Bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský verejne požiada svojho straníckeho šéfa, lídra hnutia OĽaNO Igora Matoviča, aby už nemlčal. Hovorí o odvolávaní kvalitných a čestných ľudí a o praktikách nového ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana.
Otvorený list predsedovi hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností
Vážený pán Igor Matovič, do hnutia obyčajných ľudí ma priviedlo aktívne protikorupčné presvedčenie, ktoré si si v roku 2012 všimol a zrejme aj vďaka ktorému si ma v roku 2020 poctil veľkou dôverou návrhom na vymenovanie za člena vlády. Toto presvedčenie ma o túto vysokú službu napokon aj spravodlivo pripravilo.
Za návrh vymenovať za generálnu riaditeľku pozemkového fondu osobu, ktorá mala v minulosti blízko k mafii a ktorá je dnes obvinená z korupcie, som bol politicky naozaj zodpovedný ja, hoci to nebola moja voľba. Keďže je však naším cieľom dokázať, že krajina sa dá riadiť čestne, iné riešenie ako demisia nebolo možné.
Nastupujúcemu ministrovi pánovi Samuelovi Vlčanovi som odovzdal funkciu s presvedčením, že transplantácia slušnosti do chorého rezortu bude pokračovať. Avšak to, čo sa začalo diať na ministerstve pôdohospodárstva po mojom odchode za slušné považovať nemôžem.
Spolupracovníci, ktorí prišli spolu so mnou presadzovať vládne ciele, každodenne dokazovali, že práca v rezorte môže byť skutočnou službou pre krajinu. Iste, urobil som na politickej šachovnici i nejeden chybný ťah, no ani jeden nečestný. Myslím, že aj najväčší neprajníci museli vo svojom zvyškovom svedomí cítiť, že sme do budovy na Dobrovičovej vniesli novú politickú i ľudskú kultúru. Na rozdiel od minulosti nemal nik, naozaj nik, na mňa to „správne“ telefónne číslo, ktorým by určoval komu má koľko z miliárd pretekajúcich rezortom pripadnúť. Pracovali sme tak, ako nás k tomu zaväzuje vládny program, sebaúcta i vlastné svedomie.
Dnes je to však všetko spochybnené. Mnohí moji bývalí kolegovia sú novým ministrom zo služby nepochopiteľne prepúšťaní, navyše nedôstojným spôsobom. Akoby to neboli ľudia, ktorých odborný i občiansky profil sa často formoval na protikorupčných bojiskách, ale samotní strojcovia úpadku predchádzajúcej doby.
Uvediem Ti niekoľko príkladov. Pracovníci protikorupčného oddelenia, ktoré som vytvoril pod vedením osvedčeného kolegu z bývalých vyšetrovateľov NAKA, boli za použitia klamstva prepustení. Išlo pritom o skúsených profesionálov, výsledkom náročnej práce ktorých boli detailne spracované trestné oznámenia, mapujúce rezortné zločiny. A ktorí mali v tejto oblasti pred sebou ešte mnoho práce…
Radový IT špecialista, ktorý po rokoch kolektívneho mlčania prejavil odvahu a začal v rezorte odhaľovať hlboko zažratú softvérovú korupciu mnohomiliónových rozmerov, bol s nechutnými vyhrážkami prepustený medzi prvými…
Lesník, generálny riaditeľ, ktorý v časoch vlády Smeru poukázal na kradmé praktiky nitrianskych zlosynov a ktorý rozbiehal historickú reformu štátneho podniku Lesy SR zameranú na prírode blízke hospodárenie, bol odvolaný bez poznania podstaty jeho činnosti.
Obchodný riaditeľ, ktorý úspešne pracoval na zvrátení monopolu najväčších odberateľov dreva v prospech menších domácich spracovateľov, nasledoval zakrátko za ním… Inšpiratívnym morálnym, odborným a ľudským kreditom disponuje dnes už takmer bývalá generálna riaditeľka kancelárie ministra, ktorá sa v minulosti statočne vyhranila voči zlovôli predchádzajúcej ministerky. Vracia sa do vysokého úradu v zahraničí, ktorý opustila kvôli tomu, aby na Slovensku pomohla zvíťaziť pravde. Vracia sa tam bez problémov, no nám tu bude veľmi chýbať…
Odísť musela aj riaditeľka verejného obstarávania, známa svojím nekompromisným uplatňovaním zákona. Odvolaný generálny riaditeľ platobnej agentúry, manažér a zároveň praktický farmár, postupoval pri záchrane akreditácie tejto životne dôležitej inštitúcie možno menej elegantne, no zápalisto a najmä úspešne. Jeho bezkonkurenčnou výhodou bolo poznanie mínových polí nemorálností, po ktorých pôdohospodárov hnali korupčné pravidlá minulosti. Inšpekcia, ktorú vytvoril na kontrolu kontrolórov, ktorí boli častým nástrojom korupcie, bola však zrušená…Profesionálny lesník a ochranár, riaditeľ Lesopoľnohospodárskeho podniku v Uliči, dokázal v krátkom čase ekonomicky stabilizovať drsne rozkrádaný podnik, trestnými oznámeniami prinavrátiť nádej v spravodlivosť a predovšetkým nasmerovať tento jedinečný kút Slovenska k skutočne prírode blízkemu hospodáreniu.
