Píše Judr. Igor Kršiak, autor pracuje v samospráve
Pokiaľ ide o návrh novej legislatívy pre územné plánovanie a výstavbu, musím hneď podotknúť, že je podľa mňa značne zmätočný a nejasný, alebo tvorca týchto návrhov zákona len nesprávne preložil text z cudzieho jazyka 😊
Ako človek, právnik a odborník, ktorý už roky pracuje v samospráve, si myslím, že po skoro pol storočí by si samospráva v oblasti výstavby zaslúžila nielen kvalitné návrhy zákonov, ale aj kvalitnú prípravu zákonov a aktívnu komunikáciu medzi štátom – samosprávou a odborníkmi a nie dať na stôl niečo pripomínajúce priemernú bakalársku prácu.
Pokiaľ si zoberieme zákon o územnom plánovaní, tu sa stretávame s kompetenčným konfliktom.
V podstate každá samospráva má územný plán za svoju „mestskú bibliu“, ktorou reguluje výstavbu na svojom území. Pokiaľ však zákon zavádza, že pri územnom plánovaní mesta bude v niektorých prípadoch rozhodovať samosprávny kraj, alebo dokonca štátom vytvorený nový úrad, je jednoznačné, že developerovi bude stačiť si len počkať na to, kým mu jeho zámer niekto v tomto poradí schváli.
Zákon nemôže vziať mestu základné právo regulovať, čo na jeho území môže byť postavené. Naopak, tento návrh zákona dáva právo rozhodovať o tom, čo v meste môže byť postavené, dokonca aj samosprávnemu kraju, ktorý častokrát ani nemusí byť v rovnakej politickej „nálade“ ako mesto, nehovoriac o odbornej zhode.
Čo je ešte horšie, zákon pripúšťa, že o tom môže rozhodnúť nakoniec aj štátom vytvorený úrad s neodvolateľným predsedom.
Procesy územného plánovania je potrebné urýchliť, v tomto má, podľa mňa, navrhovateľ zákona pravdu, ale aby samotný developer dokonca aj mimo mesta mohol spracovať a obstarať zmenu územného plánu alebo územný plán zóny je nehorázne, pretože sa môže stať, že mestá sa stanú postupom času iba mestskými štatistami plánovania. Neviem si predstaviť, že by takto spracovaný územný plán developerom zohľadňoval v prvom rade verejný záujem mesta a nie jeho súkromný zámer výstavby.
Namiesto toho, aby vznikol štátny úrad, ktorý bude s kvalifikovaným tímom poskytovať pomoc mestám a obciam povinne spracovávať kvalitné územné plány, tak radšej zavádzame mechanizmus, ako bude štát rozhodovať za mestá!
Určite je potrebné správne nastaviť pravidlá, aby došlo k vytvoreniu kvalitného územného plánovania na Slovensku, treba ale jasne vychádzať z toho, že o územnom plánovaní musia rozhodovať tí, ktorí v danom priestore aj žijú, teda samotné mestá.
Samosprávne kraje potom môžu ďalej tvoriť plány regiónov a mikroregiónov napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny, v záujme podpory poľnohospodárstva, podpory cestovného ruchu a podobne.
Pri ďalšom zákone, zákone o výstavbe, asi len ťažko pochopiť, čo zákonodarca vlastne chce dosiahnuť. Hovorí o zrýchlení procesov, ale vnáša do systému výstavby úplný chaos.
Zákon síce v záujme zrýchlenia povoľovania stavieb umožňuje, aby stavebník drobnej stavby urobil elektronické podanie, ale čo ak ho nebude vedieť urobiť v informačnom systéme, potom nebude môcť realizovať drobné stavby? Sú dnes všetci, aj vekovo „skúsenejší“ obyvatelia pripravení robiť iba elektronické podania?
Závažnejšie však je, že podľa návrhu zákona nebudú mať susedia šancu vedieť, aká stavba vedľa nich vyrastie. Vlastník susedného pozemku a stavby nemá právo dostať rozhodnutie, nemá ani možnosť sa odvolať a brániť si svoje vlastnícke práva. Samozrejme, častokrát sa účastníci konaní nezmyselne odvolávali, prípadne dávali preskúmať rozhodnutia úradu prokuratúre, no teraz im zostane iba možnosť podávať správne žaloby a zahltiť súdy žalobami v stavebných veciach! Je toto zrýchlenie?
