Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby podalo podľa prvých údajov vyše 40.000 občanov. Rezort obrany deklaruje, že to neovplyvní obranyschopnosť štátu.
V prípade mobilizácie by boli ľudia, ktorí odmietli mimoriadnu službu, povolaní do alternatívnej služby. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kakaščíková. „Konečné číslo nebude mať dosah na obranyschopnosť štátu, pretože disponujeme dostatkom vycvičených ozbrojených zložiek a spojeneckými vojakmi, ktorí by boli v prípade potreby nasadení. Týmito podanými vyhláseniami sme však posilnili kritickú časť v rámci pomoci občanov, ktorá chýbala,“ skonštatovala hovorkyňa.
Ako vysvetlila, v prípade mobilizácie by občanov, ktorí odmietli mimoriadnu službu, povolali na pomoc napríklad do nemocníc či na kopanie zákopov. Počet vyhlásení rezort obrany neprekvapuje „vzhľadom na kampaň z Ruska cez slovenskú opozíciu“. „Teraz prebieha proces posudzovania žiadostí. Evidujeme mnoho takých, ktorí neboli oprávnení podať takúto žiadosť, napríklad majú menej ako 19 rokov. Alebo už boli v minulosti vyradení z evidencie, teda majú tzv. modrú knižku,“ doplnila Kakaščíková.
Občan môže v stave bezpečnosti odmietnuť mimoriadnu službu vyhlásením v roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť alebo v januári každého nasledujúceho roka. Dôvodom môže byť výlučne to, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore so svedomím občana alebo jeho náboženským vyznaním. Alternatívna služba môže podľa zákona zahŕňať úlohy v oblasti poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, poskytovania sociálnej pomoci alebo zdravotnej starostlivosti, opatrení hospodárskej mobilizácie či poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl. Ministerstvo obrany aj ďalšie štátne orgány opakovane dementovali šíriace sa informácie o plánovanej mobilizácii, ktoré boli často spojené s výzvou na podanie vyhlásenia o odopretí mimoriadneho výkonu služby.
(tasr)
