A hneď na úvod sa ospravedlňujem všetkým Veronikám, ktorých sa tieto riadky netýkajú. Hľadá sa konkrétna Veronika, komunikujúca prostredníctvom adresy veronika.lukac40@gmail.com.
Táto osoba sa nám nejako snaží votrieť do životov, prostredníctvom facebooku, kde sa s radosťou a „demokratickými“ provokáciami snaží provokovať diskusie. Výhradne vtedy, ak ide o tému spojenú s primátorom mesta Nitra a vtedy, ak sa to týka kritiky vedenia mesta. Veronika zo Zelenej univerzity, dobrovoľná aktivistka, však nikdy neklikne na článok o kultúre, na žiadny rozhovor, na nič, čo je z pohľadu „politiky“ nezaujímavé. Prečo?
Keďže sa však Veronika zvyčajne vyjadruje nie k veci, ale od veci, používa manipulačné tvrdenia, osobné invektívy, ktoré sú v rozpore s obsahom článkov, pod ktorými sa diskutuje, dostala blok. A pokiaľ viem, nielen na FB stránke @nitranoviny, ale aj na iných stránkach (čo mi ich admini potvrdili). Veronike to však nestačilo, a tak mi napísala na môj osobný fb. Tie hlúposti však mojich priateľov nezaujímajú, a tak dostala stopku aj tam.
Neuveríte, Veronika nezaháľala, a napísala mi aj email. Jeho „inteligentný“ obsah si prečítajte sami 🙂
Takže, milá Veronika.
V prvom rade by nás všetkých zaujímalo, nielen kto v skutočnosti STE, ale možno aj to, z čoho žijete vy. Z dobrovoľného aktivizmu sa vyžiť nedá, to tu vieme hádam všetci, ktorí nie sme prisatí na zdroj dotácií a rôznych podpor. Pevne verím, že sa za vaším profilom neskrýva osoba, ktorú všetci poznáme, pretože by to bolo pre nás obrovským sklamaním. A ak si myslíte, že skôr, či neskôr, niekto neprezradí vašu identitu, mýlite sa. Ľudia ešte stále majú zdravý rozum, cit pre spravodlivosť, úctu, rešpekt a súcit k iným, čo vám zjavne chýba.
Žiaľ, dnes mnohí potrebujú nenávistné hejtovanie, najradšej by boli, keby mali jeden názor a najlepšie taký, ktorý by bol za ľudí. Či len pre pár ľudí? Ale my sme už pionieri boli, milá Veronika, a stačilo.
To, aký ste človek, ste predviedli, keď ste sa presne týmto nechutným a stupídnym spôsobom rozhodli zničiť život a pripraviť o prácu Nitrančana, špeciálneho pedagóga, Mária, (FB Ortodoxní Nitrančani), ktorý vás, mimochodom, zablokoval na stránke tiež. Ak ste lovkyňa pravdy, začnite sa venovať spoločensky užitočným témam, na odhaľovanie zlodejín je priestoru dosť.
Mimochodom, pobavilo nás, keď vás spomínaná stránka odblokovala a vy ste takmer okamžite reagovali komentárom k príspevku. Ale bol len jediný, pretože ste zablokovaná znova. Prekvapila nás len tá rýchlosť, naozaj nemáte čo robiť, len sledovať svojich triednych nepriateľov?
Pýtam sa len, čo vás motivuje k týmto hejtom, komu ste ešte do práce poslali „upozornenie“ na nevhodné vyjadrovanie, čo vás pasuje za určovateľku pravdy? Robíte to aj s tými, ktorí sa hanlivo vyjadrujú na bývalú vládu, Smer a spol? Alebo bývalého primátora? Ešte raz sa pýtam, čo vás motivuje k takémuto konaniu, prečo to robíte?
Pre peniaze?
Ja sa ľuďom nevysmievam za to, že nemajú napr. vysokú školu, pracujú vo výrobe, na družstve, je invalidným dôchodcom, nenazývam nikoho údržbárom… To, že niekto vyštuduje napr. marketing, z neho nerobí ešte nič výnimočné. Výnimočnosť každého jedného človeka spočíva v inom, ale to vy zjavne, Veronika, ešte nechápete. Ale počkajte, keď budete mať päťdesiat, potom na to možno prídete 🙂
Príbeh Mária – Ortodoxného Nitrančana. Odporúčam čítať pozorne.
Pozorne si prečítajte email od Veroniky riaditeľke školy, v ktorej Mário pracoval. Po výzve, aby reagovala písomne, uviedla adresu a tak splnila formálne náležitosti sťažnosti sa viac neozvala, email bol nefunkčný.
Dobrý deň, pani riaditeľka, v prílohe Vám posielam moje vyjadrenie k sťažnosti, ktorá na mňa prišla. Nakoľko sa jedná o závažné obvinenia, bol som nútený obrátiť sa na právnu pomoc a zasielam Vám ho v podobe oficiálnej právnej analýzy a argumentácie opierajúc sa o moje práva vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky.