Ďalej, tiež nie je možné, aby boli komukoľvek uložené opatrenia na jeho pozemku, a to bez nejakého konania a bez možnosti odvolania sa, a iba v tichosti bude musieť strpieť uskutočnenie prác zo svojho pozemku.
Bol by to obrovský zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý je v rozpore s princípmi právneho štátu.
Neprimerane sa pri výstavbe obchádzajú práva susedov cez inštitút verejnej vyhlášky, ktorú, povedzme si úprimne, nikto z nás nemá čas denno-denne študovať a sledovať, či mu náhodou vedľa nevyrástlo „niečo“ v záhrade.
Zákon priznáva silné postavenie projektantom, ktorí stále majú rokovať o všetkom a so všetkými v záujme budúceho stavebného zámeru, pričom v zákone nie je možné nájsť, kto bude riešiť sporné veci. Námietky vlastníkov susedných nehnuteľností si projektant vyhodnotí ako uzná za vhodné? Nikde nie je upravené, čo sa stane v prípade, ak projektant vyhodnotí námietky nesprávne. Alebo ich nevyhodnotí vôbec.
Toto je skrátenie resp. zjednodušenie procesu? Nikto nebude vedieť, čo má kedy robiť, o čom môže resp. nemôže rozhodnúť! A všetci vieme, že sporné veci sú a budú pri každej stavbe.
Zákon naďalej uľahčuje situáciu vlastníkom čiernych stavieb, čo bolo asi myslené skôr ako vtip alebo nejaká hádanka.
Legislatívci dlhodobo hlásia boj proti nepovoleným stavbám, pričom týmto návrhom zákona sa uľahčuje situácia doterajším čiernym stavebníkom, pretože umožňuje všetky doterajšie čierne stavby dodatočne skolaudovať.
Otázka nelegálnych stavieb nie je riešená tak, aby odradila od ich realizácie, nie je možné žiadnymi opatrenia zabrániť vôbec začať realizáciu nepovolenej stavby, takže sa v podstate nič nemení.
Vlastník čiernej stavby iba preukazuje, že jeho čierna stavba nebola postavená v rozpore so zákonmi v čase stavby, alebo so zákonmi platnými teraz, a ani v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta v čase zhotovenia čiernej stavby alebo v čase jej zistenia a skúmania, a to všetko podľa toho, ktorá skutočnosť je pre vlastníka priaznivejšia.
Toto nemôže tvorca návrhu zákona myslieť vážne?!
Čierna stavba nie je postavená v rozpore so zákonmi?
Je bez povolenia a nie je v rozpore so zákonmi?
Opakujem si dookola uvedené a stále rozmýšľam, či som mentálne spôsobilý toto pochopiť.
Stavebný úrad má zobrať zodpovednosť za to, že dodatočne skolauduje stavbu bez podkladov, a to len s tým vedomím, že veď stavba už roky stojí a funguje, a keď nespadla, tak musí byť OK?
Prečo konečne niekto nepríde s odvahou, že do zákona zakotví napr. pokutu za čiernu stavbu vo výške znaleckého posudku tejto stavby? Asi by si každý rozmyslel stavať stavbu bez povolenia, ktorú na konci zaplatí a preplatí dvakrát.
Alebo, prečo sa neustanoví zákaz pripojenia čiernej stavby na inžinierske siete?
Prečo sa nezavedie právo zablokovať na účte čierneho stavebníka financie ako zábezpeku na náklady odstránenia stavby?
Naozaj zákonodarcovi stále chýba odvaha nahnevať „silných“ hráčov?
Myslím, že keď už máme na to, aby sme mali úsek vlády pre legislatívu, tak by ju bolo možno vhodné začať robiť kvalitne. Možno na začiatok sa aspoň radiť s tými, ktorí agendu výstavby robia už roky, keďže to na nich štát hodil.
Najviac ma v tomto mrzí len jedna vec, že nové zákony sú obhajované z dôvodu, aby sa zabránilo „kšeftárom“ na mestách obchodovať pri povoľovaní stavieb, a že treba to zobrať mestám a znova dať na starosť štátu.
V tomto som nepochopil len jedno: či chce ten niekto skvalitniť systém výstavby, alebo skvalitniť kšeftovanie?
Reagovať na článok môžete na redakcia@nitranoviny.sk
foto: ilustračné
