Jedným z poslaní umeleckého grafického dizajnu je vytvárať pre ľudí radosť, potešiť ich. No je to tiež forma, akou ich nabádať, či dokonca provokovať k mysleniu. Inteligentná metafora, ktorá sa takto stáva univerzálnym kľúčom k vnímaniu posolstva naprieč rôznymi kultúrami. Napokon, o tom je umenie. Vzrušujúce dobrodružstvo, napínavý pokus vyslať signál. Niekedy i tvrdohlavo.
Čo deň vojny, to plagát. Takýto záväzok prijal na seba grafický dizajnér Mykola KOVALENKO 24. februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. A odvtedy sa objavujú v mnohých kultúrnych centrách a galériách na Slovensku a v zahraničí. Výber z nich sa objavol aj v Nitre, v rámci expozície K7.
Grafiky Mykolu Kovalenka majú schopnosť prekvapujúcim symbolom preniknúť do vedomia ľudí. Vyvolať potrebnú emóciu. Vedú dialóg a pritom nie sú “uvravené”. Uprostred všedného dňa zaujmú a stávajú sa akousi kultúrnou stopou súčasnej doby. Nedalo mi teda a oslovila som samotného autora, aby sme sa o ňom dozvedeli aj niečo viac.
Pán Kovalenko, na svojom konte máte vyše stovky medzinárodných ocenení. Medzi nimi napríklad Red Dot Award, Communication design (Germany), LOGOLOUNGE (USA), European Design Awards (Greece), Graphic Matters (Netherlands), GOLDEN BEE (Russia), TOYAMA (Japan) a mnoho iných. Ktoré z vašich ocenení si vy osobne ceníte najviac a prečo?
Pre mňa majú všetky ocenenia hodnotu, je ťažké niečo vybrať, pretože som ich dostával v rôznych obdobiach od začiatku kariéry až po súčasnosť.
Bod.K7 pripravil výstavu plagátov ukrajinského grafika Mykolu Kovalenka
Už mnoho rokov vystavujete po celom svete. Ak dostanete pozvanie, určite to nie je iba radosť. Je to isto i zvedavosť ako budú diela v danej krajine prijaté. Skúmali ste ako ľudia prijímajú vaše posolstvo?
Áno, moje diela boli v rôznych krajinách a na rôznych kontinentoch. V žiadnej krajine som nezaznamenal žiadne negatívum alebo nepochopenie mojej práce (okrem toho, že Rusi podporujúci vojnu hovorili negatívne o niektorých mojich plagátoch). Na plagátoch používam málo textu, zameriavam sa na vizuálny symbol, takže takto zládnu moju prácu chápať Slováci, Ukrajinci a Francúzi Američania či Japonci.
Diela zo série “Čo deň vojny, to plagát” robíte popri svojej zvyčajnej práci. Ako dlho vám trvá vymyslieť a následne nakresliť jeden takýto plagát?
Áno, robím to po alebo pred mojou hlavnou prácou. Preto tým nemôžem tráviť veľa času. Niekedy to trvá 10-20 minút a inokedy tým však strávim celý deň voľna.
Aké to bolo – prvý deň vojny?
Bol to šok. Ťažko sa mi na to spomína.
Je to už – žiaľ – veľa dní. A teda i veľa grafík. Čo vás inšpiruje? Nestrácate motiváciu?
Áno, rok. Verím však v naše víťazstvo, vo víťazstvo Ukrajiny a Európy. Ukrajinci túto vojnu nechceli, na nikoho sme neútočili. To Rusko napadlo našu krajinu. A zlo bude potrestané. Asi toto ma motivuje.
Prečo ste s týmto projektom začali? Čo ste od neho očakávali?
Toto je moja cesta. Cesta grafického dizajnéra vo vojne s agresorom.
Čo všetko sa už v rámci projektu “Čo deň vojny, to plagát” podarilo zrealizovať ?
Podarilo sa zrealizovať veľa výstav v rôznych krajinách. Zbierame peniaze pre ukrajinskú armádu, robíme, čo môžeme.
Iniciovali ste aj iné medzinárodné sociálne projekty. Mohli by ste nám povedať viacej o niektorom z nich?
Urobil som množstvo spoločenských plagátov na rôzne témy. Napríklad, keď sa stala istá tragédia, vražda novinára na Slovensku, nedalo mi nereagovať. Uverejnil som príspevok na sociálnych sieťach a pozval dizajnérov z celého sveta, aby sa zúčastnili a vytvorili plagát na tému slobody prejavu. Dostavili sa stovky rôznych plagátov z celého sveta z viac ako 30 krajín. Potom som organizoval výstavy v rôznych mestách na Slovensku i v zahraničí.
Dnes sa často hovorí o kreativite. Je veľmi žiadúca. Mám však pocit, že nie každý vníma význam tohto slova rovnako. Čo si vy predstavujete pod pojmom kreativita?
Odpoviem svojim sloganom: Live to create 🙂
Máte alebo mali ste nejaký umelecký vzor?
Nemôžem vyčleniť jedného alebo dvoch, pretože mnoho svetových dizajnérov, umelcov, architektov v tej či onej miere formovalo moju víziu, môj štýl.
Výtvarníčka Katka JAHNOVÁ: Nachádzam výnimočnosť v každodennosti
Z ktorej oblasti Ukrajiny pochádzate a ako dlho už žijete na Slovensku?
Pochádzam zo Záporožskej oblasti, mesto Tokmak. Žiaľ, dnes ho okupuje Rusko. Na Slovensku som od roku 2015.
Čo robíte, ak práve nemaľujete? Máte ešte nejaké ďalšie záľuby?
Mám rád fotografiu, no stále sa viac venujem dizajnu.
Máte nejaký životný sen?
Momentálne vyhnať Rusko z Ukrajiny.
V Nitre máme strednú školu umeleckého priemyslu, kde sa vyučuje aj odbor grafický dizajn. Čo by ste študentom grafického dizajnu odkázali?
Hlavná vec je milovať svoju prácu a neustále sa rozvíjať, musíte tvrdo pracovať a nemôžete prestať. (Úsmev)
Hovorili sme o umení a tvorbe, o živote. Čo by ste ešte dodali?
Chcem poďakovať Slovensku za všetkých ľudí za pomoc a podporu, je to pre nás dôležité a vážime si to.
Lucia Balagová
