Slovenský spevák Miro Jaroš svoj druhý vianočný album List Ježiškovi. Obsahuje štrnásť skladieb vrátane aktuálneho singla Každý deň v roku či dvoch známych kolied Anjel vedľa anjelíčka a Búvaj dieťa krásne. Čo má nové Miro Jaroš si prečítajte v našom rozhovore.
Dostal si sa niekam, kam si možno ani nepredpokladal, že sa dostaneš, keď si bol v TV šou Superstar. Vedel si si vtedy predstaviť, že sa tvoja kariéra bude uberať týmto smerom? Detskou tvorbou?
Nie, vôbec nie. Tvoril som hudbu pre dospelé publikum a aj sa objavila v rádiách. Nepovažoval som ju za takú, že by sa jej nedarilo. Bol som spokojný s tým, čo bolo. Raz náhodou prišli Veselé zúbky a vtedy som si hovoril, že je to iba taká odbočka. Nahral som to a ešte som ich poprosil, aby ma ani nikde nespomínali. Chcel som ísť ďalej svojou cestu, ale celé to zrazu prevalcovalo to pôvodné, tvorba pre deti hodila taký tieň na dospelácku tvorbu, že ma to samého veľmi prekvapilo. Asi po roku a pol som sa zoznámil so žltou košeľou a prijal som ju za svoju. Odvtedy robí, súbežne dva projekty – pre rodičov a pre deti. Alebo ešte to spájam do jedného projektu pre rodiny s deťmi, čo je prípad napríklad vianočného albumu.
Máš nový vianočný album. Sú nejaké rozdiely v tom, ako vznikal prvý a tento druhý album?
Najväčšie rozdiely vidím v tom, že sme na Liste Ježiškovi používali oveľa viac sláčikové sekcie, znie to pompéznejšie, orchestrálnejšie. Aj na prvom albume boli také pokusy, ale viac-menej tam boli skôr popovejšie pesničky. Teraz je to viac oslavnejšie a vystihuje to aj môj vnútorný pocit, že som ‚hore‘, že sa teším zo všetkého, čo sa mi práve deje.
Na albume sa nachádza kombinácia nových vlastných pesničiek a cover verzií. Okrem iného aj cover skladby zo Zlatej brány Bola raz malá hviezdička. Text si posunul z pôvodného baladického to formy, ktorá priamo súvisí s Vianocami. To už je ale zásah do autorského diela. Ako prebiehal proces získania súhlasu na tieto zmeny?
Toto bol najväčší problém. Najskôr zistiť, ako to vôbec je. Aj to, kto vlastne pesničku napísal, pretože na niektorých obaloch albumov sa, bohužiaľ, zabudlo uviesť mená autorov. Volal som teda na SOZA a pýtal som sa, kto je autorom. Tam ma informovali, že autorom hudby je Vojtech Adamec a text robila Mária Rázusová-Martáková. Keďže už obidvaja nie sú medzi nami, bolo nutné kontaktovať dedičov a požiadať ich o súhlas so zásahom do originálneho diela. Ak by som naspieval pesničku v originálnej verzii, nebolo by to potrebné. No keďže mi vždy bolo ľúto, keď som počul ako na konci malá hviezdička zomiera. Povedal som si, že môžem dať hviezdičke iné posolstvo. Ona nás môže doviesť k Ježiškovi do jasličiek, do Betlehema. Kontaktoval som LITA a oni následne kontaktovali dedičov po Márii Rázusovej-Martákovej. Po asi štyroch e-mailoch som toto povolenie dostal, a to ma veľmi potešilo. Potom bolo potrebné povolenie od dedičov Vojtecha Adamca, rovnako som teda kontaktoval aj jeho rodinu. Aj oni mi potom poslali e-mail, že môžem tú pesničku prerobiť.
Ďalšou skladbou na albume, kde si žiadal o súhlas, no do piesne si nezasiahol, sú Vianoce od Petra Nagya. Prečo si si vybral práve túto skladbu?
Mal som vybrané pesničky, ktoré sa mi asi najviac spájajú s Vianocami. Vedel som si túto skladbu predstaviť ako rozhovor dieťaťa s dospelákom. Už pôvodná nahrávka sa mi veľmi páči, rovnako tak aj verzia so Zuzkou Smatanovou. Nemusel som žiadať o povolenie, no taká slušnosť vo mne mi hovorí, že vždy keď robím prerábku skladby niekoho iného, tak mu dám vedieť. Autorom a interpretovi. V tomto prípade je to jednoduché, keďže Peter Nagy je autorom aj interpretom. Povedal, že môže byť. Potom som mu ešte pre istotu poslal aj tú našu verziu, či je s ňou spokojný. Odpísal, že je to dobré a že to môžeme vydať.
