Zlatý socializmus. Tak presne takto nejak si povzdychne mnoho starších Slovákov, ktorí tento „zlatý“ vek zažili. V našich súčasných obchodoch sa ceny dvíhajú tak raketovo, že tí, ktorí majú slabšie príjmy tak už chodia iba vtedy, keď musia ísť nakúpiť základné potraviny.
Drahota, ktorá sa vkráda do našich obchodov núti ľudí nakupovať obozretnejšie a najmä veci, ktoré potrebujú. Vyhadzovanie potravín vzhľadom k ich cenám už mnohí obmedzili. Zdvihli sa však ceny všetkého, a tak ľudia už rozmýšľajú či to, čo chcú kúpiť vlastne potrebujú. Aj preto je zaujímavé porovnanie cien, ktoré zverejnil portál 1.pluska.sk, ktorý sa pozrel na to, ako to bolo za socializmu a ako je to teraz, za „vyspelého“ kapitalizmu.
Pri porovnaní cien by „socialistický“ chlieb stále dnes 0,09 centa
Pamätáte sa ešte na to, ako ste sa smiali na tom, že za socializmu bol nedostatok niektorých tovarov a pulty boli nie raz poloprázdne. Ako ste čakali dlhé týždne ba i mesiace na niektoré vytúžené autá či iný spotrebný tovar? Nuž teda vedzte, že tie časy sa vracajú. A nielen to, ceny v obchodoch za čias pred novembrom 1989 a teraz sa pomaly vyrovnávajú. A zrejme aj to spôsobuje, že rady napríklad na toaleťák či banány sa dnes zmenil na tlačenice na akcie. Mnohí Slováci majú pocit, že za socializmu bolo všetko lacnejšie.
Ak by sme vtedajšie ceny prerátali na eurá, chlieb by skutočne stál iba 0,09 centa, maslo 0,17 centa, kilové kurča 1 euro a Škoda Favorit by nás vyšla 2 800 eur. Ale pozor, priemerný mesačný zárobok bol vtedy len okolo 104 eur. Od roku 1989 vzrástla priemerná mzda z 3 142 Kčs na 1 163 eur v prvom polroku tohto roka. Mnohí ľudia dlhé roky po revolúcii hovorili, že za socializmu sa mali lepšie. A sčasti majú aj pravdu.
Na kúpu farebného televízora teraz robíme osemnásobne menej
„Slováci začali reálne zarábať viac ako v roku 1989 až v roku 2007,“ vysvetľuje analytička Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company. Stalo sa tak preto, lebo revolúcii sa reálne mzdy prepadli, viackrát sa devalvovala koruna a naopak, mnohé ceny v obchodoch rástli. „V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 35 až 40% viac ako v roku 1989,“ dodala Sadovská s tým, že dnes si z našich platov môžeme dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako kedysi. Lenže… S rastom platov od nežnej revolúcie poriadne narástli aj cenovky v obchodoch. A v posledných mesiacoch vďaka korone rastú ceny potravín a viacerých tovarov priam raketovo. Porovnať tak, či sme sa mali lepšie vtedy alebo dnes, je najlepšie na množstve odpracovaného času.
Na kúpu chleba dnes musíme pracovať o 5 minút dlhšie ako kedysi. Kým v roku 1989 sme si na chlieb za 9 Kčs zarobili za 9 minút, dnes na chlieb za 1,51 eura musíme pracovať až 14 minút. Dlhšie robíme aj na zemiaky, namiesto 5 minút pred 32 rokmi si dnes kilo kúpime po 7 minútach práce. „Na nákup väčšiny potravín nám dnes stačí odpracovať kratší čas ako kedysi. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj pre nákupy mliečnych výrobkov, avšak rozdiely už nie sú natoľko výrazné,“ vypočítala Sadovská. Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v súčasnosti, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.
Jozef Uhlárik