K emailovému „podnetu“ zo dňa 17.10.2020 od pani Veroniky Lukáčovej Vám predkladám svoje stanovisko. V prvom rade uvedený podnet nespĺňa náležitosti sťažnosti a podávateľka emailového „podnetu“ nemá právny nárok na oznámenie o vybavení podnetu. Áno, som majiteľom a správcom verejnej stránky na Facebooku s predmetným názvom. Táto stránka sa zaoberá predovšetkým snahou o zachovanie regionálneho nárečia a kultúry, združovania komunity občanov mesta, aktuálnymi udalosťami v našom meste, ako aj prostredníctvom nej vyjadrujem svoje názory a postrehy. Prístup k mojej stránke a členstvo v komunite je dobrovoľné, avšak podľa stáleho, dobre viditeľného upozornenia na úvodnej stránke je určená užívateľom nad 15 rokov. Stránka je teda prispôsobovaná rozumovej vyspelosti ľudí s prihliadnutím na rešpektovanie tejto vekovej hranice.
K údajnému schvaľovaniu nezákonných protestov uvádzam, že pani Lukáčová nie je podľa všetkého sudkyňou a tak nemôže rozhodovať o zákonnosti alebo nezákonnosti akýchkoľvek zhromaždení. V žiadnom prípade som nikoho nenavádzal na páchanie trestnej činnosti a ani som neschvaľoval žiadnu trestnú činnosť a už tobôž som nenavádzal nikoho z klientov ani zamestnancov na mojom pracovisku na páchanie trestnej činnosti alebo na schvaľovanie trestnej činnosti; práveže som sa vyjadril na sociálnych sieťach s odsúdením správania skupín označených pani Lukáčovou ako „ultras“.
Jedná sa o krivé a vymyslené obvinenie zo strany pani Lukáčovej, v dôsledku čoho zvažujem ďalšie právne kroky. K tvrdeniam pani Lukáčovej ohľadom toho, že som štátny zamestnanec a že sa na mňa vzťahuje „morálny kódex zamestnanca štátnej správy“ uvádzam len toľko, že moja náplň práce a pracovný pomer ako taký, spadá pod zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, podľa ktorého mám uzatvorenú pracovnú zmluvu a teda nie som zamestnancom štátnej správy a preto sa tento kódex na mňa nevzťahuje. Je vo všeobecnosti známe, že učitelia nie sú štátnymi zamestnancami, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, ale zamestnancami vo verejnej správe. Ani akýkoľvek kódex, ktorý je prijatý na základe zákona, nemôže vylúčiť základné ľudské práva, garantované Ústavou Slovenskej republiky, akou sú sloboda myslenia, sloboda prejavu, sloboda politického zmýšľania, ako aj právo nebyť diskriminovaný. Zároveň si dovoľujem poukázať na ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú v tomto kontexte relevantné. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.” Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“ Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR: „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“
Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR: „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.“ Ďalej uvádzam, že som si vedomý toho, že počas trvania môjho pracovného pomeru sa na mňa vzťahuje Etický kódex zamestnanca v našej prevádzke, ale prevádzkovaním mojej Facebook stránky som neporušil žiadne z jeho ustanovení a ani podnet, takéto konanie nepreukazuje. Vo svojom súkromí (mimo pracovného času), ani počas pracovného času v zamestnaní, som nijakým spôsobom činnosťou stránky neohrozoval našich klientov, ani ich morálno-etické hodnoty a ich vývoj, neadresoval som im politické vyjadrenia. Nikdy som ich nenabádal k záhaľčivému správaniu sa, ale práve naopak, vždy som odovzdával svojim žiakom všetky potrebné vedomosti a hodnoty demokratickej spoločnosti 21. storočia.
Spájať moje vyjadrenia v súkromnom živote na adresu politických predstaviteľov s výchovno-vzdelávacím procesom žiakov a klientov nášho zariadenia, je absolútne absurdné, a nijako nespojiteľné a pani Lukáčová vo svojom podnete nepreukázala opak. Nikdy som nešíril nepravdivé a špekulatívne informácie o zamestnávateľovi a jeho zamestnancoch, neužíval som nadmerne alkohol ani iné zakázané omamné a psychotropné látky, nenapádal som iné osoby ani som sa nedopustil útokom proti majetku či neúcte k ľudskému životu, týraniu zvieraťa alebo úmyselného porušovania právnych predpisov, t. j. všetky obmedzenia, ktoré sú mi kladené etickým kódexom zamestnanca na pracovisku, som dodržiaval a dodržiavam.
Pedagogicko-výchovná starostlivosť o deti vykonávaná učiteľom neznamená, že sa učiteľ ako človek, občan musí zrieknuť svojich ústavných práv v takej miere, že nie je oprávnený sa verejne vyjadriť vo svojom súkromnom živote k spoločenským či politickým otázkam. Právne predpisy žiadne takéto obmedzenia nepredpokladajú.
