Prírodu neoklameme, tá si ide svojím životom, a aj preto by sme si mali dávať pozor na to, čo nás pri našich prechádzkach očakáva, a čo by sa nám tam mohlo prihodiť. A jednou z takých nepríjemných skúseností je prichytený kliešť.
Áno, kliešť je postrachom nielen pre našich domácich štvornohých miláčikov, ale najmä pre človeka. A to najmä preto, že ak sa nám prisaje na pokožku hrozí, že nás nakazí baktériou, ktorá vyvoláva lymskú boreliózu, alebo vírusom, ktorý spôsobuje kliešťovú encefalitídu. Viac o tomto probléme píše aj portál zdravie.pluska.sk, kde sa čitateľ dozvie viacero dobrých rád. Tou prvou je, že po objavení kliešťa na svojom tele by sme nemali podliehať panike.
Miest, kde sa kliešť najčastejšie prisaje, je veľa
Kliešte sa najčastejšie objavujú na trávnatých porastoch, ktorých výška sa pohybuje od 20 cm do jedného metra. Vyskytujú sa však aj na vetvičkách prízemných kríkov. Ich najobľúbenejším prostredím sú dubovo-hrabové lesy. Otepľovanie spôsobuje, že sa v posledných rokoch objavujú i v severnejších miestach Slovenska, kde boli v minulosti skôr raritou. Kliešť sa dostal dokonca až do nadmorskej výšky nad tisíc metrov. Dávať na kliešťa pozor by sme si mali dávať aj preto, že stopercentná prevencia na jeho prisatie neexistuje. Riziko sa ale dá znížiť najmä vhodným oblečením, takže pri pobyte v prírode zvoľte radšej dlhé nohavice z hladkej látky, oblečte si tričko s dlhými rukávmi a obujte vyššie topánky. Koncové časti odevu, na ktorých sa môže kliešť zachytiť, a potom šplhať vyššie, preventívne postriekajte repelentmi.
Kliešte sa nachádzajú na celom Slovensku, nie všetky sú ale nosičom vírusu. Najaktívnejšie sú od apríla do polovice augusta. „V oblastiach s vyšším výskytom kliešťov sa snažte pohybovať po chodníkoch a nízkych trávach. Vyvarujte sa ležania a neodkladajte si odev na zem,“ radí epidemiologička doktorka Mária Štefkovičová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne, ktorá ešte dodáva, že po pobyte v takom teréne je potrebné si telo dôkladne prezrieť. Kliešte sa totiž ľahko prisajú najmä na mäkkú a vlhkú kožu. Medzi miesta, kde sa kliešť najčastejšie prisaje, patrí krk, oblasť za ušami, hrudník, podpazušie, predlaktie, brucho a pás. Po prechádzke v prírode si určite dobre prezrite aj slabiny, stehná, predkolenie a pohlavné orgány. Kliešte sa však už našli aj vo zvukovode a v análnej brázde.
Na juhu Slovenska sú už aktívne kliešte
Po odstránení kliešťa si miesto dezinfikujte
Na to, ako sa zbaviť kliešťa prisatého na pokožke zrejme veľa ľudí pozná osvedčené „babské“ rady. Niekto naň dá zopár kvapiek oleja a proti smeru hodinových ručičiek ho vytočí von, iní ho pokvapkajú alkoholom a opäť ho vykrútia rukami z rany. Našťastie, dnes sú už v lekárňach dostupné rozličné pomôcky ako „zatočiť“ s kliešťom. Kúpiť si môžete klieštiky, háčiky, slučky, podberáky, zmrazovače či odlepovače, ale najčastejšou pomôckou je pinzeta, ktorú si môžete vybrať napríklad z manikúry, kozmetickej taštičky. „Každá metóda odstránenie kliešťa má svoje výhody i nevýhody. Pri pinzete uchopte kliešťa za hlavičku čo najbližšie pri koži tak, aby ste ho nerozpučili, ani mu neodtrhli časti tela. Urobte jednu, dve otočky, pričom pinzeta musí byť ku koži kolmo. Nezáleží na tom, či budete otočky robiť v smere alebo v protismere hodinových ručičiek, dôležité je, aby ste kliešťa najprv vytáčali a potom ťahali,“ vysvetľuje epidemiologička doktorka Mária Štefkovičová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne.
V lekárňach sa dajú na vyberanie kliešťov kúpiť aj rozličné gély. Pri nich postačuje kvapka, pár minút počkať a potom kliešťa jednoducho odstrániť. Použiť sa dá aj takzvaný zmrazovací sprej, vtedy je však potrebné podľa odborníčky po jeho použití treba kliešťa čo najskôr odstrániť pinzetou. A pozor! Kliešťa nikdy nevyberajte holými rukami! Navyše, po odstránení kliešťa je potrebné miesto prisatia dôkladne vydezinfikovať. Použiť sa môžu nielen jódové preparáty, ktoré preniknú hlbšie do ranky, ale tiež rozličné dezinfekčné preparáty na báze alkoholu. Odporúča sa tiež presvedčiť, či sa vám podarilo vybrať celého kliešťa, pretože sa môže stať, že časť hlavičky sa ulomí. Tento zvyšok kliešťa v koži nevyhnisá, opuzdrí sa a v koži sa vytvorí malá hrčka. „Ak ostane hlavička v rane, zájdite k lekárovi. K nemu choďte aj vtedy, keď si neviete pomôcť s jeho vyberaním. V každom prípade miesto prisatia pozorujte aspoň týždeň,“ radí epidemiologička Štefkovičová.