Na albume sa objavuje aj cover piesne Karla Wágnera, ktorú pôvodne naspievala Hana Zagorová. Nie je to pôvodne vianočná, ale aranžmánom získala tento charakter. Pôvodný text Pavla Žáka si preložil z češtiny do slovenčiny, pričom tam neboli žiadne dramatické odchýlky …
Tu som požiadal priamo pána Žáka o povolenie preložiť text skladby. Boli tam asi dve vety, ktoré sa nedali preložiť do slovenčiny. Tam som navrhol, akoby to mohlo znieť. Nahral som to, poslal som mu to a súhlas som dostal. Zaradil som ju na album práve preto, že Vianoce sú o rodine a táto pesnička je rodinná a vždy sa mi páčila. Nikdy som však nemal čas riešiť tieto povolenia. Priznám sa, že na toto povolenie som čakal asi štyri mesiace, takže to trvalo. Aj som sa obával, či vôbec sa táto pesnička dostane na album. Bola doslova na poslednú chvíľu.
Väčšinu skladieb si pripravil vo dvojici – buď ty s Randym Gnepom alebo s Markom Danom. Ako vznikajú tieto skladby?
Vzniká to tak, že napríklad Marekovi dám vedieť, že chystám vianočný album, že som vianočne naladený, aby mi poslal nejaký nápad. Zatiaľ každý nápad, ktorý mi Marek poslal som otextoval a aj nahral. Marek je veľmi talentovaný a za tie roky, čo som ho objavil na talentovej súťaži, sa veľmi dobre poznáme. Už vie, čo sa mi bude páčiť. Vie mi teda uštrikovať hudbu na mieru. Poslal mi hudbu na skladbu Každý deň v roku. Robím to tak, že si skladbu pustím, dám si nahrávanie a ako tú hudbu počúvam, tak si do toho spievam melódie. Väčšinou na prvú šupu. Keď si to vypočujem, tak to otextujem a nahrám. Potomm už príde to ďalšie aranžovanie – sláčiky, živá kapela a tak. Funguje to takýmto spôsobom. Alebo poviem Randymu, že by som chcel nejakú swingovú skladbu. On mi pošle hudbu, ja si vymyslím melódiu a urobím text. Keďže ja nehrám na žiaden hudobný nástroj. Na tento album po prvýkrát vznikli pesničky aj takým spôsobom, že som si ťukal prstom po stole rytmus, spieval som si text, nahral som si to na telefón a poslal som to na spracovanie.
Nahrávaš v Štúdiu 7 Randyho Gnepu. Aká je jeho úloha pri vzniku nahrávky alebo celého albumu?
Jeho úloha je taká, aby to technicky bolo správne. Má štúdio, ktoré mi veľmi vyhovuje. Spolupracujeme spolu od roku 2007, kedy sme mali prvý rádiový singel Tlakový níž. Donesiem mu zvyčajne nejaký nápad a on sa postará o to, že to „oblečie“ do nástrojov. Potom sa spolu poradíme, či tam dáme živé nástroje, zavoláme sláčikové kvarteto alebo aký nástroj by sme tam ešte dali. Randy je producent a ja som výkonný producent albumu. Radíme sa. To, čo potom ľudia počujú, bez ohľadu na to, kto tú pesničku zložil, tomu dá Randy ten finálny zvuk.
Ktorá pesnička z nových autorských ťa vo svojom výslednom tvare prekvapila oproti tomu ako zneli v tej úplne pôvodnej podobe?
Sú to hlavne pesničky, ktoré sme aranžovali s Markom Dannom alebo tie piesne, o ktorých som hovoril, že som si naťukal niečo a do toho som si spieval. Bola to napríklad skladba Kto ukradol sneh. To bol naozaj pôvodne iba nejaký rytmus. Celé sa to potom oblieklo do tohto šatu. To ma skutočne prekvapilo, ako krásne to vyšlo. Od začiatku je tam cítiť tú zimnú atmosféru, že ma to hneď odnesie do detstva, že som sklamaný, že opäť nenapadol sneh. Tá ma príjemne prekvapila, ako vyšla. Veľmi sa mi páči aj pesnička Chlapec so saxofónom. Táto vznikla tak, že moja kamarátka Zuzka Kubašáková mi poslala text a tiež to bolo také, že som si naspieval nejakú melódiu, Mark Dann tam potom pridal akordy, aby to dobre znelo. Hlavne na konci príde saxofón, čo takisto povznesie tú pesničku.
