Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo prvú, čiastkovú fázu podmienenej kategorizácie nemocničnej siete. Na Slovensku bude jedna nemocnica piatej, tri nemocnice štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 nemocníc druhej úrovne a 42 nemocníc prvej úrovne a špecializovaných nemocníc. V tlačovej správe o tom informoval rezort zdravotníctva. Kategorizácia je hlavným pilierom reformy nemocníc na Slovensku, ktorá podľa ministerstva prinesie vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti, zagarantuje čakacie lehoty na plánovanú starostlivosť a ukončí éru „hľadania lekára po známosti“.
„Výsledky prvej fázy je nevyhnutné brať ako základnú kostru nemocničnej siete. V súčasnosti sú podmienene vyhodnotené len povinné medicínske programy od druhej úrovne nemocníc,“ uviedol dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. V následnej fáze bude ministerstvo kategorizovať ďalšie programy. „Ak konkrétne oddelenie v nemocnici nie je zaradené pod povinný medicínsky program, prvá fáza kategorizácie sa tohto oddelenia netýka. Rovnako sa prvá fáza netýka špecializovaných zariadení, ako je napríklad Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy,“ objasnil. Výsledky druhej fázy kategorizácie nemocníc ministerstvo zverejní v prvom štvrťroku budúceho roka.
Reforma je podľa ministerstva zdravotníctva orientovaná na pacienta. Prvýkrát stanovuje prísne a verejné čakacie lehoty na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Určuje tiež časovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a kvalitatívne ukazovatele pre jednotlivé nemocnice. Rozsah plánovanej zdravotnej starostlivosti s výnimkou šiestich regulovaných čakacích zoznamov dnes nie je evidovaný a vyhodnocovaný. Kategorizácia umožnila zaviesť čakacie lehoty pre 700 medicínskych služieb, ktoré majú pacientom garantovať poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti v danej maximálnej lehote. Napríklad pri onkologických diagnózach je garantovaná aplikácia systémovej liečby do 15 dní od indikácie.
Podľa prvej fázy podmienenej kategorizácie sa zariadením takzvanej piatej úrovne stala Univerzitná nemocnica v Bratislave spolu s partnerskými nemocnicami. Okrem komplexnej starostlivosti z ostatných úrovní sa zameria aj na výkony vysokošpecializovanej starostlivosti s veľmi zriedkavými výskytom. Ilustračným príkladom je podľa ministerstva zdravotníctva transplantácia srdca. Vďaka tomu bude nemocnica slúžiť pacientom so zriedkavými a komplikovanými zdravotnými ťažkosťami z celého Slovenska.
Nemocnicami štvrtej úrovne sa stanú Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. Úlohy štvrtej úrovne bude plniť aj Univerzitná nemocnica v Bratislave. Okrem komplexnej starostlivosti nižších úrovní nemocnice budú poskytovať aj špecializovanú starostlivosť s nízkou početnosťou, napríklad vysoko komplexné výkony v neurochirurgii či kardiochirurgii.
Do tretej úrovne boli podmienene zaradené Univerzitná nemocnica v Martine, Fakultné nemocnice v Trnave, Nitre a Trenčíne, Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline a Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. Sieť nemocníc tretej úrovne dopĺňajú aj tri nemocnice vyšších úrovní. Pacienti v nich nájdu komplexnú akútnu a plánovanú starostlivosť, od starostlivosti o akútne ťažké úrazy cez onkochirurgické zákroky až po intervenčnú liečbu.
Nosnú časť zdravotnej starostlivosti, viac ako 75 percent všetkých hospitalizácií, budú poskytovať nemocnice prvej a druhej úrovne, ktorých je viac ako 50. Nemocnice druhej úrovne budú poskytovať štandardnú starostlivosť v pôrodníctve, výmeny kĺbov či základné chirurgické zákroky. „Aktuálne skončená prvá fáza kategorizácie je ďalším dôležitým krokom ku kvalitnejšej sieti nemocníc na Slovensku. Opäť však treba podotknúť, že reforma si nekladie za cieľ rušiť dobre fungujúce nemocnice či oddelenia. Práve naopak, reformou nemocníc stabilizujeme dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ uzatvára Vladimír Lengvarský.
Opozičná strana HLAS – sociálna demokracia s návrhom kategorizácie nemocníc nesúhlasí. Označila ho za vyslovene zlý, urobený od zeleného stola z Bratislavy. „Ak sa tento návrh dostane do praxe, jeho výsledkom bude doslova likvidácia akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti najmä v okrajových regiónoch Slovenska, ktoré už teraz zápasia s výrazným poklesom obyvateľov a vysokou nezamestnanosťou a už teraz ťažšie dostupnou zdravotnou starostlivosťou,” uviedol podpredseda strany a člen zdravotníckeho výboru NR SR Richard Raši.
Ten kritizuje napríklad zaradenie Košickej univerzitnej nemocnice do štvrtej namiesto najvyššej piatej kategórie. Táto druhá najväčšia nemocnica na Slovensku musí byť podľa neho spolu s košickým kardioústavom a onkologickým ústavom a detskou fakultnou nemocnicou zaradená medzi špičku, pretože komplex týchto nemocníc poskytuje rovnako kvalitnú a komplexnú starostlivosť ako Univerzitná nemocnica v Bratislave. Za nesprávne považuje aj zaradenie univerzitnej nemocnice v Martine do kategórie tri, tá by podľa neho mala byť o kategóriu vyššie, rovnako ako Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici.
Naopak siete ProCare a Svet zdravia považujú prvé praktické výsledky reformy nemocničnej siete za racionálne. Pri niektorých jej pracoviskách však bude žiadať o zohľadnenie regionálnych špecifík, aby poskytovanie zdravotnej starostlivosti v konkrétnych odbornostiach nebolo z pohľadu budúcnosti lokálne ohrozené. „Konkrétne hovoríme o zaradení galantskej nemocnice do druhej kategórie a podpora doplnkového programu vaskulárnych intervencií v rámci michalovskej nemocnice,“ doplnil hovorca siete Tomáš Kráľ. Nemocnica Bory, ktorej prevádzka sa má začať v marci 2023, podľa neho ašpiruje na úroveň 3 s vybranými medicínskymi programami zaradenými do úrovne 4.
