Ján Podmanický je dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (aktuálne nezávislý) a tiež starosta obce Stará Bystrica. Pred pár týždňami vydal knihu s názvom Muž, ktorý sadil knihy.
Ústredná téma je stará ako ľudstvo samé, a pri tom tak aktuálna. Nenávisť. Dá sa prekonať? Ján Podmanický vo svojej novele nielen polemizuje o hneve a nenávisti, ale čitateľovi ponúka aj odpoveď. Vlastne, načrtáva ju. Rozhodnutie ako aj spôsob voľby zostáva na každom jednom z nás.
Aj politik, aj spisovateľ, sa pokúša ľudí presviedčať o svojom názore.
Pred Vianocami Vám vyšla kniha s názvom Muž, ktorý sadil knihy. Verejnosť Vás pozná ako dlhoročného politika, poslanca NR SR a starostu obce Stará Bystrica. Nezmýlili ste si povolanie?
Písanie a politika sa nevylučuje. Stále ide o verejný život a vplývanie na verejnú mienku. Aj politik, aj spisovateľ, chce pretvoriť spoločnosť podľa svojich predstáv a podľa toho, čo považuje za správne. Aj politik, aj spisovateľ, sa pokúša ľudí presviedčať o svojom názore. Politik to robí expresívnejšie, možno priamejšie a zrozumiteľnejšie, spisovateľ možno abstraktnejšie a viac v obrazoch. Spisovateľ sa viac pýta, nehanbí sa za to, že na niektoré otázky nevie odpovede a stále ich len hľadá. Ja som prvé knihy napísal ešte pred tým, než som sa stal starostom obce a potom poslancom, niektoré boli aj pomerne úspešné. Kysucké povesti boli už trikrát vydané a stále sa predávajú. K písaniu sa teda permanentne vraciam, keď si ukradnem trocha času pri svojich povinnostiach.
Aurélia Plávková Tináková: Etiópia nás ľudsky úplne zmenila
Novela – Muž, ktorý sadil knihy – opisuje skutočný príbeh. Ako ste sa o ňom dozvedeli?
Je to príbeh, ktorý má pravdivé jadro, väčšina je však autorská fikcia. Každý autor čerpá z prostredia, v ktorom žije. Hrabal napísal väčšinu svojich slávnych románov podľa profesií, ktoré vykonával, Arnošt Lustig opisoval príbehy, ktoré zažil a odpozoroval, Rudo Sloboda písal najmä zo svojho života. Aj ja som veľa čerpal z prostredia, v ktorom žijem, teda z prostredia Kysúc. Dejiny, krajina, či ľudia sú v tomto rázovitom severnom regióne Slovenska tajomné, zaujímavé, hlboké. Studnica inšpirácie pre každého, kto má otvorené oči. Príbeh v knihe bol inšpirovaný jedným z takýchto zaujímavých ľudí.
Ako som uviedla, verejnosti ste známy ako dlhoročný politik, poslanec. Keď za posledné roky sledujeme politiku, či už sú to vyjadrenia poslancov v parlamente, na tlačových konferenciách alebo v diskusiách, môžeme prísť k presvedčeniu, že politika sa za ostatné roky zvulgarizovala, politici si nadávajú, zvyšujú po sebe hlas… Je to normálne?
V minulosti ľudia vyrastali na hodnotných filmoch, na kvalitnej literatúre. Dnes ľudia vyrastajú na reality show. Aj politiku už podprahovo vnímajú ako reality show. Tí politici, ktorí to pochopili, sú úspešní. Hlavným cieľom je zaujať. Zamurovať vchod do predajne, vysypať striekačky na hlavu kolegu, oblepovať nehnuteľnosti vo Francúzsku. To čo bolo včera neprijateľné, je dnes štandard a už je to vlastne nudné. Treba vymyslieť niečo nové, niečo šokujúce. Výrazy, nad ktorými by včera všetci ohŕňali nosom, sú už dnes slabé, treba pritvrdiť. Ľudia to chcú, politici a média im to dávajú. Politici sú len odrazom doby. Napriek tejto skepse si myslím, že aj tohto sa ľudia najedia a bude rásť počet ľudí, ktorí budú vyhľadávať konštruktívnych politikov, prinášajúcich vecné riešenia, pokojnú rétoriku a preukážu kompetenciu riadiť štát. Zažívame na Slovensku dobrodružstvo, ktoré nás bude veľa stáť. Ľudia pochopia, že experiment s krikľúňom, ich stál príliš veľa, aj financií aj nervov.
Viac sa dozviete v rozhovore Ján Podmanický: Niekto musí preťať kruh nenávisti, ktorý pripravila Andrea Predajňová.
