Na stretnutie som meškala. Moja chyba, mala som vyraziť skôr. Uvidiac smutné, zadumané pohľady vytušila som niečo nepríjemné, čo však isto nebude spojené iba s mojim oneskorením. Stačilo pootočiť hlavu trochu doprava a postupne sa mi začala skladať mozaika. Najprv som zahliadla hasičské auto. A potom som uvidela loď, z ktorej striekali akúsi penu. Na rieke bol zaznamenaný rozsiahly olejový povlak, únik.
„Nebudeme môcť vyraziť,“ povedal Matys zadumane. „Bolo by to nebezpečné i pre nás. Je to veľké,“ skonštatoval.
O chvíľu sme sa teda zo Zálesia presunuli do Dedinky (Nová Dedinka). Z prívesu sme dali dolu čln a priniesli ho k vode. Olejové škvrny bolo vidno i tu. Únik musel byť teda naozaj rozsiahly.
Videli ste už niekedy, aké škody narobia takéto úniky na vode?
Zažil som to aj tento rok, aj asi dva roky dozadu. Všade boli pokapané ryby. Úhyn sa dal počítať naozaj na tony. Extrémny smrad. Zachytil sa prvý úhyn a po asi mesiaci vyplávali ďalšie nafúknuté telá rýb. Nafúknu sa aj do trojnásobnej veľkosti. Robil som vtedy dokumentačné fotografie.
Spolupracujem s rybárskou strážou a ochranármi. Keďže splavujem často a vody poznám, hlásim každú zaznamenanú odchýlku. Môže ísť nielen o únik škodlivín, ale tiež o nezvyčajný pokles vody alebo akékoľvek iné vážnejšie zmeny na vode a v jej okolí.
Hovorili ste, že chodievate na splavy pravidelne. Sám i na organizované splavy. Koľko ľudí sa zvykne stretnúť na organizovaných splavoch?
Ja splavujem od svojich šiestich rokov. Každý rok. Na člne, kajaku i na paddleboarde.
Na organizovaných splavoch sa minulý rok stretlo asi 20 ľudí, tento rok až 80. Niektorí chodia na splavy pravidelne, aj mimo letnej sezóny a na menej známe miesta, iní sú takpovediac “víkendoví”. Skúšajú.
Taká najznámejšia vodná trasa je z Dedinky do Jelky, tam je aj vodný mlyn.
Mali ste niekedy nejakú nehodu na člne?
Mám kurz prvej pomoci na vode. Je to potrebné, keďže robím aj splavy na divokej vode. Minulý rok som absolvoval splav s jednou skupinou, ktorý trval 12 hodín. Počas tejto plavby som zachraňoval asi 11 krát.
Spomínam si i na takú situáciu, kedy dievča dostalo šok. Nevedelo ani ako sa volá. Iba pozerala do neznáma. Všetci si mysleli, že je nahnevaná, ale bol to prejav šoku z toho ako padla medzi riasy. Človek sa môže takto zľaknúť, padne do akejsi paralýzy. Zažil som to už predtým na Hrone, takže som vedel o čo ide. Treba sa s tým človekom rozprávať. Stačí pokojne na neho hovoriť a ono to prejde.
Splavy spájate aj s pozorovaním vtákov. Ktorý druh vtáka vás najviac zaujal?
Neuveríte, ale tu na Malom Dunaji môžete vidieť aj páva (Zasmial sa). Vraj je z Tomášova. Občas sem prilieta.
Páči sa mi však rybárik. Je síce pekne modrý a zdá sa, že i dobre viditeľný, ale i tak sa ťažko fotí. Je to výzva. Mne sa to nedarilo asi dva roky. Dôležité je vedieť kde ho hľadať a ako ho hľadať. Keďže loví ryby, zväčša čaká najviac meter a pol nad hladinou. Hodí sa do vody, chytí rybku a potom vyletí naspäť na konárik.
Ďalší je včelárik zlatý. Je pestrý, farebný a preto sa nazýva aj slovenský papagáj. Na Slovensku je len pár miest kde je ho možné vidieť hniezdiť.
No a orliak. To je najväčší dravec. Ten je aj tu. Tam ako sme parkovali, kúsok vyššie. Minulú zimu hniezdilo na Slovensku desať párov, predminulú šesť. Hniezdia pri Morave, Dunaji, Malom Dunaji, na Oravskej priehrade a Zemplínskej šírave.
Celý rok napríklad sledujem a fotím život a vývoj jednej skupiny desiatich kačíc neďaleko Jelky. Ide o zmiešanú skupinu divokých a domácich kačíc. Zaujímavé sú rôzne sfarbenia krížencov a rast mladých.
Koľko druhov vtákov je možné vidieť na Slovensku? Kedy a ako je možné ich pozorovať a fotiť?
Na Slovensku je asi 370 druhov vtákov. Môžete ich sledovať i fotiť celoročne, no najlepšie sa fotí keď opadá lístie. Vtáky je vtedy možné ľahšie vidieť.
Poznám ľudí, čo začali fotiť vtáky pozorovaním krmítka na vlastnej terase. Neskôr prešli do voľnej prírody. Aby sa vám v prírode fotilo ľahšie, je možné vytvoriť si stanovisko. Najlepšie ak je niekde blízko lesík. Potom stačí keď dáte na kúsok dosky nejaké krmivo a naučíte vtáky, že ich tam kŕmite. Stanovisko si môžete urobiť tak 3 metre odtiaľ.
