Umelecký svet je zaujímavý z mnohých pohľadov. Nielenže ponúka celú škálu inšpirácií, krásy a talentu autorov, ale v mnohých veciach vyjadruje aj pocity človeka. A práve to je na tom inšpirujúce pre každého z nás.
Vo svete je množstvo autorov, ktorí svoj talent pretavujú do umeleckej tvorby. Jednou z tých, ktorá sa vybrala cestou vyjadrenia svojich pocitov či nálad na maliarske plátno je rodená Nitrianka Martina Bégerová, ktoré je v civilnom živote absolventkou odboru marketingovej komunikácie na UKF v Nitre, kde získala aj doktorát. Ona ale vo svojom obore po ôsmich rokoch praxe nenadobudla pocit plnohodnotnej sebarealizácie a duševného uspokojenia, lebo oveľa viac ju napĺňala práca s farbami, štetcom a plátnom. Maliarstvu sa teda už tretí rok venuje profesionálne.
Zadefinovať jej štýl je veľmi náročné, kritici v tom majú jasno
Martina je maliarkou, ktorá sa na výslnie dostáva pomaly a najmä rozvíjaním svojho talentu. Pomerne mladá, ešte len 37-ročná umelkyňa, Nitrančanka žijúca v Bratislave, je človekom s neuveriteľnou vôľou a schopnosťou ísť si za svojím. Prečo a ako sa dostala k maľovaniu, prečo si vybrala práve štýl, ktorým sa prezentuje, ale i mnoho iného nám prezradila v krátkom, zato zaujímavom rozhovore.
Herečka Eva Pavlíková dávkuje priateľom pozitívne fotografie
Svoj talent ste po niekom zdedili, ale ste takpovediac samorast?
K maľovaniu som akosi prirodzene inklinovala už od detstva, takže je to niečo, čo bolo vo mne už zasiate. Umelecké vlohy som možno zdedila po svojom otcovi, ktorý, ešte keď žil, mal blízko k umeniu cez zlatníctvo a šperkárstvo.
Odkedy sa venujete maľovaniu a aký maliarsky štýl prezentujete?
Maľovanie ma baví od detstva, takže moje štýly sa dospievaním a spoznávaním rozličných nových techník postupne formovali, ale aktívnej tvorbe, teda že maľujem prakticky denno-denne, sa venujem intenzívne až posledné dva roky. Úprimne poviem, zadefinovať môj štýl je veľmi náročné, ale kritici a kurátori ho definujú tak, že je to niečo medzi moderným či postmoderným surrealizmom. Maľovanie je emotívna práca, takže sa pri maľovaní podlieham aj svojím náladám, ale pri práci sa úplne odovzdám tvorivému procesu. Pri tom sa teda odzrkadľuje to, že mám rozličné tvorivé techniky a štýly.
Tvorba je pre ňu akýmsi bezpečným priestorom
Máte vyštudované aj maliarstvo či ste chodili na nejakú umeleckú školu?
Ešte počas štúdia na UKF sme mali niekoľko semestrov predmet maľba a kresba, čiže cez toho som malé akési vedenie, ale inak je to u mňa veľmi intuitívne a skôr sa nechávam viesť tým, čo zo mňa prirodzene vychádza. Jasné je, že mnohé veci som si musela naštudovať, aby som vedela čo chcem stvárniť a namaľovať, ale tá tvorba je pre mňa akýmsi bezpečným priestorom, kde neexistujú chyby, kde môžeme čokoľvek. Najväčšou pridanou hodnotou je absolútna voľnosť.
Modelka Eva Cifrová: Keby som mala čarovný prútik, vytvorila by som jeden šťastný svet
Máte aj nejaký svoj maliarsky vzor, z ktorého čerpáte inšpiráciu?
V tomto som veľmi tvrdohlavá, pretože ak si chcem zachovať autenticitu svojej tvorby, čo sa mi našťastie stále darí, tak sa snažím držať sa od tvorby iných ľudí a ísť si svojou cestou. Jasné, mám autorov, ktorí sú mi veľmi blízki tým, ako sa vyjadrujú či vyjadrovali, ale ich tvorba je úplne iná ako moja. Spomenúť môžem napríklad geniálneho Lászla Medňanského, Salvadora Dalího, ktorého surrealistický svet bol doslova šialený, pričom tvoril aj úžasné šperky, ba dokonca veľa pracoval aj do reklamy a bol výborný marketér, čo mi bolo blízke v mojom predošlom pôsobení. A fascinuje ma tiež Amadeo Modigliani, ktorý maľoval typické postavy s predĺženými krkmi, čo malo takú špecifickú poetiku. Sú na jeho maľbách stále živé a ich výrazy ma dojímajú.
Svoje diela predáva, no niektoré obrazy by nepredala
Čím maľujete?
Väčšinou akrylom, ale v poslednom období ma dosť chytila olejomaľba, lebo tam sa vie človek viac vyhrať s detailami, a ja pri tom nadobúdam ešte hlbší meditatívny stav v ponorení do tvorivého procesu. Veľmi rada robím aj perokresbu, kde sa hrám s líniami, na čom so „fičala“ od detstva.
Čo je pre vás pri maľovaní najväčšiu inšpiráciou? Pri čom vás „kope“ múza?
