Študovať na vysokej škole sa dá stále a dopĺňať si vzdelanie je pre mnohých veľkou výzvou. Niektorí sa o to pokúšajú napriek tomu, že by to do nich povedal iba málokto. A pokiaľ je takáto osoba navyše rómskeho pôvodu, vtedy je takýto krok o to vzácnejší.
Študovať na vysokej škole, a to dokonca na dennom štúdiu, sa rozhodol i Jaroslav Bihary žijúci v Nitre na ulici, ktorá je miestnym veľmi dobre známa. Napriek tomu, že v tomto roku mu pribudne pri jeho veku už šiesty krížik, on sa rozhodol, že pôjde študovať. Na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa spravil úspešne prijímací pohovor a od nového školského roka bude študentom bakalárskeho programu na fakulte sociálnych vied a zdravotníctva. Ako píše v statuse, je to „začiatok novej éry v dejinách olašských Rómov“.
Prvú vysokú školu ukončil z rodinných dôvodov
Iba pre informáciu uvádzame, že Jaroslav Bihary je jedným zo spoluzakladateľov OZ Lovári. Lovári je označenie Rómov, ktorí žijú v Nitre a jej širšom okolí. A Jaroslav Bihary svojou úspešnou prijímacou skúškou nadviazal na slová, ktoré pre nitranoviny.sk povedal v jednom z rozhovorov: „Chceme povzniesť nielen vedomie, ale aj vzdelanie Rómov, aby bolo lepšie. Vieme, že začať musíme od detí, ale ruka v ruke s nimi budeme pracovať aj s ich rodičmi, či podpornými inštitúciami, lebo len tak môžeme pozdvihnúť životnú úroveň.“ Takže, aby ukázal, že svoje slová o vzdelaných Rómoch myslí vážne, začal rovno od seba samého. „Celý život som chcel byť vzdelaným. Prvýkrát to bolo pred 26 rokmi v deväťdesiatom siedmom. Počas prvého ročníka mi však v priebehu dvoch týždňov zomreli obidvaja svokrovci a žena bola na tom psychicky veľmi zle, tak som jej sa rozhodol poskytnúť podporu,“ priznáva hneď v úvode Jaroslav.
„Pri tom som sa však akosi pozabudol nielen zúčastniť skúšok, ale aj požiadať si o odklad, takže som sa na to potom už, ľudovo povedané, vykašľal. Stále ma to ale mrzelo a teraz akože už nastal čas, že sa chcem znovu pustiť do štúdia. Mám nejaké voľno, lebo aj môj zdravotný stav nie je v poriadku, takže už nie som pracovne činný, takže som sa rozhodol, že sa na vysokú školu prihlásim opäť,“ prezradil čerstvý vysokoškolák, ktorý si vraj veľmi dobre uvedomuje, že aj olašskí Rómovia sa potrebujú vzdelávať. Na prijímacie skúška sa podľa vlastných slov pripravoval približne rok. „Stále som si dával pred seba nejaké ciele, že či sa mi to aj v mojom veku oplatí, aby som riskoval svojím spôsobom aj svoju reputáciu. Nebol som si celkom istý či to zvládnem, lebo medzi tým, čo som bol prvý raz na vysokej škole bola predsa dlhá pauza, čo sa týka vzdelávania, a navyše som pracoval v úplne v inej brandži,“ netají Jaroslav.
Chce ukázať mladým, že vzdelanie ich posunie vpred
Čerstvý vysokoškolák v odbore sociálna práca netají, že jeho prijatie na školu mu dodalo sily k tomu, aby svoju komunitu na nej počas štúdia nesklamal. Jaroslav nastúpi ako 60-ročný na riadne denné trojročné bakalárske štúdium, po ktorom chce ešte absolvovať aj magisterské. „Po skončení štúdia by som chcel, pokiaľ ešte mám silu, prácu v našej komunite a pomohol jej vytvoriť rešpekt. Aby sa najmä mladí vzchopili a pochopili, že vzdelaní ľudia môžu niečo dosiahnuť. Aby sme boli platnými občanmi, lebo predsa žijeme v 21. storočí, kde tie predsudky predsa len sú. Keď ja som začínal napríklad na základnej škole, a v súčasnosti, tak to sa nedá porovnať. To bolo úplne iné, lebo vtedy neboli predsudky rasizmu alebo nejaké segregované školy. Vtedy to bolo tak, že jednoducho si potreboval niečo dosiahnuť, tak som sa musel učiť. Mal som to šťastie, že to zázemie a podpora mojej rodiny bolo také dobré, že som to dosiahol,“ vrátil sa do minulosti Jaroslav.
„Už teraz je to úspech, že mám aspoň to minimálne stredoškolské vzdelanie. A verím tomu, že to dotiahnem, pokiaľ mi zdravíčko bude slúžiť, do úspešného konca aj na vysokej škole,“ nádeja sa Jaroslav, ktorý chcel ísť najskôr z ôsmeho ročníka na gymnázium, ale predsudky, lebo „však cigán by nám tuná hanbu robil„, spôsobili, že ho neprijali a on teda nastúpil do deviateho ročníka. Po jeho skončení ho oslovila elektrika, takže absolvoval Stredné odborné učilište elektrotechnické. „Som vylúčený elektrikár, ale už počas 3. ročníka som sa rozhodol, že maturita nie je na škodu, a tak som si urobil ešte dvojročnej maturitné štúdium v Zlatých Moravciach. A tu ako jeden z mála Rómov som bol aj dva roky na základnej vojenskej službe,“ priznáva Jaroslav, ktorý slúžil v Čechách, asi 5 km od Terezína. „Ani tam som nebol iba do počtu, lebo vojnu som skončil v opravárenskej rote s hodnosťou čatár, i keď som nemal žiadnu poddôstojnícku školu. To bolo na Róma veľký úspech,“ hovorí pyšne Jaroslav.
A čo mu na jeho snahu ísť na vysokú školu povedala manželka? „Tá je z toho nešťastná ešte teraz. Uvidím ako to bude, aký budeme mať rozvrh, koľko budem mať času pre rodinu a aj pre školu. Ja verím, že možno spoločnými silami to dáme. Viem, že to nebude vôbec ľahké, no zároveň verím, že mladí ľudia mi dodajú energiu. Rozhodne sa budem usilovať, aby som to dokázal a školu úspešne dokončil. Chcem dokázať, že pokiaľ sa budem snažiť, že v každom veku, pokiaľ človek chce, tak sa to dá. Už mi napríklad z Úradu vlády ponúkli pomoc, ale aj ďalší kamaráti, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní. Povedali mi, Jardo, ak by si potreboval pomôcť, kedykoľvek sme na príjme a môžeš sa na nás obrátiť. Toto ma teší,“ skonštatoval na samý záver Jaroslav Bihary, ktorý aj v 60-tich rokoch chce byť vzorom pre mladú generáciu olašských Rómov, a ukázať im, že vzdelávať sa dá v každom veku a len vzdelaní ľudia môžu tejto komunite pomôcť dostať sa na vyššiu úroveň.
Dodo Púchovský
