Nemecko sa rozhodlo, že práve v sobotu, 15. apríla 2023, v ich krajine skončia posledné atómové elektrárne. Ide o jadrové zariadenia Emsland v Dolnom Sasku, Isar 2 v Bavorsku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku.
Slovensko sa našťastie nenechalo prehovoriť rozličnými „ekologickými“ aktivistami a atómové elektrárne celkom neodstavilo, ba v Mochovciach ešte jeden blok spustilo, a ďalší sa dostavuje. Ako informuje portál ekonomika.pravda.sk, takí ekologickí Nemci idú práve opačným smerom. Kde teda budú Nemci vyrábať elektrickú energiu? Neuveríte, ale v uhoľných elektrárňach!
Jadrové elektrárne v Nemecku končia 15. apríla
Znie to možno šialene, a zrejme to šialené aj je, no Nemci odstavia aj poslednú jadrovú elektráreň v krajine. A to v čase stále trvajúcej energetickej krízy a navyše v období, keď sa všetci v Európe usilujeme čo najviac minimalizovať vypúšťanie škodlivých emisií do atmosféry. Nemecko pôvodne sa počítalo s ich ukončením do konca roka 2022, lenže pre ruskú agresiu na Ukrajinu bolo nútené svoj zámer so zatvorením troch zostávajúcich jadrových elektrární prehodnotiť. Aj preto posunuli termín ich uzatvorenia na 15. apríl 2023. Dňom „D“ na uzatvorenie jadrových zariadení Emsland v Dolnom Sasku, Isar 2 v Bavorsku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku je teda 15. apríl 2023.
MOCHOVCE: Tretí blok atómovej elektrárne už dodáva elektrinu do siete
Paradoxom je, že atómová elektráreň Neckarwestheim 2 je najmladším nemeckým blokom, pretože do komerčnej prevádzky vstúpil v apríli 1989. Mala by teda byť ešte niekoľko dlhých rokov relatívne bezpečná. Prevádzkovateľ predpokladá, že rozobratie bloku potrvá desať až pätnásť rokov. Nemci sa teda vybrali smerom opačným smerom ako Slovensko, pretože kým v roku 2000 u nich tvorilo jadro skoro 30 percent z energetického mixu krajiny, v roku 2020 to bolo už len 11,4 percenta, minulý rok klesol tento podiel k siedmim percentám a v sobotu 15. apríla padne až na nulu. Týmto sa skončí viac ako 60-ročný príbeh jadrovej energie v Nemecku.
Ekoaktivistov vystrašil Černobyľ aj Fukušima
Prvú jadrovú elektráreň síce postavili v Nemecku postavili v roku 1961, po nej ale nasledovali roky rýchlej expanzie jadrových zariadení. Odpor Nemcov k jadrovej energii však siaha až do 70. rokov minulého storočia, keď protijadrové hnutia zorganizovali protesty proti plánom na výstavbu nových jadrových elektrární. Ešte väčší odpor k jadru prišiel v dôsledku dvoch jadrových havárií. Tá v Černobyle v apríli 1986 vyvolala všeobecný rozšírený strach z jadrovej energie, a tak Nemecko začalo pred viac ako 20 rokmi s postupným vyraďovaním jadrovej energie. Odklon od jadra sa zrýchlil po nehode vo Fukušime v roku 2011.
Je rozhodnuté! EP definitívne schválil zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035
Od roku 2000 bolo zatvorených šestnásť reaktorov, 15. apríla k nim teda pribudnú ďalšie tri zariadenia. Vlaňajšok sa niesol v historickom prepade výroby elektriny z jadra. Môže za to primárne odstávka jadrových reaktorov na údržbu či zatváranie reaktorov v Nemecku či Belgicku. Celosvetovo výroba elektriny z jadra za rok 2022 klesla skoro o päť percent, čo je 129 terawatthodín. Paradoxne, extrémne teplé počasie v lete tlačilo spotrebu elektriny nahor. Výpadok elektriny z jadra nahradzovali uhoľné elektrárne. Z uhlia pochádzalo celosvetovo najviac elektriny z Číny, Indie a Nemecka.
