Smrť! Niekto sa jej bojí, iný je s ňou zmierený, no vždy je bolestivá. Platí to o to viac ak zomrie dieťa. Ešte bolestivejšie je to ak jeho smrť zapríčinili zdravotníci, ktorí mu mali pomôcť. Žiaľ, takýchto prípadov nie je u nás vôbec málo.
Jeden taký, naozaj veľmi smutný, prežila a prežíva aj Elena Ištvánová z Prednej Hory. I ona, respektíve jej synček Maroško, sa stali „obeťou“ zlyhania personálu nemocnice. A aby toho nebolo málo, nešťastná a zúfalá mama sa ešte dlhý čas ťahala po súdoch nielen s nemocnicou, ale aj lekárkou, ktorá bola za smrť Maroška právoplatne odsúdená na úrovni Najvyššieho súdu. Ako to celé dopadlo? Ako vidí situáciu Maroškova mama s odstupom času? Hanba je slabé slovo, no najviac vystihuje to, aký koniec mal Elenin smutný príbeh, ktorý sa začal odvíjať smrťou jej synčeka Maroška (†14) v marci 2014.
Namiesto na ARO prijali Maroška iba na detské oddelenie
Nevyliečiteľné problémy Eleninho synčeka vznikli pri pôrode. Matka bola hospitalizovaná a v situácii pôrodu prevážaná do iného okresu, nakoľko nemocnica nemala inkubátor. Ťažkosti u Maroška spočívali v zakrvácaní mozgu, pričom dostal detskú mozgovú obrnu a do hlavy mu museli zaviesť shunt – hadičku na odvádzanie mozgovo-miechového moku. Navyše, trpel aj autizmom. Maroška jeho najbližší vychovávali s láskou a postupne ho vypiplali z najhoršieho. Stále však napádal na ľavú nohu, a tak s ním na odporúčanie lekárov šli na jej operáciu do Banskej Bystrice. „Veľmi sme sa tešili, že začne chodiť rovno, veď mal už 14 rokov, no s tým čo príde potom sme nerátali ani v tom najhoršom sne,“hovorí so žiaľom v srdci chlapcova mama. Iba dva dni po operácii totiž prišlo Maroškovi zle, začal byť ospalý a zvracal, takže otec, ktorý ho opatroval, mu popoludní zavolal záchranku. Lekárka v nemocnici nezistila poruchu shuntu a ani nekonzultovala jeho situáciu s odborníkom neurochirurgom. Do rána dieťaťu odumrel mozog.
Obrovský šok: Najbližší malého Samka sú zdesení, za jeho nepochopiteľnú smrť nebude pykať nikto!
Nevyliečiteľné problémy Eleninho synčeka po pôrode boli v zakrvácaní mozogu, „Záchranári už pri prevoze avizovali do nemocnice, že by mal byť umiestnený na ARO. V nej jeho stav nielenže nekonzultovali s odborníkom, ale prijali ho iba na bežné detské oddelenie, kde ani nemali potrebný prístroj. Doktorka ho po prijatí zabalila do v studenej vode namočenej plachty a dala mu infúziu s tým, že má iba virózu! To bola celá jeho liečba. Tá lekárka mu jednoducho nezistila správnu diagnózu, lebo v hlavičke sa mu ten shunt upchal,“ pokračuje v smutnom príbehu Elena, pretože pre Maroška sa tým začal boj s časom a najmä o život. Na ARO umiestnili Maroška až ráno o šiestej, no to už prestal dýchať a museli ho oživovať. „Potom ho vrtuľníkom previezli na neurochirurgiu do Banskej Bystrice, lekári tam však už len skonštatovali mozgovú smrť“ vraví so slzami v očiach chlapcova mama. Na telefonát ohľadne stavu syna dostali otázku, či poskytnú Maroškove srdce na transplantáciu.
Úrad potvrdil pochybenie zdravotníkov aj lekárky
„Záchranári už pri prevoze avizovali do nemocnice, že by mal byť umiestnený na ARO. Lekári chceli chlapca odpojiť od prístrojov, s čím ale jeho rodina nesúhlasila. „Nechcela som, aby moje dieťa odpojili od prístrojov, žiadala som iba o pár dní, kým by som pozisťovala možnosti ohľadne jeho záchrany, či by som niekde nedokázala nájsť nejakú pomoc,“ spomína Elena. Napriek jej nesúhlasu ho napokon odpojili od prístrojov. Maroškova zbytočná a nezmyselná smrť nezostala bez dôsledkov, pretože Elena podala nielen sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre pochybenie lekárky, ale aj trestné oznámenie. „Úrad potvrdil, že v jeho prípade zdravotníci pochybili, a pochybenie lekárky potvrdili i tri znalecké posudky, ktoré sa vypracovávali v rámci trestného konania“ prezradila Elena výsledky jej podaní. Cesta za spravodlivosťou bola ale krvavá. „V rámci podaného trestného oznámenia som žiadala vyšetrovateľa, aby prešetril, kde bola lekárka niekoľko hodín, rovnako tak, kde bola sestrička, keď ich vtedajší manžel pri tak závažnom stave dieťaťa, v akom bolo, nedokázal na oddelení nájsť,“ pridáva Elena.
