Útek pred ruskou agresiou na Ukrajine k nám „zavial“ rozličných ľudí. Dobrých, ale aj zlých. Zlé je však aj to, že naši vládni predstavitelia ich všetkých označili za dobrých, pričom to nie je pravda. A navyše, problémy Slovákov sa pritom odsúvajú na vedľajšiu koľaj.
Nie je všetko iba biele, ale ani čierno biele. Svet a aj ľudia sú farební. Prečo sa potom snaží naša propaganda urobiť z utekajúcich Ukrajincov iba dobrých ľudí? Že takí všetci nie dokazujú osobné skúsenosti mnohých Slovákov, ktorých ale nikto počúvať nechce, ba často sú označovaní za štváčov, hoaxerov a podobne. Novinár Roman Martiška sa v statuse pozrel na celý problém zoširšia a ako sa ukazuje, zrejme zaťal do živého. Aj toto je totiž realita, pred ktorou si naši vládni politici zatvárajú oči a chcú ich zatvoriť aj svojím občanom.
Zo Slováka sa vo vlastnom štáte stáva chudobný Ukrajinec
„Zlé skúsenosti s Ukrajincami? Neprípustné a zakázané! „Slovák závidí aj vojnou postihnutým Ukrajincom,“ lož, ktorá sa šíri nielen médiami, ale šíri ju aj stránka na sociálnej sieti, ktorú oficiálne zastrešuje Polícia Slovenskej republiky. Naozaj? A nie je to úplne inak?“ pýta sa hneď v úvode Martiška. „Nie, Slovák nezávidí Ukrajincom vojnu, dokonca na veľké prekvapenie inteligentom píšucim tieto somariny nezávidí Slovák ani zbombardované domy, ba dokonca mnohí Slováci odsudzujú vojnový konflikt a je im úplne jedno, či do toho bol Vladimír Putin dotlačený, alebo prišiel o rozum ako sa to snažia vysvetľovať psychológovia, ktorí údajne nemajú právo na posúdenie psychického stavu čelných predstaviteľov Slovenska,“ dodáva novinár.
Čo teda Ukrajincovi závidí Slovák? „Napríklad to, že zo Slováka sa vo vlastnom štáte, ktorý nepostihuje vojnový konflikt, stáva chudobný Ukrajinec, zatiaľ čo z utekajúceho Ukrajinca sa stáva chránený jedinec, ktorému je umožnené prakticky všetko! Zabudlo sa, že Schengenská hranica nebola vybudovaná z rozmaru, a nie Slovák nezávidí Ukrajincovi nového bavoráka, ale oprávnene sa pýta, či tento bavorák prešiel „šacovaním“ aké si Schengen vyžaduje, nakoľko na západe Ukrajiny vojna nie je a pašovanie z Ukrajiny bolo ešte nedávno problémom, ktorému Slovensko čelilo,“ konštatuje Martiška, podľa ktorého sa tiež Slovák oprávnene pýta, ako tu napr. mohli byť 25-ročný a 21-ročný Ukrajinci, ktorí dobili 41-ročného Slováka, ak títo, podľa mobilizácie, na Ukrajine mali narukovať na front?
Toto nie je vojna o Ukrajinu, ale o nový svetový poriadok, píše Eduard Chmelár
My nie sme Ukrajinci, ale to vy robíte zo Slovenska Ukrajinu
„Ako ich mohli cez hranicu pustiť, ak už jej prechodom sa stávajú pohľadom Ukrajiny kriminálne živly? Aj toto sú tí „hrdinovia Ukrajiny“, o ktorých denne čítame?“ kladie závažné otázky Martiška a dodáva, že ťažko sa Slovákovi platiacemu dane pozerá na to, že jeho dieťa chodí domov zdeptané, lebo mu ho v škole začal šikanovať vojnový utečenec. „Po sťažnosti sa rodič dozvie, že krádež desiatej je prejavom traumy dieťaťa, ktoré videlo vojnu a musí strpieť, že jeho dieťa nebude desiatovať ešte veľmi dlho. Čo na to matka malého Ukrajinca? V strese prizná, že vlastne pred vojnou neutiekli a po uvedomení si, čo vlastne povedala, utečie pred konfrontáciou s čerstvo urobenými nechtami, ktoré si bežná Slovenka dovolí len výnimočne a učiteľka, či kuchárka starajúca sa o jej dieťa, môže o nich len snívať,“ prízvukuje novinár.
Eduard Heger: Slovensko je príkladom solidarity a ľudskosti
„Nie, pani prezidentka Zuzana Čaputová, my nie sme Ukrajinci, ale to vy robíte zo Slovenska Ukrajinu. Nie, páni na polícii šíriaci lži, Slovák Ukrajincovi nezávidí vojnu, ale hnevá ho, že Slovák opäť nie je pánom u seba doma, hnevá ho, že je terčom buzerácie za nezaplatenú poistku, alebo, že pre omylom vojdenie na diaľnicu si pre istotu kúpi diaľničnú známu, aby nedostal pokutu a Ukrajinec, ktorý tu možno ani nemal byť, to má zadarmo! Kto káže Ukrajincovi jazdiť po diaľnici? Kto mu vôbec prikazuje jazdiť autom, ak nemá povinné zmluvné poistenie?“ tne ďalej do živého Roman Martiška a dodáva, že toto sú príbehy, ktoré sú pre mainstream neprípustné, toto sú príbehy, ktoré polícia platená z našich daní nechce vidieť a toto sú príbehy, ktoré musia byť zakázané, lebo nastavujú zrkadlo politikom pri moci, ktorí ignorujú problémy vlastného národa.
„Čo teda Slovák závidí Ukrajincovi? Nie vojnu, ale záujem, nami zvolených, čelných predstaviteľov Slovenska o blaho ukrajinského národa…,“ končí novinár Roman Martiška svoj status zásadnou myšlienkou.
Jozef Uhlárik