Európe budú odstavené jadrové elektrárne chýbať
Rozhodnutie Nemecka odstaviť funkčné jadrové elektrárne vníma analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida ako nie veľmi racionálne. A to osobitne teraz, v čase nedostatku výrobných zdrojov v Európe a stanovovania si prísnejších klimatických cieľov. Hoci Nemci tento krok avizovali v dostatočnom predstihu, výkon odstavených jadrových elektrární bude v Európe chýbať. Aj preto je na mieste otázka, aký dosah bude mať koniec jadra v Nemecku na cenu elektriny na burzách. Budeme tento ich krok pociťovať aj my na Slovensku? Viacerí analytici predpokladajú, že tento krok nebude mať výrazný vplyv na ceny elektriny.
„Ešte pred Veľkou nocou sme sa mohli tešiť z poklesu cien kontraktov na rok 2024, ale za posledné dva dni došlo k miernemu nárastu. Nejde zatiaľ o žiadnu paniku,“ povedal pre Pravdu Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická. Súčasný koniec troch nemeckých jadrových zariadení nebude mať podľa Lednára ani významný dosah na Slovensko. „Energetický trh je prepojený a v prípade masívnych výpadkov pociťuje dopady celá Európa. Nemecko má napriek všetkému vyšší export elektrickej energie ako import,“ vysvetľuje s tým, že by tak nemalo dôjsť k výraznejším zmenám.
Energiewende – kľúčový pojem nemeckej energetiky
Analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord upozorňuje, že o pláne vypnúť jadrové elektrárne sa v Nemecku vie už dlho a trh to do súčasných cien už zahrnul. „Jadrové elektrárne patria medzi stabilné zdroje elektrickej energie, ktoré dokážu produkovať cez deň, v noci, v lete či v zime. Nemecko síce masívne investuje do veterných a solárných elektrární, ale tie sú menej stabilné,“ opisuje výhody jadrovej energie. Ako ďalej vysvetľuje, tak Európa má kapacitu nahradiť nemecké jadrové elektrárne, ale za vyššiu predajnú cenu a s menšou stabilitou dodávok.
Bulharsko sa vzoprelo USA! Ich skvapalnený LNG plyn nechcú – likvidačné ceny si nemôžu dovoliť
Zvyšné tri nemecké jadrové reaktory sú schopné dohromady dodať do siete 4,1 gigawatthodiny elektrického výkonu. Boli v stave pohotovosti a do siete tak dodávali menšie objemy energie. Z pohľadu vyrobenej elektriny v celej Európskej únii to je zanedbateľné číslo. Vlani totiž bolo v celej EÚ vyrobených 2 795 terawatthodín. Tri nemecké reaktory predstavujú len 0,00015 percenta celoeurópskej výroby elektriny. Kľúčovým pojmom nemeckej energetiky je Energiewende, čo vyjadruje prechod od fosílnych a jadrových palív k obnoviteľným zdrojom. Nemecko si stanovilo dvojitý cieľ, a to prejsť na bezuhlíkovú energetiku a zároveň skoncovať s jadrovou energiou do konca roku 2022.
Spaľovaním uhlia nabíjajú „ekologické“ elektromobily
Prečo teda Nemci vo veľkom reštartovali práve uhoľné elektrárne? V prvom rade zasiahli sankcie voči Rusku, pretože Nemecko malo svoje hospodárstvo postavené na lacnom ruskom plyne. A keďže z iných zdrojov plyn bol jednoducho príliš drahý, je rekordná cena počas letných mesiacov prinútila Nemcov namiesto plynových elektrární naštartovať tie uhoľné. Navyše, nemohli sa spoľahnúť ani na svoju veternú flotilu, keďže v lete prevládalo bezveterné počasie. Pre nízku hladinu vody zasa mali problém vodné elektrárne. No a keďže Nemci chceli uspokojiť vysoký dopyt po elektrine, nič iné ako spustiť uhoľné elektrárne im neostávalo.
Európske vlády minuli na riešenie energetickej krízy takmer 800 mld. eur
Spúšťanie uhoľných elektrární sa prejavilo v znečistení životného prostredia, a tak sa z pohľadu energetického sektora stalo Nemecko vlani najväčším znečisťovateľom. V energetickom sektore má zďaleka najvyššie celkové emisie zo všetkých členských krajín. A ešte jeden paradox súvisiaci s uhoľnými elektrárňami a ochranou životného prostredia. Keď si chcú priaznivci elektrických, teda nízkoemisných vozidiel nabíjať svoje vozy elektrinou, musia používať tú, ktorá pochádza zo spaľovania uhlia. Aj toto prináša život a „skvelá“ práca „kompetentných“ politikov.
Dodo Púchovský