Proti encefalitíde sa možno brániť očkovaním
K lekárovi treba zájsť okamžite vtedy, ak sa okolo miesta prisatia vytvorí šíriaci sa fľak s centrálnym zblednutím. „Môže ísť len o lokálne mechanické podráždenie, za ktorým sa skrýva vyberanie a sliny kliešťa, ale môže to byť aj prejav lymskej boreliózy,“ upozorňuje eidemiologička a dodáva, že ak sa približne po týždni až dvoch od prisatia kliešťa objaví ochorenie podobné chrípke, po ktorom nasleduje týždňové zlepšenie a opätovné zhoršenie spojené s bolesťami hlavy, malátnosťou, teplotou či so zmenami citlivosti alebo hybnosti tváre či končatín, je potrebné určite navštíviť lekára. Ten po vyšetrení zistí, či nejde o kliešťovú encefalitídu. Tá sa ale môže objaviť aj po konzumácii nepasterizovaných mliečnych výrobkov od zvierat, ktoré žijú v prírodných ohniskách tohto ochorenia. V takom prípade na ochorenie kliešťovou encefalitídou stačí, ak sa na ne nakazený kliešť prisaje.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva zistil borélie v 20 percentách kliešťov
Vlani sme u nás zaznamenali aj 156 prípadov kliešťového zápalu mozgu, pričom za viac ako polovicou sa skrýval prisatý kliešť. Na rozdiel od lymskej boreliózy proti encefalitíde sa možno brániť očkovaním, čo platí aj pre deti od jedného roku, pričom u nás existujú dve očkovacie látky. U obidvoch sa vychádza z troch dávok základného očkovania, ktoré chráni pred vírusom minimálne tri roky. Potom je potrebné sa dať preočkovať, no stačí už iba jedna dávka. Ohľadne očkovania sa obráťte na pediatra alebo praktického lekára. Je najlepšou prevenciou obidvoch prenosov kliešťovej encefalitídy. Lymská borelióza bola minulý rok evidovaná u 822 ľudí. Podľa epidemiologičky sa lymská borelióza prejavuje v troch štádiách.
Ak máte studené ruky aj nohy, máte vyhrané
„Po troch až tridsiatich dňoch sa objaví v mieste prisatia erytém, začervenanie. Toto štádium sa však nemusí objaviť vôbec. Druhé sa prejavuje zápalmi nervov alebo kĺbov, prípadne poruchami srdca. Nastupuje po týždňoch až mesiacoch od infikovania,“ vysvetľuje epidemiologička a dodáva, že tretie sa môže objaviť aj po rokoch. Prejavuje sa postihnutím centrálneho nervového systému, kožnými zmenami, zápalmi kĺbov a očnej rohovky. „Na liečbu sa používajú antibiotiká. Ak kliešťa nájdete a odstránite do dvadsiatich štyroch hodín, riziko infekcie je nízke,“ prízvukuje Štefkovičová. Ak sa už vyberiete do prírody, je vhodné poznať aj ohniská kliešťovej encefalitídy. Patrí k nim najmä Trenčiansky a Žilinský kraj, rovnako tak južná časť Banskobystrického kraja. Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva je najvyšší výskyt kliešťovej encefalitídy už niekoľko rokov v okresoch Považská Bystrica, Púchov, Bytča, Žilina Kysucké Nové Mesto, Banská Bystrica, Zvolen, Detva či Krupina.
Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska. Ide o pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitriansku a Pohronskú pahorkatinu, oblasť Malých Karpát, okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice. Kliešte sa však zmenou klímy dostávajú aj do vyššie položených oblastí Slovenska – do Tatier. Možno ich teda nájsť aj v horských oblastiach do 1000 až 1200 metrov, na južných svahoch a hrebeňoch hôr, dokonca nad 1400 metrov.
Takže na záver, čo keď sa na vás kliešť prisaje? Dôležité je nerozpučiť a neudusiť ho, aby nevypustil viac choroboplodných zárodkov. Odstraňujte ho špeciálnou pinzetou, chyťte ho čo najbližšie pri koži. Nepomáhajte si vatou, nenanášajte na neho tekuté mydlo a olejové prípravky. Mohlo by dôjsť k vyprázdneniu obsahu čriev kliešťa do rany, čím sa zvyšuje riziko nákazy ochoreniami, ktoré prenáša. A viete koho majú kliešte „najradšej“? Uprednostňujú mužov, najmä fajčiarov a miernych konzumentov alkoholu. Naopak, nepôjdu na tých, ktorí majú studené ruky aj nohy.
Dodo Púchovský, zdravie.pluska.sk