Väčšinou, keď sa niečo uzavrie, nahrá sa album, umelec posiela nahrávku kamarátom a odborníkom, aby mi povedali svoj názor. Aké reakcie si doteraz na album zachytil?
Predtým, ako vyjde CDčko to veľmi netestujem. Mám jasnú víziu, čo chcem, ako to bude znieť. Tam je pre mňa dôležitý Randy. Ak to niekomu pustím, tak je to iba preto, že si nie som istý, či ten text je pochopiteľný. Podľa reakcie pár respondentov, čo je väčšinou moja mama a dvaja kamaráti, ten text upravím alebo prepíšem. To sa mi stalo napríklad pri piesni List Ježiškovi, kedy ten text bol o niečom úplne inom. Pôvodne to bolo o túžbe vrátiť sa domov na Vianoce. Kamarát Vratko mi povedal, že on čakal, že List Ježiškovi bude skôr pesnička poňatá detskými očami. Vtedy som sa zamyslel, že už možno mám dosť takých dospeláckych pesničiek, že by som to mohol skúsiť prepísať očami chlapca. Tým, že aj mne v detstve chýbal otec, tak som sa snažil vžiť do sveta dieťatka, ktorého rodičom nevyšiel vzťah a na Vianoce je iba s jedným rodičom a veľmi túži byť na tie Vianoce s oboma. To mal byť ten najväčší darček pre dieťa, aby sa tí dvaja stretli za jedným stolom aj s ním. Často deti nerozumejú, nevidia cez tie svoje nevinné oči a skúsenosti, ktoré nemajú. Idealizujú si ten svet. V tej skladbe je opísaná veľká túžba dieťaťa mať na Vianoce oboch rodičov pri sebe doma. Potom, keď som im to opäť pustil, všetci plakali a povedali, že toto je ono, to, čo by tá pesnička mohla mať. Väčšinou ale album rovno vydám a pár dní si počkám, ako budú ľudia reagovať.
A ako reagovali?
Keď sme spustili predpredaj na e-shope, tak bola hneď prvá várka preč. To znamená aj veľa práce – odbaliť CDčko, podpísať, opäť zabaliť, dať nálepky, vypísať dodacie listy, odniesť na poštu … Keď príde takýchto objednávok cez tisícku, tak to veľmi dlho trvá. Som veľmi precízny a nechcem to popliesť. Veľmi sme makali. Ešte som ani nestihol pozrieť komentáre, ale videl som pár, kde ľudia reagujú, že táto alebo táto pesnička sa mi páči viac. Viem, že sú tam nejakí favoriti. Pre mňa je dôležité, že som s ním spokojný. Zaujíma ma, čo si o ňom fanúšikovia myslia, ale už to nie je úplne smerodajné pre mňa.
Aké budú tvoje Vianoce?
Budem doma s mamou. Už sme tak naučení. Raz som na internete našiel recept na deluxe kapustnicu, ktorú som uvaril. Moja mama a súrodenci z nej boli takí nadšení, že odvtedy chodím domov dva dni pred Vianocami, aby som ju uvaril a aby bola odstáta na ten Štedrý večer. Taká je najlepšia. Robím aj zemiakový šalát, vianočný stromček a užívame si s rodinou, čo sa dá. Teraz nám to trochu komplikuje situácia, aká je, pretože rodina mojej sestry, všetci dostali COVID, takže neviem, ako sa z toho dostanú. Verím, že to bude ľahký priebeh a na Vianoce sa uvidíme spolu.
Čo by si zaželal svojím fanúšikom a vlastne všetkým pre rok 2022?
Veľmi ma mrzí situácia, v akej sme teraz. Mrzia ma útoky očkovaní vs neočkovaní. Mrzí ma to, že ľudia veľmi podľahli hoaxom a týmto veciam. Viem, že teraz nemôžeme moc chodiť von a veľa času trávime na sociálnych sieťach. Niekedy mám pocit, že je to na škodu. Mám pocit, že ľudia zabudli na empatiu. Že sme zabudli byť k sebe dobrí, láskaví, milí. Zabudli sme, že keď sa spojíme, vieme spolu dokázať veľké veci. Verím, že ak by sme sa spojili väčšina alebo ideálne všetci, tak by sme už tú situáciu na Slovensku mali viac pod kontrolou. Prajem si, aby sme sa mali radšej, aby sme boli k sebe dobrí a aby sme sa už konečne mohli objímať.
Zdroj: Andrea Čurná
