Štát sa chystá podporiť rodiny s deťmi vo väčšej miere než doteraz. Informoval o tom v nedeľu minister financií Igor Matovič (OĽANO). Navrhuje zvýšiť prídavky na dieťa z 25,50 eura mesačne na 30 eur do veku 18 rokov a na 50 eur mesačne od 18 rokov až po dokončenie denného vysokoškolského štúdia. Ďalšou zmenou by malo byť zvýšenie príspevku na krúžky a doučovanie z 12 eur na dieťa na 70 eur.
Zvýšiť chce aj daňový bonus z 23 až 46 eur na 70 eur na dieťa do 18 rokov. Zvýšiť sa má aj rekreačný bonus zo šiestich na 30 eur. Príspevky sa odvíjajú od toho, či ide o pracujúcich alebo nepracujúcich rodičov. Pri rodine, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, tieto opatrenia dokopy dajú 200 eur na dieťa mesačne, pri nepracujúcich rodičoch 100 eur.
Minister vyčíslil, že zvýšenie prídavkov na dieťa z aktuálnych 25,50 eura na 30 eur mesačne do 18 rokov veku a na 50 eur nad 18 rokov až do ukončenia vysokoškolského denného štúdia ukrojí z verejných peňazí navyše 105 miliónov eur ročne. Ide o príspevok, ktorý sa poskytuje každému dieťaťu nezávisle od toho, či rodičia pracujú alebo nie.
Druhú časť návrhu (príspevok na krúžky a doučovanie) nazval minister „srdcovkou“ celej daňovo-odvodovej reformy. Takisto ide o príspevok pre každé dieťa bez ohľadu na to, či rodičia pracujú alebo nie. „Súvisí to s tým, že státisíce detí nechodia na žiadne krúžky,“ skonštatoval minister s tým, že zrejme je to z finančných dôvodov rodiny. Príspevok na krúžky a doučovanie ministerstvo financií navrhlo zvýšiť zo súčasných 12 eur (toľko zhruba míňa štát na tento účel, avšak nedostávajú ich priamo rodiny, pozn. TASR) na 70 eur mesačne, a to pre deti od troch do 18 rokov. Príspevok by však nebol automatický, boli by to účelovo viazané peniaze. „To znamená, že na kartu alebo na elektronický účet, kde by si ich dieťa mohlo čerpať naozaj cielene len na služby deťom,“ načrtol Matovič s tým, že peniaze by mohli byť využité na krúžky, doučovanie, vstupné do divadla, galérie a pri odrastenejších deťoch napríklad na vstupné do posilňovne. Rozpočet by to zaťažilo o 570 miliónov eur ročne viac než v súčasnosti.
Ďalšia časť – daňový bonus – sa už týka detí pracujúcich rodičov. Závisí od veku dieťaťa, v súčasnosti je na úrovni od zhruba 23 do 46 eur mesačne. „Nový návrh je, aby pre všetky deti do 18 rokov (nie do skončenia vysokej školy, pozn. TASR) si pracujúci rodič mohol čerpať až 70 eur,“ povedal minister. Zmena podľa Matovičových slov nenastane len pri samotnej výške, ale aj pri podmienke, koľko musí rodič do roka zarobiť, aby mal na bonus nárok. „Navrhujeme, aby od prvého eura zárobku si rodič vlastne zarábal na daňový bonus v dvojnásobku daňovej sadzby, to znamená 38 % z hrubej mzdy rodiča,“ dodal minister s tým, že to považuje za magnet pre nepracujúcich rodičov, aby išli pracovať. Toto zvýšenie daňového bonusu ukrojí z rozpočtu o 269 miliónov ročne viac oproti súčasnému stavu.
Aj posledná časť zmien sa týka príspevku pre dieťa pracujúcich rodičov, konkrétne ide o rekreačný bonus. Ten minister vyčíslil v súčasnosti na úroveň okolo šiestich eur (zarátal tam zníženú sadzbu DPH na ubytovanie a rekreačný poukaz pre zamestnancov). Po novom ho chce zvýšiť na 30 eur na dieťa do 18 rokov. Takisto však ide o opatrenie „na kartu“, teda peniaze musia byť využité účelovo, a to na podporu domáceho cestovného ruchu. Navyše to z rozpočtu ukrojí 254 miliónov eur ročne.