Reakciou nového vedenia ministerstva je jeho odvolanie a návrat ťaživých tieňov minulosti… Vypustenie vzdelávania a múzejníctva z odboru, ktorý sme vytvorili na podporu týchto dlhodobo zanedbávaných oblastí, je nielen nepochopením ich významu, ale aj smutným prejavom nekultúrnosti. Avšak aký paradox – štátna zamestnankyňa, ktorá bola za hrubé porušenie pracovnej disciplíny prepustená s okamžitou platnosťou, sa po nástupe nového ministra vrátila, a to dokonca na ešte vyššiu pozíciu, pričom tento krok bol odobrený lživým tvrdením, že jej pracovný pomer nebol nikdy ukončený.
Nechcem obísť ani dobrovoľný odchod generálnej tajomníčky služobného úradu, ktorá bola zo strany nášho hnutia vystavená vskutku nedôstojným tlakom. Ide o výnimočnú osobnosť, ktorá prišla ministerstvu pomôcť aj za cenu osobných obetí z pozície riaditeľky najúspešnejšej biosférickej rezervácie na svete. Takéto postupy nemôžem hodnotiť inak ako hrubý prejav neúcty k ľuďom, ktorí nielenže rozumejú svojej profesii, ale šíria aj ducha osvety, čo je vždy, dnes však zvlášť, mimoriadne potrebná kombinácia. Minister má samozrejme právo vybrať si svojich spolupracovníkov, no otázka čo ho núti k masívnemu odstraňovaniu práve tých, ktorí priniesli do rezortu odvahu odhaľovať zlo, nemalé vedomosti i ľudskosť, sa obísť nedá. A rovnako ani tá, kde boli a čo robili počas predchádzajúcej doby temna mnohí z tých, ktorí ich dnes prichádzajú nahradiť? No najmä nemožno nevysloviť otázku najzávažnejšiu – v čí prospech sa to takto deje..?!Naše úspešné hnutie vzniklo, vážený pán predseda, vďaka Tebe, a to na troskách korupciou rozvrátenej krajiny. Rad Ďurka Langsfelda sme udeľovali za občiansku statočnosť ľuďom, ktorí mali odvahu v časoch morálneho temna nemlčať. Tejto idey sa nesmieme spreneveriť ani dnes, keď je bremeno zodpovednosti najťažšie. Práve naopak, musíme ísť dôsledným príkladom, lebo to je najlepšia metóda riadenia všetkého, aj štátu. A to aj vtedy, ak je to nepríjemné. Silní pravdu znesú.
Som presvedčený, že mi rozumieš. Ja však po našom poslednom rozhovore prestávam rozumieť Tebe. Naozaj si sa rozhodol prehliadať personálne kroky ministra Samuela Vlčana, ktoré znevažujú ľudí, čo s nesmiernym osobným nasadením pomáhali renovovať rezort?
Pracovali sme na neľahkých úlohách v hrubo znečistenom priestore a ja som sa Tvojej podpory nikdy nedomáhal, súc si vedomý vlastných právomocí i zodpovednosti. Teraz by som však Tvoju podporu privítal. Nie však pre mňa, ale pre tých, ktorí uverili že sme iní a dnes o tom pochybujú. Nulovým prídelom z fondu obnovy ste sa mi otočili chrbtom a vo vládnom materiáli uviedli lož, že sme naše zásadné pripomienky stiahli. Bol to výsmech mojim kolegom, ktorí mesiace na tejto úlohe pracovali s nadšením a vysokou profesionalitou. Rovnakého prístupu som sa dočkal k strategicky dôležitej otázke štátneho spolufinancovania spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Dal si mi úlohu najprv dokázať, že peniaze štátu nebudú korupčne rozkrádané. Ja, čo som posledných dvanásť rokov spojil s protikorupčným bojom a obetoval som mu v lesoch, v parlamente, na súdoch a teraz aj pri riadení rezortu kus života, som Ti mal dokazovať, že nebudem podporovať rozkrádanie…
Navyše to, že nový minister Ťa o takomto prístupe dokázal presvedčiť už za pár dní po svojom nástupe, je pre mňa ponižujúcou záhadou. Kde začala prameniť táto skrytá neprajnosť?
Vo chvíli, keď som úprimne verejne povedal, že za plagiátorstvo sa v kultúrnej krajine z verejnej funkcie odchádza, no aj to, že Tvoje úlohy sú väčšie ako Tvoje previnenie? Či vtedy, keď som za alkohol na pracovisku prepustil obľúbenkyňu hnutia?
Alebo už vtedy keď som sa rozhodol pre odchod súčasného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana z funkcie štátneho tajomníka? A propos, tento odchod bol jednoznačným dôsledkom nášho ľudského nesúladu. Upozorňoval som ho, že ak nezmení prístup k spolupracovníkom, rozlúčime sa, čo sa napokon aj stalo.
To, že sa po tomto odchode stal Tvojim poradcom, hoci si poznal všetky súvislosti, som nikdy celkom nepochopil, no rešpektoval som to. Jeho terajšie kroky však už nemôžem. Zneucťujú protikorupčný étos nášho hnutia. Urážajú ľudí, ktorí sa k nám pridali a ktorí považujú morálnu obrodu krajiny za svoj cieľ. Ak by som v tejto situácii mlčal, urobilo by to zo mňa zbabelca. Takže nebudem. Nemlč, prosím, ani Ty, hnutie, ktoré si založil, si to nezaslúži.
Ďakujem Ján Mičovský Humenné, 15. 8. 2021
