Tak ho máme za sebou. „Nešťastné“ referendum. Hlasovala som. Prečo? A akú jednu otázku by som vám dala? Komu vlastne…? Čítajte ďalej a všetko pochopíte.
Dezolátka
Pár ľudí má aj na mňa množstvo iných „nálepiek“, ale dobre, je to ich vec. Pravdou však je, že ako volieb, tak referend sa zúčastňujem vždy. Teda, aby som povedala pravdu, oni prichádzajú za mnou domov. Po svete sa túlam s barlami či chodítkom a tie sa s podobným počasím, ako bolo včera, nekamarátia. Navyše bariérovosť volebných miestností, skrátka využívam možnosť, ktorú mi zákon ponúka a volebné, či referendové komisie chodia za nami. Potvrdia vám to aj dámy z nášho mestského úradu, keď sa pred akýmikoľvek voľbami v telefóne predstavím, už vedia, čo chcem.
Je to moja morálna povinnosť
Či už voľby, alebo referendum vnímam nielen ako morálnu povinnosť, ale ako právo. Nie sú preč tak dávno časy, keď voľby boli síce formalita, ale povinnosť. Ja mám výsadu výberu. Preto, že môžem, tak musím, myslím si. A k tomu vždy nabádam ľudí. Aby vyjadrili svoj názor. Nezvyknem nikomu nútiť môj názor, hoci ho poznajú. Roky hovorím, keď môžeš povedať svoj názor, tak to urob!
Eka Balašková: Dych domu. Alebo duch?
Národ alibistov, alebo rob ramená tam, kde to má význam
Z môjho dobrovoľníckeho pôsobenia („len“ od roku 1994) sa permanentne aj na rokovaniach stretávam s tým, že ľudia na niečo vehementne nadávajú počas pauzy, alebo „v rade na wc“, ale tam, kde treba, tam sú ticho. Neočakáva sa od nich nič iné, len zodvihnúť ruku za to, čo pred pol hodinou sami hovorili. Neviem, či to zodvihnutie ruky bolí, alebo svoj názor nechali tam v tej mini miestnôstke, do ktorej sa chodí počas prestávky v rokovaní, ale… veď vieme, ako to končieva.
Čo je teda tá otázka?
Najbližšie, keď budete predo mnou nadávať na nefunkčné zdravotníctvo; „do kytek“ smerujúce školstvo; mizernú kultúru; pomalé súdnictvo, či skorumpovanú políciu, opýtam sa vás, kde ste boli 21. januára 2023. Lebo množstvo ľudí upratovalo. Množstvo ľudí si sadlo pred seriálovú platformu, aby si pozreli pár dielov neviem čoho. Množstvo ľudí si urobilo týždenný nákup. Množstvo ľudí navštívilo príbuzných, varilo huspeninu, či venovalo sa odhadzovaniu snehu.
Našli si však aj cestu do miestnosti, kde rozhodovali aj o sebe. Ak si si ju našiel tiež, fajn. A je mi jedno, či si krúžkoval „ÁNO“, alebo „NIE“. Dôležité je, že si nemlčal, keď si mohol tým 150tim ľuďom na hradnom vŕšku povedať, čo si myslíš. Lebo keď to povieš v krčme nad pivom, cestou do práce v MHD alebo u strýka na rodinnej oslave, ešte si nič nevyriešil.
Eka Balašková, autorka a predsedníčka ZO Únie nevidiacich a slabozrakých v Komárne.
