Mám rada literatúru vychádzajúcu z faktov. Načo si vymýšľať fiktívne postavy a vsádzať ich do fiktívnych situácií, ak samotný život prináša bohatú studnicu zážitkov a skúseností?
Nejako takto som sa dostala ku knihám Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť a Ján Peťko: Démon chľasť. Príbehy o sexuálnom zneužívaní a o závislosti od alkoholu.
Kniha Nicol mala obrovský ohlas, preložila sa do maďarského jazyka, nahralo sa z toho divadlo a onoho času sa mala dostávať v rámci literárnej súťaže na viaceré stredné školy. Tá kniha je umelecká, inovatívna. Prináša príbeh zaľúbenej žaby, ktorej učiteľ zapĺňa prázdno v jej vlastnom živote. A keď sa učiteľko spamätá, že si začal s maloletou, tak je to práve tá mladá, čo ho uháňa, čo mu fňuká, nech ju neopustí a nevráti sa k vlastnej žene. Jediné, čo mi na tej knihe vadí je, že neodsudzuje sexuálne zneužívanie. Samotná Nicol síce nechápe, prečo v knihe čitateľ vidí lásku, ale ona nám práve toto opísala. Vášnivý vzťah bez kvapky násilia. Tak trochu mám pocit, akoby som robila rozhovor o sériovom vrahovi a susedia by mi vyprávali, aký to bol dobrý, slušný, úžasný človek.
Obdobné rozpaky vo mne vyvoláva kniha Démon chľast. Po prečítaní prvého dielu, ktorý som dostala zadarmo, mi bolo polopate naznačené, že by sa teda patrilo si ten druhý diel kúpiť. A vraj aký je Ján Peťko úžasný človek, veď už abstinuje a chodí na stretnutia anonymných alkoholikov (AA). No nech mi každý prepáči, ale pre mňa je Démon chľast ako reklama na nekontrolované pitie a promiskuitu. Ján Peťko sa veľmi rozvláčne a dopodrobna rozpisuje, kedy a do akých krčiem chodil, aké druhy alkoholu si dával a aké desiatky žien pri tom pretiahol. A ja som nemala žiadnu chuť vyhodiť 10-15€, aby som sa teda dozvedela, do akých ďalších krčiem náš hrdina teda chodil, aké ďalšie druhy alkoholu teda ochutnal a koľko ďalších žien ešte stihol pretiahnuť, kým sa dostal na protialkoholické liečenie. Mňa prosto jediná veta niekde po stovkách strán ožierania sa v duchu „ rozpadla sa mi pečeň, musel som prestať piť“ akosi neuspokojuje.
Z jednej strany je fajn, ak sa ľudia podelia o svoje hraničné zážitky, no z druhej by bolo lepšie, ak by tým nerobili vyslovene chute na vyskúšanie si obdobných hraničných situácií.
Mne už teda oveľa viacej dalo do života hociktoré video Braňa Mojseja. Braňa sme všetci spoznali a videli ako pije. Počuli sme, ako sa liečil na Prednej Hore, videli sme, ako sa rozviedol s podnikateľkou Norou Mojsejovou Kabrheľovou. Začať abstinovať v čase, kedy ho všetci vnímali ako najväčšiu trosku, musela byť poriadna výzva. Na Braňovi je fajn, že sa za alkoholom neobracia s nostalgiou. Nemenuje nám názvy krčiem a mileniek, hovorí o veciach, ktoré sú pre nás podstatné. Ako mu alkohol zničil život a ako alkohol zničí život každému, kto sa mu proste podvolí a dovolí, aby hral prím v jeho živote.
Braňo Mojsej to začal brať s osvetou naozaj vážne. Založil projekt na podporu liečenia sa z alkoholizmu s názvom Mojsej clinic a natočili s ním aj dokument, v ktorom na rovinu a úprimne rozpráva o závislosti (bez toho, aby opisoval, ako to bolo super). Skvelé je, že pozitívne skúsenosti s alkoholom sa opisujú pravdivo, len ako malé kvapky strácajúce sa v mori negatív.
Braňo Mojsej vysvetľuje základné pojmy a ako sa človek znenazdajky dostane na tenký ľad:
A obdobné skúsenosti sa dozviete aj zo stretnutí AA. Ako alkohol oberá človeka o kontrolu nad vlastným telom aj nad vlastným životom. Akoby sme dovolili únoscovi uniesť celý náš život a všetky dni sa začnú točiť okolo toho, ako sa napiť, ako si vyrovnať hladinku, či vyžehliť prúsery spôsobené pitím.
V Karlových Kástoch sa o svoje skúsenosti delí Mojsej aj s českým publikom:
„Keď som to už raz prežil, tak je mojou psou povinnosťou aspoň tým mladým niečo o tom povedať,“ hovorí Braňo o svojej osvete. A ako vidno, práve takéto slová padajú na úrodnú pôdu. Len pred pár dňami mu divák Patrik zložil takúto poklonu:
„Braňo, najprv som si robil z teba , ako väčšina nevedomých srandu. Ale dnes, keď už, dovolím si tvrdiť, vidím trošku ďalej ako len na hranice svojho ega, musím poznamenať, že si Frajer a dávam pomyselný klobúk dole pred tebou. Nielen, že si prekonal samého seba a dokázal si prepísať svoj mega silný program silnej závislosti na jede, ale navyše robíš aj veľmi dôležitú osvetu. Máš moje uznanie a prajem ti iba to najlepšie v živote. Nech zo svojho života urobíš Majstrovské dielo Bráško!“
Osveta je síce fajn, no na druhej strane aj sami vidíme, ako rozdielne sa ku tým látkam spoločnosť stavia. Kým protitabaková lobby si presadila, že na každej krabičke cigariet má byť odstrašujúci obrázok a zakázali aj väčšinu reklám, tak na alkohole nič odstrašujúce napísané ani vyfotené nie je. Reklám na alkohol nájdete neúrekom a proti alkoholu za volantom „bojujeme“ tým, že si ho vodiči môžu zakúpiť na každej jednej čerpacej stanici. Proste máme ešte stále veľké resty a akosi si mnohí nechceme priznať, že alkohol reálne škodí. Pre všetkých obhajcov alkoholu je potom samozrejme milšia Peťkova kniha, ktorý si to užíva obdobne ako aj oni. Hlavne bez zbytočných výčitiek svedomia.
Ja odporúčam každému, kto má problémy s nekontrolovaným pitím, vyložte si na stenu obrázok Amy Winehouse, či Martinky z Turca. Tie ženy sa totiž upili k smrti. Nech si uvedomíte, aká „neškodná“ je táto zábavka a toto trávenie voľného času.
Renáta Bogdániová / foto: freepik