Náhradnú matku zbavili obvinenia, za nešťastný pád Deniska môže zdravotná sestra
Vyšetrovateľ jej napokon nevyhovel a rýchlo spis uzavieral. Bolo to 23. decembra popoludní o 15, 30 hod. „Áno v predvečer Vianoc. Prvých Vianoc po smrti dieťaťa. Asi si nedokážeme predstaviť tie Vianoce,“ hovorí smutne mama. Ťahanice na súde potom tiež nemali konca. „Prvý šok na nich som zažila, keď okresný sudca na prvom konaní vyhlásil, že – stala sa nepríjemnosť. Nie že niekto zavinil smrť môjho dieťaťa, ale stala sa nepríjemnosť! Druhý bol, že sudca síce pochybenie nemocnice priznal, ale nie lekárky, čo nechápal nikto. Rozsudok, že pochybila nemocnica bol celý nezmyselný, lebo nič nehovoril o tom, kto spravil chybu. Bola to vrátnička, kuchárka, upratovačka, alebo kto v tej nemocnici mal podľa neho pochybiť? Podľa posudkov bolo totiž jasné, že to bola službukonajúca lekárka“ vracia sa k neuveriteľným situáciám na súde Elena.
Za smrť dieťaťa dostala nemocnica iba smiešna pokutu
Našťastie prokurátor sa odvolal, a tak rozhodoval Krajský súd, ktorý celý prípad vrátil na doriešenie späť prvostupňovému súdu. „Na ňom až potom bola za vinnú uznaná konkrétna lekárka. Síce sa odvolala, ale jej vinu následne uznal i Krajský súd a po dovolaní aj Najvyšší súd. Dostala však iba podmienku so zákazom činnosti na tri roky“ prezradila Elena ako skončili prvé súdne ťahanice. Podľa nej to bol pre lekárku, ktorá sa Maroškovým najbližším nikdy neospravedlnila a nikdy neurobila nič, čím by situáciu rodiny po smrti Maroška uľahčila, iba formálny trest. A aby toho nebolo málo, nemocnica dostala za smrť Maroška od Úradu pre dohľad len asi päťtisícovú pokutu. Maroškovu mamu ale doslova dostala do kolien vyjadrovanie lekárky. „Myslím si, že jej na mojom dieťati vôbec nezáležalo ako na človeku. Na súde sa dokonca snažila vinu zhodiť na svojich kolegov v Banskej Bystrici, že načo odpájali dieťa od prístrojov – lebo ona ho dostala len na prístroje a tak mohol na nich žiť,“ krúti hlavou Elena nad konaním lekárky.
Postihnuté dieťa vraj nemôže mať človek rád ako zdravé!
„Sú to tak hrozné veci, že také niečo dokáže porozprávať jeden lekár ktorý zavinil smrť dieťaťa. Ja si kladiem otázku, prečo lekárov neučia už na vysokej škole, a potom v tých rozličných doškoľovacích akciách, ako sa majú správať po pochybení k ľuďom, ktorí nesú dôsledky ich pochybenia? Videla som nedávno, že lekárska komora začína robiť pre lekárov po ich závažnom pochybení psychickú a inú podporu. Ale kto ju bude robiť ich obetiam?“ kladie vážnu otázku matka. „Lekárka sa dokonca snažila na súde pošpiniť i moje meno. Podala som za jej klamstvo trestné oznámenie, no nič sa zasa nestalo – „lebo nepravdivú informáciu nešírila verejne, dala ju IBA súdu. Mala som pocit, že páchatelia sú v tomto štáte chránení ako medvede – na rozdiel od ich obetí,“ hnevá sa Elena, ktorú poriadne naštvalo i to, že 85 ročná lekárka, ako už odsúdená páchateľka v podmienke, sa „natrepala aj do ich pojednávania za odškodnenie s nemocnicou.
Neuveriteľná nezodpovednosť: Personál detskej JIS-ky hodinu nevedel, že im Sebastiánko (†3) zomiera!
„Dokonca vypisovala súdu vyjadrenia, že život človeka s postihnutím je menej hodnotný ako život zdravého človeka, a že také dieťa človek nemôže mať tak rád ako zdravé,“ šokuje Elena nepochopiteľnými vyjadreniami lekárky, z ktorých je bolo nanič a nechápala, ako môže súd nepostihnúť za také správanie páchateľku v podmienke, keď sa tak vyjadruje o dieťati, ktorého smrť zavinila. A tiež aj ako NAKA môže prehliadať takéto diskriminačné vyjadrenia na úkor osôb so zdravotným postihnutím, lebo i tam sa zúfalá matka obrátila, aby bránili ľudskú dôstojnosť jej syna. Maroškova mama po týchto lekárkiných výrazoch vážne pochybuje, či rovnako bojovala za životy zdravých detí ako tých, ktoré pokladala za menej hodnotné. Šokom pre ňu bolo aj to, že po Maroškovej smrti spokojne vykonávala lekársku činnosť ešte dva a pol roka po pochybení, ktorým preukázane zavinila smrť dieťaťa, teda až do právoplatnosti rozsudku súdu.