Vyžadovať od akéhokoľvek zamestnanca verejnej správy, aby len z dôvodu svojho zamestnania, t. j. de facto a de iure vyplácaného z prostriedkov štátneho rozpočtu mal velebiť predsedu vlády SR, alebo súhlasiť s predsedom vlády SR, resp. aby nekritizoval predsedu vlády SR, vnímam ako absurdné a považujem to za praktiku z kategórie minulého režimu z 50. rokov 20. storočia a rovnako za snahu o diskreditáciu mojej osoby a o útok na moje ústavné práva.
Poukázať verejne nahlas na to, s čím sa stotožňuje 80% populácie nepovažujem za akokoľvek odsúdeniahodné správanie.
Považujem doslova za nehoráznu drzosť zo strany pani Lukáčovej, ako cudzej osoby, stojacej mimo nášho pracoviska, hodnotiť moju prácu ako odborného pedagóga, keď pritom nemá o nej ani len tušenia a už vôbec spochybňovať moje kvalitatívne a morálno-etické hodnoty. Ohrozenie plurality názorov v spojení s vyhrážaním sa nielen mne v podobe straty zamestnania, ale aj Vám v podobe prokuratúry, považujem za nehoráznosť a hrubý nátlak, pričom zvažujem v súčasnosti právne kroky voči dotyčnej Veronike Lukáčovej. Svoju prácu vykonávam s najlepším vedomím a svedomím najlepšie ako viem a odovzdávam do nej zo seba to najlepšie čo vo mne je. O tom, aká ťažká je naša práca si vie naozaj máloktorý človek predstaviť aj vzhľadom na špecifikum nášho pôsobenia a odbornosti. Odmalička som bol vedený k pozitívnemu pohľadu na svet a ľudí okolo mňa a hodnotový aspekt výchovy vo vzťahu k ľuďom mám na vysokej úrovni. Nikdy by som si nedovolil hodnotiť iného prácu a výkon v nej, ktorá mi neprináleží, ba čo viac, o ktorej nemám ani tušenia.
Dnes, keď som v pozícii zdrojom jediného príjmu v rodine si plne uvedomujem, aké dôležité sú finančné potreby pre nás. Sám sa starám o dvoch rodičov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na plnú alebo čiastočnú asistenciu pri vykonávaní základných bežných úkonov a potrieb. Ako súdom poverenej osobe, mi bol zverený do opatery jeden z nich a moja zodpovednosť za ich životy a zdravie je o to viac zaväzujúca. Hoci som si zvolil ťažší spôsob fungovania, robím to s radosťou a bez sťažovania.
Je naozaj smutné, že v dnešnej dobe sú ľudia ako Veronika Lukáčová motivovaní nenávisťou a z vypočítavosti ochotní dobrovoľne a úmyselne škodiť okoliu, ničiť ľudské životy a mať z toho dokonca radosť. Za absolútne ľudsky a spoločensky neprijateľné považujem to, ak takýto človek zneužíva svoje postavenie vo funkcii napr. na mestskom úrade, a to všetko iba preto, že sa celospoločenské názory iných ľudí vyjadrených slobodne na sociálnych sieťach nezhodujú s politicko-spoločenskými názormi pani Lukáčovej.
Takýto ľudia sú hanbou zdravej demokratickej spoločnosti a mali by niesť za svoje úbohé plytké správanie nie len morálnu, ale aj osobnú, pracovno-právnu zodpovednosť, častokrát hraničiacu s trestným konaním. Viem, že nie som jediný, koho pani Lukáčová meno poškodila, či vďaka jej „aktivitám“ pripravila o milovanú a potrebnú prácu. O to horšie, že to urobila v čase pandémie, kedy boli ľudia celoštátne obmedzovaní na slobode pohybu a výkon zamestnania bol v spoločnosti mimoriadne finančne zložitý. Od spomínanej sťažnosti pani Lukáčovej som teda zostal bez práce a príjmu s dvoma ťažko chorými rodičmi, ktorí nemôžu ostať bez potrieb, na život, ktoré vôbec nie je jednoduché finančne denne zvládať.
Bol by som nerád, aby čitateľ vnímal tento príbeh ako stážovanie sa s cieľom vyvolávať niekoho ľútosť. Všetko zlé má aj svoju pozitívnu stránku. Som intenzívnejšie s milovanými najbližšími a naše zväzky sa ešte viac posilnili.
Čo dodať na záver? Pomáhajte jeden druhému každý deň, no hlavne tým, ktorí (ak ich ešte máte), vám dali to najcennejšie – život s bezstarostným detstvom plným lásky, existenčnej istoty a životnej obety pre vás.
Nedovoľte nikomu, aby ničil to, na čom vaši rodičia budovali svoje hodnoty a vštepili ich do vašich sŕdc, Mário.
„Jestliže svoboda slova vůbec něco znamená, potom je to právo říkat lidem to, co nechtějí slyšet.“ George Orwell, kniha 1984
Heňa Ďurovová, napísať mi môžete na redakcia@nitranoviny.sk