Kto reformu zafinancuje?
Zvýšenie podpory rodín, ktoré v nedeľu predstavil minister financií Igor Matovič (OĽANO), ukrojí z rozpočtu 1,2 miliardy eur navyše. Na financovanie má slúžiť napríklad milionárska daň 0,1 % ročne z majetku nad jeden milión eur, čo si však bude vyžadovať majetkové priznanie každého, kto má majetok za viac ako milión eur. Medzi ďalšie opatrenia financujúce reformu minister zaradil napríklad zníženie zamestnancov verejnej správy o dve percentá či zníženie výdavkov na zbrojenie.
Matovičov návrh znížiť výdavky na zbrojenie by štátu ušetrilo 200 miliónov eur ročne. Tvrdí, že o tom od mája vedie diskusiu s Ministerstvom obrany (MO) SR. „Myslím si, že keď naši partneri v NATO investujú dramaticky menej, ako investujeme my, tak patrilo by sa ich trochu počkať,“ argumentoval minister.
Ďalšou položkou, ktorá by mala spolufinancovať zvýšenú podporu rodín s deťmi, je zavedenie paušálnej zrážkovej dane 29 % na poskytovanie služieb deťom a na služby súvisiace s rekreačným bonusom. Štátu by to prinieslo 293 miliónov eur ročne. Išlo by v princípe o daňovú sadzbu pre toho, kto tieto služby priamo poskytne. Zdaňovať sa majú príspevky z „kariet“ detí, ktoré sa presunú poskytovateľovi služby, napríklad futbalovému trénerovi.
Matovič navrhol aj znížiť počet zamestnancov verejnej správy o dve percentá, čo by štátu ušetrilo 180 miliónov eur. Argumentoval, že štát zamestnáva viac než 440.000 zamestnancov, čo si už Slovensko naďalej nemôže dovoliť financovať.
Ďalšia položka – vyšší odvod z hazardu – by do štátnej pokladnice priniesol podľa výpočtov rezortu financií 100 miliónov eur.
Milionárska daň 0,1 % ročne by priniesla 20 miliónov eur. Cieľom zavedenia takejto dane je však podľa ministra okrem solidarity aj to, že každý človek, ktorý má na Slovensku majetok nad milión eur, by musel raz do roka podať majetkové priznanie. Finančná správa by potom podľa jeho slov vedela ľahšie kontrolovať odvedenú daň.
„Šiesty zdroj financovania je obmedzenie zisku zdravotných poisťovní vo výške 20 miliónov eur,“ pokračoval minister. Medzi návrhmi tiež figuruje aj nižší rast podielových daní o 200 miliónov eur. O tie prídu samosprávy.
Medzi ďalšie zdroje financovania Matovič zaradil vyššiu efektivitu štátnych podnikov, čo by na financovanie reformy prispelo 50 miliónmi eur ročne. Ako príklad uviedol štátnu firmu Tipos, ktorej podľa jeho tvrdení dramaticky narástol obrat a zisk.
Takisto 50 miliónov eur by mohol štát ušetriť aj na zrušení poistiek štátneho majetku. „Dnes je to jedna veľká zlodejina,“ skonštatoval minister s tým, že tento biznis treba zrušiť.
Zvyšných 150 miliónov eur podľa Matovičovho rezortu ročne prinesú dynamické efekty z vyššej podpory rodín. „Keď rodinám dáte 1,2 miliardy eur navyše a oni tie peniaze minú či už na spotrebu alebo služby deťom alebo na domáce rekreácie, tie peniaze dávate do ekonomiky a následne vygenerujú nové pracovné miesta, vyššie dane z príjmu, DPH, odvody – to sú tzv. dynamické efekty,“ uzavrel minister.
Zdroj: TASR
