Niektoré miestne a mestské organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) majú problémy s jarným zarybnením svojich revírov najobľúbenejšou slovenskou rybou – kaprom rybničným. Vyplýva to z vyjadrení štatutárnych zástupcov organizácií.
Podľa vedúceho odboru výroby násad SRZ – Rady v Žiline Jána Gulasa jedným z hlavných dôvodov nedostatku jarných násad boli zlé skúsenosti s jarným zarybnením, chovatelia kaprov postupne prechádzajú na jesenné zarybnenie.
„Rastúci počet reklamácií prinútil chovateľov prejsť prioritne na chov a zarybnenie v jesennom období, ktoré je z hľadiska rizík omnoho stabilnejšie. Aj SRZ sa snaží šíriť osvetu medzi základnými organizáciami tak, aby postupne prešli na jesenné zarybnenie a vyhli sa tým možným problémom v jarnom období,“ uviedol Gulas.
SRZ Rada Žilina podľa neho plní približne 30 percent jarného zarybnenia, celkové jarné zarybnenie sa pohybuje na úrovni približne 100 až 120 ton kapra rybničného. Hlavná kaprová sezóna sa začína 1. júna.
„Jarné zarybnenie je čiastočne splnené, organizácie, ktoré kapra nedostali, sa snažíme vybaviť prioritne do 1. 6. Dôležitým faktorom je teplé počasie, ktoré zatiaľ nemáme. Aktuálne zarybnenie už kryjeme z odlovov na plnej vode, podmienkou je, aby kapry prijímali potravu a dali sa chytiť na kŕmnom mieste. Predpokladám, že túto požiadavku splníme,“ zdôraznil Gulas.
Ako dodal, SRZ – Rada má v súčasnosti deväť výrobných stredísk zameraných na chov nížinných druhov rýb, predovšetkým kaprov. Ročná požiadavka na kapra od rybárskych organizácií sa pohybuje v množstve do 200 ton, ide však predovšetkým o jesenné zarybnenie.
„V súčasnej dobe kapacity SRZ nepokrývajú požiadavky základných organizácií. Každá funguje ako samostatná organizačná jednotka a hospodári a nakupuje násady podľa vlastného rozhodnutia. Evidujeme organizácie, ktoré nakupujú násady od chovateľov z Českej republiky, ide predovšetkým o oblasť západného Slovenska. Organizácie z južného Slovenska časť zarybnenia pokrývajú nákupom z Maďarska,“ uzavrel Gulas.
(tasr)
