Inštaláciou s dĺžkou 13 metrov a výškou okolo 2 metrov vzdáva autor úctu 1 138 obetiam, ktoré zahynuli pri páde textilnej továrne Rana Plaza v Bangladéši. Objekt s názvom „1 138 – výstava mauzólea obetí rýchlej módy“, ktorý v rámci voľnej tvorby vytvoril študent našej univerzity, Bc. Igor Hanečák, je umiestnený na 2. poschodí nitrianskeho Domu módy – v Domofe creativity, novom priestore pre kreatívnych nadšencov z radov detí aj dospelých. Vidieť ho tu môžete do polovice októbra, záujemcovia o komentované prehliadky sa môžu informovať prostredníctvom facebooku.
Od performance k inštalácii
Igor sa už dlhodobo zaujíma o domáce či celosvetové iniciatívy, ktoré šíria humanizáciu a ekologické zmýšľanie v textilnom a módnom priemysle ako v jednom z najväčších producentov odpadu. Študent 2. ročníka magisterského štúdia výtvarnej edukácie na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty UKF zhruba pred 3 rokmi na seba upozornil performance v rodnom Poprade – poukázal ňou na novodobé otrokárstvo, ktoré nekontrolovaným nákupom sami podporujeme a na neľudské podmienky zamestnancov pracujúcich v textilných továrňach najmä v krajinách tretieho sveta.„Počas 24 hodín som sa vtedy snažil na textil potlačiť 1 138 linorytových grafík, presne toľko, koľko ľudí v roku 2013 zomrelo pri spomínanej tragédii v továrenskom komplexe v bangladéšskom Rana Plaza. Táto nešťastná udalosť vzápätí spustila revolúciu v textilnom a módnom priemysle s cieľom zlepšiť podmienky práce ľudí v tomto odvetví, zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť pri výrobe odevov a tiež adekvátne ohodnotiť ľudskú prácu. Touto performance som sa preto snažil upozorniť ľudí na skutočnú cenu oblečenia, ktoré u nás kupujeme za lacné peniaze, a tí, ktorí ho za neľudských podmienok vyrábajú, za svoju prácu dostávajú len smiešne drobné,“ vysvetľuje Igor, ktorý si túto prácu chcel tak trochu vyskúšať na vlastnej koži. Ako hovorí, performance bol pre neho silný zážitok.
Grafiky robil od polnoci do ďalšej polnoci, okolo 23 hodín, takmer bez prestávky, so syntetickými farbami, v nevetraných priestoroch. „Ťažká monotónna práca bola veľmi náročná fyzicky aj psychicky,“ priznáva Igor.Po premiére v Poprade túto performance pretvoril do menšej inštalácie na steny a nedávno v Nitre túto myšlienku rozvinul do veľkého prenosného priestorového objektu. S realizáciou nápadu mu pomohli aj financie z Fondu na podporu umenia, ktorý požiadal o podporu svojho zaujímavého projektu. Výsledok môžete vidieť v spomínanom Domofe Creativity v Dome módy, kam sa 13-metrový tunel pohodlne vojde.
Viete, kto vyrobil vaše tričko?
