MUDr. Michal Patarák, PhD., je prednostom II. Psychiatrickej kliniky SZU v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Okrem iného sa zaoberá aj psychoaktívnymi látkami, je vedeckým sekretárom Sekcie drogových závislostí Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a šéfredaktorom odborného časopisu Alkoholizmus a drogové závislosti.
Zaujímalo by ma, čo si myslíte o iniciatíve a petícii Progresívneho Slovenska (p. Hojsíka), teda, aby sa znížili trestné sadzby za držanie, pestovanie a užívanie marihuany pre vlastné účely?
Žiadať zníženie trestných sadzieb za držanie marihuany považujem za odôvodnené, pretože je u nás príliš prísne nastavené. S ohľadom na tresty za marihuanu je možné odlíšiť viacero variantov riešenia situácie a jedným z nich je dekriminalizácia, teda nekriminalizovanie osobného užívania marihuany. Dekriminalizácia sama o sebe totiž ešte neznamená legalizáciu, presnejšie povedané, to, čo je dekriminalizované, nemusí byť ešte priamo dovolené, ale znamená to, že to nie je trestané, respektíve trestateľné. Aj v tomto zmysle slávnom Holandsku je marihuana ilegálnou látkou, hoci dekriminalizovanou. Za jej držanie mimo známe kaviarničky aj v Holandsku, pokiaľ viem, teoreticky hrozí väzba, i keď sa tu zákon v tomto zmysle prakticky neuplatňuje, čo Holanďania označujú slovíčkom gedogen. Dekriminalizácia nie je legalizácia. Legálne psychoaktívne látky sú u nás napríklad nikotín, respektíve tabak, v ktorom je obsiahnutý, alkohol a kofeín, respektíve káva a kolové nápoje, v ktorých sa nachádza. Legalizácia na dôvažok neznamená voľný trh – ten je u nás napríklad s kofeínovými nápojmi. Predaj alkoholu a cigariet je však regulovaný a podlieha zákonným normám.
Je dobré ísť možno tou holandskou cestou – mať možno obchodíky a podobne, predávať jointy?
Nie som jednoznačne za holandskú cestu, pretože tá generuje paradox – dekriminalizované užívanie látky v obchodíkoch, ktorej výroba a dodávanie – mimochodom aj do týchto obchodíkov – nie je legálna. Najlepším riešením podľa mňa, čo prosím naozaj berte ako môj osobný názor, je dekriminalizácia, avšak bez otvorenia legálne dostupných miest na užívanie marihuany.
Je dekriminalizácia marihuany, podľa Vás, prospešná pre našu spoločnosť?
Neviem, či je dekriminalizácia prospešná pre našu spoločnosť, je to príliš široko nastavená otázka – ale v prípade neprimerane trestaných jedincov by bola jednoznačne na prospech veci. Protiargument, že totiž títo ľudia predsa vedia, že prestupujú zákon, sa mi v tomto prípade nezdá dostatočne vyvážený vzhľadom na následok ich konania, keď berieme do úvahy charakter marihuany ako psychoaktívnej látky a formálny charakter toho, čo označujeme ako osobnú spotrebu.
Aký je rozdiel medzi lekárskou a tou „drogovou“ marihuanou?
Kanabinoidy sa využívajú aj na medicínske účely, nie sú len zneužívané. Ide o veľmi komplexnú tému. Aj u nás je registrovaný prípravok obsahujúci približne rovnaký pomer tetrahydrokanabinolu (THC) a kanabidiolu (CBD). Mal by slúžiť ako doplnková liečba spastických symptómov pri sclerosis multiplex, avšak lekári po ňom, pokiaľ sú moje informácie správne, nesiahajú. Vo svete sú dostupné aj liečivá na báze kanabidiolu, najmä s antiepileptickým pôsobením, pričom sa študujú aj jeho ďalšie terapeutické vlastnosti. Na rozdiel od THC totiž nespôsobuje intoxikáciu, nevedie k závislosti a dokonca znižuje negatívny účinok THC na psychické zdravie človeka. Je to zaujímavá látka, ktorá však – ako mnoho ďalších kanabinoidov – napríklad kanabinol (CBN) – nie sú dostatočne preskúmané.
Kanabidiol bol u nás 1.5.2021 vyradený zo zoznamu psychotropných látok II. skupiny. Ide o značne paradoxnú situáciu, pretože kanabidiol nikdy nespĺňal definíciu psychotropnej látky, a predsa bol zákonom do tejto skupiny látok zaradený. V tejto téme existuje nielen veľa neznámych a nevyriešených vecí, ale aj nepochopenia.
Pýtala sa Henrieta Ďurovová