Dobre sa fotí napríklad i v mestskom parku.
Ďalším zaujímavým tipom na fotenie sú tiež senianske rybníky. V strede močiara je bunker, z ktorého je možné pozorovať a fotiť veľké množstvo vtákov. Treba tam však ísť ráno po tme a odísť až neskoro večer. Je to výborný relax. Avšak mnohí ľudia nevedia oddychovať v samote. Asi nevedia vystáť samých seba. (Smiech) Takto sa to ale veľmi dobre dá naučiť.
Z fotenia sa môže stať napokon naozaj veľké dobrodružstvo. Sú ľudia, ktorí za vtákmi cestujú. Chcú odfotiť nejaký zaujímavý druh vtáka, ktorý žije iba v špecifickej lokalite, tak za ním vycestujú.
Prečo by ste odporučili pozorovanie vtákov?
Čítal som knihu Vtáčia terapia. Je to o chlapíkovi, čo trpel úzkosťami. Presťahoval sa do prostredia, kde pozoroval vtáky a neskôr ich začal fotiť. Kniha je písaná pocitovo – ako to prežíval, ako mu pomáhal pobyt v prírode, zvieratá, ako zapájal hlavu na ich sledovanie, aby nerozmýšľal nad mnohými inými vecami. Zároveň je doplnená množstvom faktov a psychologických výskumov.
Pobyt v prírode, ktorý je naviac spojený s nejakou záľubou je teda nielen dobrým relaxom ale tiež vhodnou prevenciou pred psychickými problémami, napríklad pred úzkosťami. A voda je iba ďalším bonusom. Upokojuje.
Mnohí to majú nastavené tak, že síce pozerajú okolo seba, ale nevidia. Sú zahltení. Vidia všeličo, ale nič konkrétne. Nestačí iba ísť o prírody. Môžete sa prechádzať v prírode, ale nemusíte byť takpovediac “prítomný”. A to nestačí. Preto tí, ktorí sa zameriavajú napríklad na fotenie trénujú takto všímavosť. Vidia detaily, všímajú si niečo špeciálne, zaujímavé, snažia sa zachytiť momenty. A to je dôležité. Byť myšlienkami v danom prostredí, prepojiť sa.
Ľudia si “čistia hlavu” nielen pobytom pri vode, ale napríklad i čistením Malého Dunaja. Poznám takých, ktorí prežívali rôzne ťažké životné obdobie ako napríklad rozchod, rodinné problémy a iné náročné situácie, po ktorých boli uzavretí vo svojej bubline a smútku. Vytiahol som ich na vodu, otvorili sa, pociťovali šťastie, úľavu, pokoj a boli za to vďační. Jedným slovom – psychohygiena.
Ako sa pozeráte na prikrmovanie vtákov ľuďmi?
Od jari až do jesene netreba prikrmovať vôbec. A v zime dávame maximálne kukuricu alebo nejaké osivo.
Vtáky sú pažravé, samozrejme že zjedia aj chlieb, či už suchý alebo iný, ale nerobí im to dobre. Pečivo v žalúdku zvieraťa kvasí. Občas možno potom na vode vidieť napríklad labuť s “anjelskými krídlami”. Je to labuť, ktorá nikdy nevzlietne. Ide o deformáciu krídel spôsobenú práve “ľudskou stravou”. A nie je to jediný následok, ktorý takáto strava vtáctvu spôsobuje. Prichádza tiež napríklad k tráviacim problémom a k úhynom. Aj prípady primrznutých labutí sú často práve následkom nesprávneho prikrmovania.
Dokonca ani šupky zo zeleniny alebo ovocia nie sú vhodné pre vodné vtáctvo ako si niektorí ľudia myslia. Všetko to vo vode nielenže kvasí, ale láka to aj hlodavce. Treba si uvedomiť, že prikrmovanie nie je zbavovaním sa zvyškov z kuchyne.
A čo ostatné vtáctvo a kŕmenie? V regiónoch Horná Nitra, Liptov a Považie bola zaznamenaná tzv. kŕmidlová choroba. Je to ochorenie bičovkou-trichomoniázou, ktorá zhoršuje príjem potravy a napokon spôsobuje úhyn vtákov. Ak zaznamenáme apatické vtáky v okolí kŕmidla, môže to byť znakom tohto ochorenia. Je dôležité kontrolovať čistotu kŕmidla. V prípade nákazy sa musí dezinfikovať.
Viem o vás, že ste autorom kalendárov s fotografiami vtákov. Výťažok z minuloročného ste venovali chorému chlapcovi. Máte kalendár aj na rok 2023?
Áno. Je možné si ho objednať priamo u mňa cez FB. Nájdete v ňom fotografie spomínaného rybárika, včelárika, orliaka ale i labutí a iných druhov vtákov.
Čo by ste chceli odkázať našim čitateľom?
Naučte sa oddychovať. Zaujímajte sa o svoje okolie, vnímajte prírodu a chráňte ju. Ona sa vám odvďačí. A ja každému vravím: Pozeraj hlavne tam, kam nevidíš. (Úsmev)
Rozhovor pripravila Lucia Balagová
