Nedávno sa na internete začalo poukazovať na 8 techník, ako ovládnuť masy: 1. Odvádzanie pozornosti, 2. Problém – reakcia – riešenie, 3. Postupnosť, 4. Oddialenie realizácie, 5. Infantilizácia ľudí, 6. Kladenie dôrazu na emócie, 7. Propagácia módy na priemernosť, 8. Pestovanie pocitu viny.
Ich autorom je Noam Chomsky, emeritný profesor na Massachusettskom inštitúte, lingvista, filozof, sociálny aktivista, spisovateľ a politický analytik, považovaný za jedného z najväčších mysliteľov našej doby.
Noam Chomsky je autorom viacerých kníh, no zvlášť významný pre našu súčasnosť i budúcnosť je týchto osem metód, ktoré mainstreamové médiá a osobitne vlády vo svete vrátane tej našej používajú na manipuláciu s ľudským vedomím.
Dôležité je to pripomenúť práve v súvislosti so skúsenosťami s Matovičovo-Hegerovou vládou a nástupom do predvolebnej kampane k predčasným voľbám, ktoré majú byť 30. septembra 2023. Viaceré, ak nie všetky tieto metódy využívali vlády od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, ale vyšperkoval to Matovič a súčasné médiá hlavného prúdu. Odkladom volieb až na september sa využitie týchto metód zo strany politických šialencov rozpadnutej koalície ešte zintenzívni, čo povedie k prehĺbeniu chaosu, vyvolávaniu nenávisti a neriešeniu problémov občanov.
Milan ŽITNÝ: Spolupráca Budaja s ŠTB? Objavený dokument nič nedokazuje
Zamyslime sa preto a porovnajme Chomskeho metódy ovládania más s našou skúsenosťou s ovplyvňovaním či manipuláciou občanov osobitne od volieb 2020.
1. Odvádzanie pozornosti
„Hlavným nástrojom riadenia spoločnosti je odvádzanie pozornosti ľudí od dôležitých problémov a rozhodnutí, ktoré prijímajú vládnuce politické a ekonomické kruhy, a to neustálym zahlcovaním informačného priestoru nepodstatnými správami.“
Vláda vo svojich vyhláseniach na tlačových konferenciách s podporou provládnych médií namiesto objektívnych informácií zavádza občanov, využíva polopravdy a neraz i klamstvo v snahe získať si občanov a dosiahnuť svoj cieľ. Práve takýto prístup umožňuje vláde prijímať opatrenia na „riešenie“ problémov, hoci aj za cenu porušenia sociálnych práv občanov či prehlbujúcej sa chudoby a prezentovať ich ako „nutné zlo“.
Kedy štát klepne po prstoch nepoctivým pracovným agentúram? Komentuje Artur Bekmatov
Vládnuca garnitúra odvádza pozornosť občanov od problémov, ktoré ich trápia, ako sú rekordná inflácia, prudký rast cien, pokles životnej úrovne či rast chudoby. Vyťahuje zástupné témy, rôzne kauzy, život a škandály celebrít a dokonca zneužíva i ľudské tragédie. Jedným z mnohých príkladov odvádzania pozornosti je napríklad paragrafu 363 na úkor prieťahov v súdnom konaní a súdnej reformy. Posledný príklad, keď dve hodiny pred utorňajším hlasovaním o termíne predčasných volieb sa SaS zaoberá dávno minulým únosom akéhosi Vietnamca; koho to pri nefunkčnej vláde zaujíma? Tak sa všetko točí okolo pre ľudí citlivých, ale nepodstatných tém a veľká časť občanov nemá čas či chuť sa venovať skutočným problémom, neschopnosti vlády riadiť štát, zadlžovaniu spoločnosti, či riešeniu kríz, ako je energetická.
Najmä súkromné médiá cielene vysielajú telenovely, morálne zvrhlé seriály, súťaže vo varení, a ak informujú o problémoch, tak idú po povrchu a vopred sa snažia vsugerovať ľuďom svoj, či presnejšie, vládny názor.
2. Problém – reakcia – riešenie
„Najskôr sa vyrobí problém, určitá ,situácia‘, ktorá má vyvolať patričnú reakciu u obyvateľstva, aby sa samo dožadovalo prijatia opatrení, ktoré potrebujú vládnuce kruhy.“
Takto postupovala „naša“ vláda najmä pri pandémii Covid 19. Umelo a účelovo vyvolala strach, nadsadzovala čísla postihnutých, hovorila o nakazených a o úmrtiach, ktoré často nastali v prípadoch pacientov s tromi či piatimi vážnymi diagnózami. Samozrejme, ľudia v strachu, ktorý sa na nich valil z médií, vyzývali vládu, aby ich zachránila a našla riešenie.
