24.8 C
Nitra
streda, 21 augusta, 2024

Múzeum slovenskej dediny v Martine je najväčšou expozíciou v prírode, oplatí sa ho navštíviť

Múzeum slovenskej dediny Slovenského národného múzea (SNM) v Martine je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Podľa riaditeľa SNM – Múzeá v Martine Radovana Sýkoru ho budujú od druhej polovice 60. rokov minulého storočia ako expozíciu tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života na Slovensku.

Múzeum slovenskej dediny v Martine je najväčšou expozíciou v prírode, oplatí sa ho navštíviť
Múzeum slovenskej dediny v Martine, foto: fb

V areáli múzea je na ploche 15,5 hektára sústredených viac než 150 obytných, hospodárskych, technických, spoločenských a sakrálnych stavieb z Oravy, Turca, Kysúc a Liptova. „Sú obrazom rozmanitosti tradičnej stavebnej kultúry a hospodársko-sociálneho rozvrstvenia obyvateľov severozápadnej časti Slovenska. Časť objektov je interiérovo zariadená a prístupná pre návštevníkov. Prostredie múzea je dlhodobo atraktívne aj pre filmárov. Nakrúcala sa tu napríklad rozprávka Perinbaba, šou Zem spieva či film Piargy,“ uviedol Sýkora.

Z regiónu Oravy patrí k najpozoruhodnejším zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. „V centre areálu je situovaný turčiansky región a dominantu tvorí drevený rímskokatolícky kostol z Rudna z rokov 1790 – 1792. K unikátnym stavbám patrí aj filagória zo Slovenského Pravna s cennými doskovými maľbami z roku 1792, rekonštruovaný objekt vozárne z Moškovca a usadlosť z Horného Turčeka, ktorá je typickým reprezentantom nemeckého obydlia z kremnickej oblasti,“ doplnil riaditeľ martinského SNM.

Múzeum slovenskej dediny v Martine je najväčšou expozíciou v prírode, oplatí sa ho navštíviť
Múzeum slovenskej dediny v Martine, foto: fb

Pripomenul, že v areáli Múzea slovenskej dediny sa konajú od roku 1991 programové podujatia s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru. „Súčasťou života v rozľahlom areáli múzea sú aj reálne poľnohospodárske práce, napríklad rez ovocných drevín, strihanie oviec či kosenie lúk,“ podotkol Sýkora.

Zvyky a tradície, ktoré sa viažu k jednotlivým ročným obdobiam, predstavujú folkloristi na pravidelných nedeľných podujatiach. „Vo fašiangovom sprievode za náreku plačiek a veselej muziky pochovajú basu, ktorá odpočíva až do vzkriesenia na Veľkú noc. Počas nej predvedú napríklad vynášanie Moreny, prinášanie letečka, veľkonočnú šibačku a oblievačku. So zdobením kraslíc či pletením korbáčov zoznámia návštevníkov remeselníci. Pred Vianocami predstavujeme aj liatie vosku, olova alebo púšťanie orechovej škrupinky so sviečkou na vodu,“ dodal riaditeľ martinského SNM.

(tasr)

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x