Inštaláciu tvorí textilný tunel na hliníkovej konštrukcii, zvonka pokrytý čiernou geotextíliou, pričom samotný tunel je zvnútra vyskladaný z 1 138 kusov linorytových grafík na textile. Vnútro tunela ešte vypĺňa množstvo oblečenia pohádzaného na zemi, ktoré upozorňuje na nezmyselnú nadvýrobu a nakupovanie nových odevov. Len Slovensko denne vyprodukuje niekoľko ton textilného odpadu. „Sekáče sú jednou z najlepších možností, ako riešiť situáciu množstva odpadu, ale ani oni tie obrovské objemy nestíhajú posúvať ďalej. Výborným riešením sú firmy, ktoré z odpadového textilu robia stavebné izolácie. V konečnom štádiu – ak nie na skládke – končí textil v spaľovni, kde sa aspoň energeticky zhodnocuje. To všetko sa však týka len odpadovej stránky, nie etickej,“ upozornil Igor Hanečák. Na konci jeho tunela je stolík so šijacím strojom a tričkom, ktoré potlačenou vetou „who made my clothes“ poukazuje na skutočnú cenu vyrobených odevov. Z trička sa dočítate, v akej výške sa pohybuje jeho skutočná hodnota, aká malá môže byť cena práce a aká neprimerane veľká môže byť prirážka „za značku“.Podľa slov autora má výstava slúžiť ako výkričník nezdravému konzumu, podliehaniu reklamám na módne trendy, ale aj ako výzva k triezvejšiemu a ekologickejšiemu prístupu k nakupovaniu a k spôsobu života vôbec. Návštevníkov z radov skupín školopovinných detí či dospelých má priviesť k uvažovaniu nad vlastným správaním sa a v najlepšom prípade k reálnej pozitívnej zmene. Ambíciou mobilného projektu je presúvať sa po galériách, výstavných priestoroch a väčších hromadných podujatiach s cieľom šíriť dobrú myšlienku a možnosti, ako výrobcov oblečenia primäť k väčšej zodpovednosti, transparentnosti a udržateľnosti ich produkcie. Zodpovednosť vyplývajúca z osobných rozhodnutí je však na mieste aj u každého z nás.„Ako jedno z riešení s pozitívami do budúcnosti vidím i prácu s mládežou – vzdelávaním a kreatívnou prácou s recyklovaným odpadom v rámci workshopov,“ doplnil Igor Hanečák, ktorý sa okrem štúdia na UKF venuje šíreniu osvety medzi deťmi v rámci OZ Zaujímam sa a projektu Recyklátor. Jeho originálnym konceptom sú textilné nášivky s otlačenými linorytovými grafikami, pomocou ktorých so svojimi spolupracovníkmi dáva druhý život starším kusom oblečenia. V tomto smere spolupracujú s nitrianskym obchodom
Sekáč je láska
„V rámci svojej diplomovej práce na PF UKF s názvom Recyklácia vo výtvarnom umení a školskej praxi skúmam možnosti aplikovania práce s odpadom priamo vo výtvarnej výchove detí,“ dodal náš študent, ktorý v tejto oblasti vidí aj svoju budúcnosť po skončení UKF.
Dielo Igora Hanečáka je umiestnené v kreatívnom centre Domof creativity (v nitrianskom Dome módy), ktorý nám predstavil jeden z jeho zakladateľov Michal Šimovič. Spolu s rovnako zmýšľajúcimi priateľmi vytvorili koncept, ktorý sa teraz snažia zmysluplne napĺňať. „Okrem Igorovej inštalácie tu momentálne môžete vidieť rôzne zaujímavé objekty, ktoré v mnohých prípadoch vznikli recyklovaním odpadu. Z dielne grafika, grafiťáka a kreatívneho umelca Viktora Milana tu nájdete napríklad dekoratívne predmety, sošky, kvety, ale aj originálne ´sprejačníky´ – peračníky, ktoré vyrobil z obalov na spreje,“ ukazuje nám Michal Šimovič jednotlivé exponáty. „Aj samotné informačné tabule s popisom, ako triediť odpad, sú vyrobené z recyklovaných surovín. Ich autorom, podobne ako vystavených grafík, je Igor Hanečák. Katarína Kuková, ktorá sa venuje umeniu a arteterapii, v Domofe creativity vystavuje obrazy, grafikami so symbolickými piktogramami sa predstavuje Richard Ottot. Svoje veci tu mám vystavené aj ja – ide predovšetkým o predmety z recyklovaných materiálov, často úžitkovej hodnoty, napríklad nože, sekerky a podobne.“
Výstava síce primárne nie je predajná, ale niekto veci sú na predaj – nejeden skutočne osobitý výtvor môže poslúžiť ako netradičný darček. Expozíciu si možno pozrieť zhruba do polovice októbra.
Text a foto: Jana Černáková, R – Oddelenie médií, UKF Nitra
