v rámci Labyrint Festu v Nitre 5. septembra 2022.
