Ak sa súčasnosť v niečom nápadne ponáša na päťdesiate roky minulého storočia, tak je to nebezpečný nárast politickej paranoje na oboch stranách ideologického konfliktu.
Vtedy u nás vrcholil komunistický teror, v rámci ktorého sa vyhľadávali agenti imperializmu, kým na opačnej strane zemegule zúril mccarthizmus, v rámci ktorého zasa popravovali, väznili a deportovali tých, ktorých obviňovali zo sympatií ku komunizmu. Antikomunistická hystéria v USA a hony na buržoáznych nacionalistov, titovcov a vyzvedačov Západu v sovietskom bloku sa na nerozoznanie ponášajú na dnešné vzájomné obviňovanie z toho, či ste americký alebo ruský agent, či ste Sorošov alebo Putinov poskok. Sú to dve strany tej istej mince.
Gustáv Murín: Žijeme naozaj nebezpečnú dobu návratu k totalitným metódam
Viete, že si potrpím na presné vyjadrovanie a čisté politologické pojmy a že som alergický na to, keď niekto používa odborné termíny neadekvátnym spôsobom ako nadávky. Preto z mojich úst nikdy nepočujete výrazy, že Čaputová je americká agentka alebo že Ódor je Sorošov človek. Nielen preto, že je to urážlivé a hlúpe, ale predovšetkým preto, že je to nepresné, skresľujúce a zavádzajúce v tom, ako fungujú mocenské vzťahy v súčasnom svete. Naopak, slúži to ako zámienka na odmietnutie alebo dokonca výsmech podozrenia, že tieto osoby majú úzke väzby na zahraničné mocenské centrá, hoci tieto obvinenia majú reálny základ. Svet nefunguje tak, že jeden jediný senilný pán, ktorý už možno neudrží moč, nieto moc, ovláda všetkých ako figúrky. Mocenské vzťahy sú oveľa komplikovanejšie, fungujú skôr ako navzájom prepojené siete vojensko-priemyselného komplexu, ekonomicko-finančného sektora a mediálno-propagandistických korporácií, ktoré sa koordinujú a podporujú (tak ako to opísal vo svojich prácach napríklad rakúsky socioekonóm Egon Matzner). Ak nebudeme tieto veci ľuďom vysvetľovať a namiesto toho ich budeme zjednodušovať až do podoby mýtu, dosiahneme iba to, že ich druhá strana ľahko vysmeje a zahovorí ako konšpirácie. Napokon, zo schémy, že všetko ovláda George Soroš, vypadávajú aj také dôležité finančné toky ako je napríklad National Endowment for Democracy, ktorá je napojená priamo na rozpočet Kongresu USA a ktorá financuje viaceré slovenské think-tanky – bez akéhokoľvek vplyvu tajomného Georga Sorosa.
Druhou stranou tohto paranoidného svetonázoru je všeobecná predstava (rozšírená medzi našimi politikmi a médiami hlavného prúdu), že svet riadi Putin a jeho všadeprítomní agenti, trollovia, užitoční idioti, piate kolóny a podobne. Tento prúd myslenia je oveľa viac scestný ako úvahy o amerických agentoch, lebo obvinenia z toho, že nejaká skupina je napojená na financovanie alebo mocenské kruhy z USA, sa dajú pomerne ľahko dokázať a majú reálny základ. Napríklad nedávna obhajoba cesty budúceho ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského a poradkyne prezidentky Jany Kobzovej do Washingtonu zo strany Zuzany Čaputovej bola úplne scestná. Hlava štátu sa k tomu postavila tak, že je to úplne prirodzené, lebo sú to vraj naši spojenci. Nijaký suverénny štát si nechodí nechať schvaľovať meno svojho šéfa diplomacie k svojmu spojencovi – to robia iba vazali. Nerobili to dokonca ani komunisti: keď sa stal Alexander Dubček najmocnejším mužom v štáte, najprv to prerokovali, dohodli a schválili vo vedení domácej komunistickej strany, až potom to oznámili sovietskemu vodcovi Leonidovi Brežnevovi – telefonicky, nie osobne.