A. BEKMATOV: Za neúspech referenda nemôže ani koalícia, ani opozícia. Príčina je inde
To sa aj stalo a vláda potom „našla“ riešenie v celoplošnom, dnes už preukázateľne nezmyselnom testovaní a následnom často povinnom očkovaní. Občan vplyvom totálnej, manipulatívnej propagandy už nemal šancu posúdiť, či mu to prospeje, či nepoškodí, a už vôbec sa nehovorilo o negatívnych následkoch očkovania, ktoré sa ešte stále prejavujú. Na tomto sa nabalili farmaceutické firmy a svoj podiel dostali i osoby blízke vládnym špičkám, ako to bolo v prípade testov od trnavskej firmičky blízkej Matovičovi.
V príspevku pre Slovo pod názvom – „Očkovanie ako nástroj vlády na ovládanie ľudí“, som upozornil na to, že pandémia Covid 19 vyhovuje všetkým vládam, osobitne tej našej. Pozornosť som venoval i zneužitiu Covidu na zastrašovanie ľudí, obmedzovanie ľudských práv a slobôd občanov, rozdeľovanie spoločnosti a vyvolávanie nenávisti medzi ľuďmi. Pritom vláda si dva roky robila, čo chcela, bez kontroly a protestov občanov, lebo Covid.
Pamätáme sa, kedy sa šibnutím čarovného prútika skočil Covid? Bolo to práve vtedy, keď sa začala vojna na Ukrajine. Vláda len vymenila, nahradila strach z jednej krízy za strach z krízy druhej. Zjavná manipulácia občanov zo strany vlády je preto i pri vojne na Ukrajine. Áno, ruský agresor napadol Ukrajinu, čo všetci odsudzujeme a snažíme sa pomáhať. Vláda ani média však neskúmali, prečo k tomu došlo, ale rovno vyvolávali strach z vojny, strach z Ruska, hoci nám nič nehrozilo. Poskytli sme humanitárnu pomoc, ale o tú prezident Zelenskyj nestojí, chce len miliardy dolárov či eur a čo najviac moderných zbraní. Naši občania sa podľa súčasných mocipánov majú uskromniť. Aj o tom som písal v článku – „Každá vojna je hrozná, ale…“.
Michal Klíma: Putinizmus a covidizmus, čo majú spoločné?
Naposledy bola vládou a médiami brutálne zneužitá, po vzore vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, aj mimoriadne tragická dopravná nehoda s piatimi mŕtvymi a ešte výraznejšie strašná poprava, vražda dvoch mladých ľudí pred Teplárňou. Tieto udalosti na niekoľko týždňov prekryli problémy rozpadajúcej sa vlády.
3. Postupnosť
„Na to, aby sa presadilo nejaké nepopulárne opatrenie, stačí, aby sa zavádzalo postupne, zo dňa na deň, z roka na rok. Takýmto spôsobom boli globálne nanútené principiálne nové sociálno-ekonomické podmienky (neoliberalizmus) v 80. a 90. rokoch 20. storočia.“
Na Slovensku sa postupnosť tiež plne využíva najmä v znižovaní a minimalizácii funkcií štátu, v rušení či znižovaní sociálnych opatrení. Postupne dochádza k obmedzovaniu demokracie a k zavádzaniu prvkov totality, ako aj k deštrukcii právneho systému. Stále intenzívnejšie za posledné roky a v rozpore s Ústavou SR nastupuje klerikalizácia našej spoločnosti a na strane druhej tvrdá liberalizácia ekonomických, ale aj spoločenských vzťahov.
Sme svedkami pomalého rastu miezd, ktoré zaostávajú za infláciou a ktoré nedokážu zabezpečiť dôstojný život človeka. Spotrebiteľské ceny najmä potravín, ale i energií rastú postupne z mesiaca na mesiac a stále prekonávajú rekordy. Tým, že sa to na nás valí dlhodobo a postupne, vnímame to ako, aj keď nepríjemné, zlo, čo „musíme“ strpieť.