Ďalší šokujúci príbeh „ochotných“ zdravotníkov a od bolesti plačúceho dieťaťa
Zdokladovať museli, že mŕtve dieťa je skutočne ich syn!
„Na jej mieste by som už dávno bilancovala svoj život a činy, a snažila sa vysporiadať s pocitom viny za smrť dieťaťa, ale ona nie“ povzdychla si smutne Elena, ktorá to mala ťažké aj v súdnom spore s nemocnicou o odškodné. „Je hrozné počúvať znovu a znovu detaily o smrti dieťaťa. Je hrozné čakať po celé mesiace i viac ako rok na ďalšie pojednávanie. Navyše, aj právnik nemocnice v súdnom konaní používal argumenty, ktoré rodičovi v takej situácii ubližujú a retraumatizujú ho. Argumentoval tým, že predsa máme ešte ďalšie deti. Život s postihnutým dieťaťom bol podľa neho pre matku bremenom. Je to pre rodiča strašná bolesť – počúvať takéto veci o svojom mŕtvom dieťati. Ja som zakaždým po tých pojednávaniach mala chuť skočiť cestou domov pod najbližšie auto – a držali ma len povinnosti, lebo som mala ešte tri študujúce dcéry“slzy tečú pani Elene po lícach pri tej spomienke.
Malé víťazstvo: Za smrť Ninky (†6) je podľa súdu zodpovedná trenčianska nemocnica!
Pri vyšetrovaní sa ale zistilo, že v nemocnici sa zázračne stratila všetka Elenina i „Desivou čerešničkou na torte bolo, keď po rokoch súdnych konaní, tesne pred vynesením rozsudku, právnik nemocnice požiadal, aby sme ako rodičia bezodkladne zdokladovali, že to mŕtve dieťa bol náš syn. Dostali sme na to jedinú hodinu. Nemám auto, a ísť domov po rodný list dieťaťa bolo nemysliteľné spojmi, najbližší autobus šiel k nám o pár hodín. A ani by sme to za tú hodinu neotočili späť, aj keby sme auto mali. Hrozili ďalšie mesiace čakania na pojednávanie s rozsudkom. Ale vďaka ľudskosti pracovníčok matriky v Revúcej a v Rimavskej Sobote, kde sa syn narodil, sa mi podarilo do hodiny rodný list syna predložiť,“ pridáva ďalší hrozný zážitok Maroškova mama. A aby toho nebolo málo, chlapcovi najbližší vysúdili za jeho nezmyselnú a nepochopiteľnú od nemocnice iba smiešne odškodné.
Zdravotníci opäť zlyhali! Ďalší neuveriteľný príbeh, ktorý zdravotníkom neurobil dobré meno
Ospravedlnenia za pochybenie sa rodina dodnes nedočkala
Rovnako ako odsúdená lekárka, ani nemocnica sa neospravedlnila čestne a verejne za pochybenie, ktorým spôsobili smrť dieťaťa. Zaslala iba písomné ospravedlnenie za nimi spôsobenú finančnú ujmu na pohrebné náklady. A potom vyjadrili ľútosť nad smrťou Maroška, ale nie ospravedlnenie za ich pochybenie. „Po prístupe, aký nemocnica predviedla v riešení prípadu ich pochybenia, nemám ani dôveru k tej nemocnici. Súd nám síce priznal odškodné, ale iba minimálne, lebo vraj bral do úvahy aj situáciu revúckej nemocnice. Podľa neho je to významný zamestnávateľ v regióne,“ povzdychla si Elena.
A ako to vidí Elena Ištvánová dnes? „Som sklamaná prístupom spoločnosti. Nie z odškodnenia, lebo rozumiem, že ľudia potrebujú nemocnicu – a žiadne peniaze na svete vám nevrátia dieťa. Dokonca ani rozsudok pre lekárku, ktorý bol len podmienečný so zákazom činnosti na tri roky, ma nesklamal. Každý z nás môže v živote urobiť chybu, aj závažnú, no mal by za ňu vedieť čestne niesť zodpovednosť,“ netají sklamaná mama a dodáva: „Sklamanie cítim hlavne z prístupu spoločnosti, že nedokáže obete chrániť pred sekundárnym ubližovaním zo strany páchateľa a jeho právnikov. Že nás nechá ísť za spravodlivosťou po celé roky, a tým sa rany spôsobené smrťou dieťaťa dookola jatria nanovo a nemôžu sa hojiť. Že ak vám zabijú dieťa, tak vás tento štát vystaví tomu, aby vám páchateľ mohol beztrestne ubližovať znovu a znovu. To vnímam ako výsmech a neúctu spoločnosti, ktorej som prestala veriť.“
Jozef Uhlárik
