Akáže to náhoda. Našiel sa práve dokument o záväzku Jana Budaja k spolupráci s Štb. V médiách už citujú z neho a vyvodzujú z toho ničím nepodložené závery, že donášal na svojich kamarátov, konkrétne na Tomáša Petrivého a Gaba Levického. Lenže žiadny takýto dôkaz neexistuje.
Jána Budaja zaevidovala Štb v máji 1979 ako preverovanú osobu a už o mesiac je prevedený do kategórie agent a podpisuje spoluprácu. To nebol bežný postup, pretože získanie osoby, pohybujúcej sa v záujmovom prostredí trvalo cca rok, od momentu vytipovania cez oťukávanie, kontaktovanie, overovanie, či je osoba vhodná a prístupná k Štb až po jej súhlas k spolupráci.
Líder Nežnej revolúcie: Historik objavil dokument o Budajovej spolupráci s ŠTB
V danom prípade to šlo viac než bleskovo, čo znamená len jedno: vydieranie. Budaj sa pokúsil o nelegálne opustenie republiky a to bol trestný čin. Takže na výber bolo buď väzenie alebo spolupráca. Nebol jediný, kto sa dostal do takejto situácie, podobných príbehov poznám veľa. Takže v júni 1979 podpísal spoluprácu, ale jeho zväzok bol už po roku a štyroch mesiacoch v októbri 1981 uložený do archívu. Pokiaľ sa agent (tajný spolupracovník) pohyboval v prostredí, o ktoré mala Štb záujem, dôvod, prečo ukončila spoluprácu, bol zvyčajne ten, že agent stratil možnosti získavať informácie alebo sa jednoducho neosvedčil. Budaj sa v “záujmovom” prostredí pohyboval celé osemdesiate roky, vydával samizdat, organizoval alternatívne kultúrne akcie, takže tu by mala Štb svoje oči a uši prostredníctvom agenta priamo v centre diania. Jediné vysvetlenie je, že agent Budaj zostal agentom iba na papieri, na schôdzky nechodil a ak aj prišiel, úlohy neplnil. Preto bolo rozhodnuté rezignovať na nefunkčnú spoluprácu a zväzok uložiť do archívu. Tam sa spis nachádzal až do marca 1990. Vtedy na pokyn 1.námestníka FMV ČSFR Viliama Ciklaminiho zväzok vybral z archívu Jaroslav Svěchota, prvý ponovembrový šéf Úradu na ochranu ústavy a demokracie ako nástupníckej štruktúry po Štb, odviezol zväzok do Prahy Ciklaminimu a ten ho odovzdal predsedovi Federálneho zhromaždenia Alexandrovi Dubčekovi.
17. november: Aj v NITRE sme si sľúbili lásku. Prišiel Dubček, Havel aj Mečiar (FOTO)
Po parlamentných voľbách v júni 1990 Dubček odovzdal Budajov zväzok novému ministrovi federálneho vnútra Jánovi Langošovi v prítomnosti šéfov oboch komôr FZ ČSFR Rudolfa Bateka a Milana Šútovca. Potom už stopa zväzku mizne.
Je preto nekorektné, ak média teraz podsúvajú verejnosti, že Budaj donášal na Petřivého a Levického, lebo sa k tomu zaviazal. To vôbec nič neznamená, sľub nie je dôkaz. Budaj sa kamarátil s Petrivym až do Tomášovej smrti r.1986, keby na neho donášal, zväzok by zostal minimálne do tej doby živý…
Zjavenie sa Budajovho záväzku sa dnes v kontexte domácich udalosti javí skôr ako účelová palica, ktorou chce niekto niekoho biť, keď sa mu to práve hodí. Pritom ide o staré známe skutočnosti od roku 1990, len ktosi ma buď deravú pamäť, alebo v tom čase ešte ani na svete nebol, prípadne žil na inej planéte. Ponúka sa ešte jeden výklad, prečo práve teraz sa na Budaja vyťahuje jeho záväzok: ako politicky účelový manéver, keďže zradil Igora, bez ktorého by sa do parlamentu nedostal…
Ján Budaj má však neveru v mentálnej výbave, najprv zradil VPN, potom zradil HZDS, zradil i Zelených, tak prečo by mal byť Igor výnimka? Naviac, ako mi Budaj pred voľbami 2012 povedal, keď dostal už vtedy od Igora ponuku ísť na kandidátku OĽANO, že si nevie predstaviť svoje meno vedľa “toho bláznivého klerikála”… A v r. 2016 už tam bol, klerikál – neklerikál… Odstrčený a zatratený tribún revolúcie dostal konečne satisfakciu v podobe kresla ministra…
Ján Budaj bol, je a vždy bude výrazný solitér, ktorý sa nepodvoľuje kolektívnym rozhodnutiam, pokiaľ nejde o jeho vlastný návrh. Ale donášačom Štb nebol, viem si skôr predstaviť, ako ho desaťročia poznám, že to on manipuloval príslušníkom Štb a nie naopak…
Text: Milan Žitný/fb
foto: FB Ján Budaj