Ak by sa toto všetko stalo v krátkom časovom období, celkom iste by to viedlo k protestom, demonštráciám a ľudovým nepokojom.
4. Oddialenie realizácie
„Ďalší spôsob, ako presadiť nepopulárne rozhodnutie, spočíva v tom, že sa prezentuje ako ,bolestivé, no nevyhnutné‘, a preto treba presvedčiť občanov, aby s ním súhlasili v budúcnosti.“
Signifikantné pre Matovičovo-Hegerovu vládu je odklad riešenia takmer všetkých problémov v spoločnosti. V tom sú špecialisti. Pomoc občanom v covidovej pandémii a teraz v energetickej kríze je nielen nedostatočná, ale najmä neskorá. Všetky kompenzácie občanom, firmám i obciam sa neustále odkladajú a ak sa realizujú, tak v úplne poslednej možnej chvíli. Tak to bolo aj pri riešení požiadaviek a platov lekárov či financovaní ambulancií. Odkladajú sa však aj reformy, ak vôbec môžeme o nich hovoriť v súdnictve i zdravotníctve.
Odkladajú sa na posledný termín i štátnické a politické rozhodnutia. Bolo to tak pri podmienkach SaS s termínom volieb do konca augusta, rovnako ako pri odkladanom vyslovovaní nedôvery a odvolávaní vlády. Aj referendum sa vinou prezidentky naťahovalo a namiesto v čase komunálnych volieb sa konalo až 21. januára tak, aby bolo neúspešné. Zákon roka, štátny rozpočet sa tiež schvaľoval namiesto tradičného novembra až v poslednej možnej chvíli, a to deň pred Vianocami.
Zmeny v Ústave SR, ktoré by umožnili rozpustenie parlamentu a ktoré požadovala prezidentka Čaputová vyriešiť do konca januára aj s termínom predčasných volieb 30. jún tohto roku sa riešili v posledný deň, t.j. 31. 1. 2023 večer. Odvolaná vláda v demisii chce vládnuť čo najdlhšie, najradšej do riadnych volieb 2024, a ak nie, ona si vraj určí termín volieb predčasných. A stalo sa, keď jej v tom pomohla SaS, ktorá ju odvolala. Za hlasovalo 92 poslancov tak, ako pri zmene Ústavy SR. Toto je ten vládny valec, toto je to pravé slovenské Kocúrkovo.
BEŇOVÁ: Za ostatných 24 rokov je súčasná vláda najnekompetentnejšou, tvrdí europoslankyňa
Strany rozpadnutej vládnej koalície sa zrazu zhodli na vypustení referenda z návrhu novely ústavy, ktoré by umožňovalo predčasné voľby a samotné voľby posunuli na úplne posledný deň septembra. Nerešpektovali tak názory 84 percent občanov, ktorí nedôverujú vláde a 66 percent tých, čo požadovali voľby do 30. 6. 2023. Pôvodná koalícia sa v záujme svojich úzko straníckych záujmov znovu spojila so SaS a spoločne zradili občanov Slovenska. Zdá sa, že tu nepomôže nič iné, len defenestrácia vlády, ktorá ide cez mŕtvoly a za každú cenu sa drží pri moci proti vôli ľudu.
Oddialenie realizácie čohokoľvek je u nás možné pre neskutočnú aroganciu a drzosť vlády voči vlastným občanom. Občan negatívne dopady nevníma hneď, stále naletí sľubom vlády napriek tomu, že ho opakovane oklamala. Verí a naivne dúfa, že sa všetko zmení k lepšiemu.
Vláda tak má dostatok času, aby vysvetľovala, prečo to nejde, raz preto lebo Fico, inokedy lebo Covid, teraz lebo vojna na Ukrajine. Tvrdí, bude lepšie a je si vedomá, že mnohí ľudia zabúdajú a stávajú sa apatickými. Len preto a tak dlho nám môže vládnuť nekompetentná vláda politických kverulantov.
Na záver
Dovolím pripomenúť citát od Alberta Camusa, francúzskeho spisovateľa: „Život je súhrn tvojich volieb“. Mali by sme si to uvedomiť a využiť voľbu v prospech seba i spoločnosti.
Autor: Milan Benkovský
Pôvodný text s názvom Ovládanie, manipulácia más a predčasné voľby – 1. časť (Noam Chomsky) bol publikovaný na noveslovo.eu . Zverejnili sme ho so súhlasom vydavateľa.