Nebudem sa preto dohadovať, či je Zuzana Čaputová americká agentka – to je podľa mňa trochu detinské. Trvám však na tom, že nepresadzuje slovenské, ale americké záujmy. A v tejto súvislosti je naozaj trápne, pokrytecké a farizejské, keď sa hlavnou témou nielen dnešných politických diskusií stala sebaľútosť hlavy štátu. Nedajte sa pomýliť: nie je to pre nich žiadna principiálna otázka politickej kultúry. Je to začiatok veľmi nechutného predvolebného zápasu, na konci ktorého má byť vylúčenie Smeru-SSD spomedzi demokratických strán. Som presvedčený, že nepozvaním lídra najsilnejšej opozičnej strany do Prezidentského paláca si Zuzana Čaputová vyskúšala reakciu verejnosti, keď urobí oveľa vážnejší prehrešok voči pravidlám politickej kultúry: keď obíde výsledky demokratických volieb a nepoverí víťaza zostavením vlády. Toto je podstata hry a všetko ostatné je politický bľabot, zábava verejnosti a odvádzanie pozornosti od koreňa problému.
Všimnite si, že hoci je tento štát v troskách, hoci sa prepadol v chudobe na predposledné miesto, hoci zvyšky vládnej koalície prekrýva jeden škandál za druhým – odhalenie, že za nedostatkom liekov je ich nelegálny vývoz do zahraničia, klientelistické kšefty na ministerstve pôdohospodárstva, premrhané státisíce na výstave v Dubaji – médiá riešia ako hlavný problém, že Robert Fico sa svojimi výrokmi dotkol Zuzany Čaputovej. Dokonca aj keď chcel nejaký opozičný politik nadniesť agendu katastrofálneho stavu verejných financií, hrozbu štátneho bankrotu alebo iné kľúčové témy – moderátori ich rázne odbili, že o tom sme už hovorili… A o čom inom by sa malo hovoriť? Myslíte si, že to, čo trápi občanov tohto štátu najviac, je emočný stav prezidentky republiky?
Veď si nalejme čistého vína: nebol to Smer, ale OĽaNO, ktoré vnieslo do politického zápolenia krčmový slovník. Keď Igor Matovič povedal, že súhlasí s prezidentkou, že nepozvala lídra najsilnejšej opozičnej strany, lebo je hulvát, to sa nijaký novinár nepozastavil nad tým, kto to hovorí? Vy sa naozaj nepamätáte na január 2019, ako Igor Matovič hecoval ľudí pred parlamentom, aby na vtedajšieho predsedu NR SR Andreja Danka skandovali tie najoplzlejšie urážky, aké slovenčina pozná? https://www.youtube.com/watch?v=8sJyUXQDnCc
Vtedy nikto nežiadal od neho ospravedlnenie. Rovnako sa nikto nezavzdušňoval, keď minulý rok označil premiér Heger opozičných lídrov Fica a Pellegriniho za ruských agentov. https://spravy.rtvs.sk/…/spravaju-sa-ako-ruski-agenti…/ Rovnako v minulosti opakovane označovala Roberta Fica za ruského agenta SDKÚ-DS, smiešne servilný šéfredaktor Aktualít.sk Peter Bárdy alebo politruk Grigorij Mesežnikov. Podobne častovali médiá aj Ľuboša Blahu a iných opozičných politikov. Všetko bez dôkazov. A spomeňte si na to, ako sa hulvát Juraj Krúpa v priamom prenose oboril na Petra Kmeca, aby sa strčil do materinej… Opäť žiadne verejné odsúdenie.