U mňa vízia, ktorú chcem stvárniť, prichádza v tichu. Stáva sa mi aj to, že si sadnem pred plátno a ešte netuším, čo na ňom bude, ale vo vnútri seba, vo svojej duši niečo cítim, čo potom dám na plátno. Čo nedokážu obsiahnuť slová, na to mi slúži talent – rad – schopnosť zvizualizovať to výtvarne. Ako to už býva v umení – intenzívnejšie vnútorné prežívanie ovplyvnené vonkajším svetom je často základnou bázou diela. Môžem však všeobecne skonštatovať, že moja tvorba reflektuje môj hlboký záujem o ľudskú dušu a jej život v hmotnom i nehmotnom svete. Carl Gustav Jung ju študoval vedecky, ja prostredníctvom tvorby.
Svoje diela aj predávate, alebo maľujete len pre svoje potešenie?
Nie, je to na akejsi prirodzenej báze, že ak má niekto o môj obraz záujem, a ten nezostáva v mojom osobnom archíve, lebo mám aj také, ktoré nie sú na predaj, tak ho, prirodzene predám. Finančné prostriedky potom investujem do kúpy farieb a iného potrebného materiálu.
Aké sú zatiaľ vaše najväčšie umelecké úspechy?
Pri každom svojom diele zažívam akúsi vnútornú katarziu počas jeho tvorby, ale veľmi ma potešili ocenenia Objav roka, ktoré som získala v Taliansku na troch rôznych súťažiach. Veľmi na potešilo aj to, že som dostala ponuku na sólo výstavu v Opave, ktorá bola veľmi krásna s príjemnou atmosférou a profesionálnym prístupom. Momentálne pripravujem ďalšiu samostatnú výstavu, ktorá bude v septembri v Divadle pod Palmovkou v Prahe. Pred pár dňami na začiatku mája bola nainštalovaná výstava vBusiness Centre Kerametal Office Gallery v Bratislave, kde je sprístupnených z mojej tvorby 22 väčších formátov obrazov. Výstava tam potrvá do konca júla.
Chce zanechať po sebe stopu vo forme duševného zážitku
Máte nejakú svoju umeleckú métu, ktorú by ste chcel dosiahnuť?
Keď sa tak nad tým zamyslím, tak to nie je méta svetská, ale tomu, čomu sa chcem priblížiť je, aby som mala dostatočné podmienky na to, aby som sa mohla bez obáv o obživu venovať svojej tvorbe. Mám plnú dôveru v Zákon zachovania energie. Preto pracujem usilovne a trpezlivo a výsledky prichádzajú. Určite by bolo aj pre mňa krásnym zážitkom mať v nejakej uznávanej svetovej galérii svoju tvorbu a aj sa ísť na ňu len-tak pozrieť. Viackrát som premýšľala o tom, že by som chcela zanechať po sebe stopu vo forme duševného zážitku z mojej výstavy na všetkých miestach, kde som sa cítim užasnutá prostredím a šťastná. Dokonca už niečo pripravujem aj v Nitričke. Galérie mi neposkytli priestor. Myslím ale, že som našla dokonalé miesto, kde zaručene ešte nik nerobil výstavu obrazov. Čoskoro prezradím verejne. Myslím si, že Paríž by bolo dobré miesto na moju výstavu (smiech). Rada sa vrátim aj do New Yorku a lákavým je pre mňa i Japonsko. A ešte sa veľmi radujem na moment, kedy zrealizujem svoj plán postaviť Beger Fabrique z tehál – ateliéry poskytujúce priestor pre tvorivé duše na Slovensku. Warhol si síce urobil svoju Factory v New Yorku. Ja budem šťastná, keď bude niekde blízko krásnych slovenských vrchov, štítov na periférii lesa. Hľadám seriózneho sponzora.
Tvorivé rozpätie robí z jej obrazov silné metafory
Kurátor Miroslav Zelinský o jej tvorbe napísal:
Jej maliarska tvorba nevyrastá z umelecko-akademického školenia, ale predovšetkým z vnútornej potreby, vlastného názoru, svojbytného vedomia vizuality, kompozície, figurálnej štylizácie. Štíhle, anatomicky nepravdepodobné figúry s pretiahnutou lebečnou časťou hlavy odkazujú niekam k prehistorickým jaskynným maľbám, ktoré poznáme z európskych nálezov. Explicitné odkazy k homo i hetero podobám a najnovšie aj trans-formám vstupujú do aktuálnej debaty, ktorá nie je, a ešte dlho nebude, príjemná ľuďom príliš hlboko zakotveným v tradičnej partnersko-kohabitálnej štruktúre.
Ono tvorivé rozpätie medzi explicitnosťou a mytizáciou robí z jej obrazov silné metafory. Síce veľmi konkrétne fyzicky ukotvené, ale tiež, práve vďaka onej fyzičnosti, trúfam si povedať až anatomickosti, sú prepojované významné recepčné okruhy našej skúsenosti. Povedané veľmi explicitne: všeličo by sme radi zažili a skúsili, len keby nám to náš stud dovolil. Otázky hanby, hanbenia, červenanie (aby som použil antiklimatický zostup) sú organickou súčasťou našich bytností, Martina o nich vie. A nielen nám ich predstavuje, ale predovšetkým nás nenásilne núti k tomu, aby sme ich v sebe otvorili a najmä zacítili a zažili.
Jozef Uhlárik
