„Indície by boli, s dôkazmi je to už o niečo horšie, hoci nie beznádejné. Na rozdiel od tých, ktorí bojujú na Ukrajine v radoch proruských separatistov, je Jaroslav v publikovaní a zdieľaní informácií na tému jeho účasti v konflikte na východnej Ukrajine, podstatne zdržanlivejší.“
Prečítajte si blog Ján Benčíka z roku 2018, ktorý publikoval na dennikn.sk pod názvom Jaroslav z Nitry, ktorý zrejme bojoval na Ukrajine v oddiele Azov:
Doposiaľ som sa venoval skôr Slovákom, ktorí bojujú na strane separatistov. Len v jednom z blogov som spomenul Tomáša Révaya, ktorý bojoval na ukrajinskej strane v oddiele Azov. Bolo to v dobe, keď som o pozadí tohoto oddielu nemal relevantné informácie. To sa však po čase zmenilo, no nemal som vedomosť o žiadnych ďalších Slovákoch, zainteresovaných v tragickom konflikte na území susednej krajiny. Dnes som však dostal informáciu, ktorú nemožno ignorovať, aj keď pochádza od človeka s neodškriepiteľnou neonacistickou minulosťou a s nacistickými kérkami na hrudi. Nie je ním nikto iný, ako Mário Reitman, o ktorom som napísal niekoľko blogov.
Mário Reitman, ktorý má rád hudbu ikony nazi rocku a zakladateľa hnutia White Power, Iana Stuarta Donaldsona.
Mário Reitman, ktorý neváha citovať 14 slov amerického neonacistu Davida Lanea.
Mário Reitman, ktorý bol pre jedných vzorom, pre iných postrachom ako nazi skinhed v Banskej Bystrici.
Mário mi prostredníctvom správy z jedného zo svojich facebookových profilov s názvom „Samo Sato“ dal tip na Jaroslava Podhradského, ktorý mal bojovať v spomínanom oddiele Azov. Napísal, že na neho podáva trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Informácia ma zaujala a začal som zbierať o dotyčnom na sociálnej sieti informácie. Po zadaní jeho mena do vyhľadávača sa objavil starší status ďalšieho z účastníkov konfliktu, bojujúceho od roku 2014 v oddieloch proruských separatistov, Štefana Potockého, z 30. januára 2015: „Jaroslav Podhradský z Nitry je slovák bojujúci na strane ukropov!“ Podobne som našiel aj starší článok z Topiek zo 16. februára 2015. Je to rozhovor s Tomášom Révayom, kde je na spoločnej fotografii, zrejme práve s Jaroslavom Podhradským. Tomáš v rozhovore spomenul, že je tam s ním aj ďalší Slovák a sú spolu v rozviedke. Jeho meno neuviedol.
Informáciu o Slovákoch bojujúcich v batalióne Azov, priniesol aj Denník N. Nechýbala informácia, že znak Azovu, runový symbol, tzv. vlčí hák, sa podobá na znak jednej z divízií SS. Rozhovor s Tomášom Révayom bol na aj portáli On War/On Peace. Tomáš v ňom poprel, že by sa hlásil k neonacizmu, hoci nepoprel, že sú tam aj takí. Podobne reagoval aj v rozhovore pre Aktuálně.cz.
Obvinenia o neonacistickom pozadí práporu odmietajú aj respondenti rozhovoru pre Aktuality.sk. Znaky bataliónu sa však ťažko dajú prehliadnuť a svedčia o niečom inom. Vlčí hák a Schwarze Sonne sú bezpochyby znaky, ktoré sú spojené s Hitlerovským Nemeckom a jednotkami SS. Podhradský zverejnil na dvoch profiloch informácie z ktorých vyplýva, že mal pôsobiť vo francúzskej Cudzineckej légii a v batalióne Azov. Ani fotografia Jaroslava pred Fort de Nogent kde sídli náborová organizácia francúzskej cudzineckej légie.
O tom, že sa Jaroslav Podhradský zúčastnil bojovej činnosti na území Ukrajiny v oddiele Azov, svedčia fotografie a kusé zmienky v komentároch. Tu v komentári spomína, že: „aj Tomas je marinak, v rozvietke mame vyhody…“ Je prakticky isté, že ide o Tomáša o ktorom som už písal. Z komentára tiež vyplýva, že Podhradský pôsobil v rozviedke. Viac o pôsobení na Ukrajine na profiloch Jaroslava Podhradského verejne prístupné nie je. Vráťme sa preto ku kusým informáciám o tom, k čomu inklinoval v minulosti.
Nie je toho veľa, ale určitú predstavu to dáva. Náznaky, že Jaroslav inklinoval k pravicovému extrémizmu sú neprehliadnuteľné. Zrejme práve to ho priviedlo do bataliónu Azov, v ktorom podľa informácií z rôznych zdrojov, bojujú ukrajinskí aj zahraniční extrémisti. Z tohoto hľadiska je celkom prirodzené, že batalión Azov a jeho bojovníkov podporujú aj naši domáci pravicoví extrémisti združení napríklad v Slovenskej pospolitosti. Jej „vodca“ Jakub Škrabák vo svojom internetovom obchode „Zbojník.net“ ponúka aj takéto tričká: „Ľudia, vo výrobe sú tričká AZOV SUPPORT, ktoré som vyrobil na podporu pre našich kamarátov. Bude iba 20 kusov. Celý zisk sa posiela našim kamarátom na Ukrajinu. Cena je 14,88 €“ Sumu, ktorá je známou šifrou, je ťažké prehliadnuť. A v roku 2016 sa na webe Slovenskej Pospolitosti objavila informácia o účasti jej zástupcov na konferencii v Kyjeve, ktorej organizátormi boli ľudia z Azovu. Nechýbala ani fotografia delegácie Slovenskej pospolitosti v tradičných, kvázi gardistických uniformách.
O tom, že časť slovenských extrémistov podporuje Azov, svedčí aj fotografia Jaroslava „Reborna“ Pagáča s jeho kamarátmi Matejom a Martinom, ktorý má na sebe tričko práve so znakom Azovu. Aby sme však boli spravodliví, slovenskí ľavicoví extrémisti, zväčša komunisti, ale aj časť pravicových extrémistov, najmä z Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko, podporuje zase proruských separatistov a Slovákov bojujúcich v ich radoch. A nejeden z nich má tiež svoju minulosť, ku ktorej sa teraz, podobne ako Mário Reitman, akosi nehlási.
Zdroj a pôvodný článok si prečítajte TU.