Najnechutnejšie je spájanie kritických výrokov opozície o prezidentke s vyhrážkami, ktoré údajne dostáva. To čo sú, prosím vás pekne, za úbohé konšpirácie? Pred rokom jej poradca Ivan Mikloš na TA3 vykrikoval, že spoločnosť sa musí v prvom rade vysporiadať s takými ako je Eduard Chmelár a bude pokoj – v tom čase mi chodilo najviac vyhrážok, že ma treba obesiť. Mám z toho vyvodzovať, že je za tie vyhrážky zodpovedný Ivan Mikloš alebo priamo Prezidentský palác? Neskutočné, čo títo ľudia dokážu pospájať.
Nedajte sa preto pomýliť. Nikto si neužil toľko urážok, vyhrážok a krivých obvinení bez dôkazov ako súčasná opozícia. Keďže to prezidentke a vládnej koalícii nikdy neprekážalo, môžeme konštatovať, že je to z ich strany čisto účelová predvolebná hra. Keď som sa ohradzoval voči dennodenným urážkam typu Putinov agent, kremeľský propagandista alebo dokonca podporovateľ ruskej agresie, dostal som odpoveď, že tieto bludy sú vraj „fakty“. Keď som protestoval proti tomu, že Arpád Soltész vyzýval na lynč voči mojej osobe, že Martin Šimečka ma nazval fašistom a najvýznamnejších vedcov a umelcov v tomto štáte lúzou (voči jeho smiešnym blúzneniam, že kritici Zuzany Čaputovej sú vraj „cudzopasníci“ na jej príbehu, už ani nebolo potrebné ohradzovať sa), z centristického tábora sa ozývali len posmešky, že vraj fňukám. Vážení, títo darebáci nemajú v sebe ani zamak slušnosti, morálky a občianskeho étosu, aby si čo i len uvedomili, že sú zodpovední za súčasnú polarizáciu spoločnosti a že takéto správanie nemá miesto v civilizovanom štáte. Nemajú v sebe ani kúsok hanby, aby sa za takéto správanie ospravedlnili. Nerobia si žiadne starosti s faktami, oni vás potrebujú iba zničiť – tak ako Michal Kovačič, ktorý sa dnes tváril, že nerozumie, ako funguje koalícia, čo je to nominant koaličnej strany a že samotný fakt, že jeho nomináciu predkladá v zmysle zákona premiér, neznamená, že je to jeho človek. Zbytočne sa mu to snažil predseda Smeru trpezlivo vysvetliť – buď je to hlupák alebo troll, ale takto sa profesionálny moderátor nespráva.
Prezidentka, vládna koalícia a mainstreamové médiá postavili pravidlá úplne na hlavu. Podľa viacerých nálezov ústavného súdu musí politik strpieť vyššiu mieru kritiky ako bežný občan. Na Slovensku je to však naopak. Bežný občan musí strpieť urážky a nadávky do opíc, dezolátov a lúzy, ale chúďatko z Grassalkovičovho paláca je nedotknuteľná. Jej hlásne trúby ako Marián Leško tvrdia, že prezidentka takúto kritiku nemusí strpieť, ale iní teda áno. Pre ochranu občanov, ktorí sú vystavení dennodenným vyhrážkam, neurobila prezidentka vôbec nič. Naopak, ich zúfalstvo označuje za zmätenie, ich hnev za nenávisť a ich kritiku za osobný útok. Kde je tu spravodlivosť? Rozhodol som sa preto vo verejnom záujme vyskúšať Čaputovej medicínu.
V týchto dňoch môj právnik skompletizoval všetky dokumenty a na budúci týždeň podávam žalobu na europoslanca za Hegerovu stranu Demokrati Vladimíra Bilčíka, ktorý ma bezdôvodne nazval ruským agentom. Výsledok bude testom, či na Slovensku ešte existuje právny štát a rovnosť pred zákonom. Nesmieme sa nechať zastrašiť touto mocenskou mašinériou, ktorá bojuje neférovými zbraňami a právo na slušné zaobchádzanie prisudzuje len papalášom.
Text: Eduard Chmelár, zdroj: fb
