Súčasná mladá generácia si na hrôzy vojny nemá ako pamätať, veď naposledy sa na Slovensku bojovalo v máji 1945, teda pred takmer 78 rokmi. Napriek tomu teraz rinčia zbrane iba niekoľko stoviek kilometrov od našich východných hraníc. Aj preto si je dobré pripomínať, aké hrôzy vojna so sebou prináša.
Na hrôzy vojny si dnes z osobných skúseností pamätajú skutočne iba tí najstarší ľudia, ktorých spomienky však vyznievajú doslova desivo. Napriek všetkému to, čo sa dialo počas II. svetovej vojny bolo nie raz doslova paradoxné. A to preto, že Slováci nezomierali po útokoch nemeckých okupantov, ale aj tých, ktorí nás prišli oslobodiť. To, čo dialo v dňoch krátko pred oslobodením Nitry a Nových Zámkov, o čom porozprával pamätník tých čias a historik František Daniel, znie doslova neuveriteľne.
Také bombardovanie na Slovensku nikto nezažil
Neuveriteľne aj preto, lebo o tom, čo sa odohrávalo v Nitre a Nových bolo dlho hovoriť zakázané. A pritom sa jednalo o najstrašnejšie bombardovania nielen Nitry a Nových Zámkov, ale akéhokoľvek slovenského mesta či dediny. Problém bol v tom, že sa o ne postarali tí, ktorí nás vlastne prišli oslobodiť – o Američanov a Sovietov! Ľudia v týchto dvoch mestách na juhu Slovenska sa od nich ale nedočkali slobody, lež rozsievania smrti. Pri leteckých útokoch zomreli stovky nevinných civilistov, a aj preto rozprávať, ale i učiť sa o tom, čo sa v Nitre a tiež v Nových Zámkoch stalo, bolo dlhé roky doslova tabu. Nezabudol na to však miestny historik František Daniel, ktorý mal počas najväčšieho bombardovania na slovenské mesto asi štyri roky.
Chmelár sa pýta, ako je možné, keď chcú všetci mier, že vypukla taká strašná vojna
Doslova bombové šialenstvo v Nitre a Nových Zámkoch sa rozpútalo počas dvoch marcových týždňov krátko pred skončením II. svetovej vojny, pričom počas neho za 12 dní zahynuli tisícky Novozámčanov a Nitranov. Bombardovanie bolo také strašné a mohutné, aké inde Slovenku nikto nezažil. Najtragickejšie bombardovanie mesta v našich dejinách sa však spája s Novými Zámkami, ktoré patri cez II. svetovú vojnu Maďarsku a terčom útokov amerických bombardérov sa stali až trikrát. Prvé dva kobercové nálety uskutočnili Američania v októbri 1944 a ťažké bombardéry sprevádzané stíhačkami zhodili 7. októbra 1944 na mesto okolo 600 až 700 bômb. „Išlo o trhacie bomby, zväčša s oneskoreným výbuchom, asi 100 až 500-kilogramových kalibrov. Spolu to bolo 359 kg,“ zaspomínal si historik František Daniel.
Spojené štáty majú na svedomí milióny mŕtvych, rozbili Blízky východ i severnú Afriku
Z pôvodných 3394 domov bolo zničených až 2023
Najtragickejšie tretie bombardovanie, ktoré zažili Novozámčania, ale prišlo 14. marca 1945 keď americké letectvo zhodilo na mesto viac ako 252 ton trhavých bômb. „Veľa ich padlo do stredu mesta, kde zabilo stovky civilistov. Mnohé obete nebolo možné vôbec identifikovať a bolo ich toľko, že sa na výrobu rakiev museli požívať aj dosky z drevených plotov. Bol to najničivejší letecký útok na Slovensku!“ pridáva historik Daniel, podľa ktorého po troch amerických náletoch boli Nové Zámky takmer zrovnané so zemou. Z pôvodných 3394 domov bolo totiž zničených až 2023. Pri výbuchoch bômb a v troskách budov zahynulo približne 2000 obyvateľov mesta. Spolu s vojakmi a ďalším civilistami sa počet obetí odhaduje až na 4000 ľudí. Nálet na Nové zámky mali na svedomí desiatky ťažkých bombardérov typu B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator sprevádzané stíhačkami P-51 Mustang
„Počas bombardovania 7. októbra som bol okolo druhej popoludní ukrytý spolu s babkou v bunkri. Bomba, ktorá bola časovo oneskorená, dopadla tesne vedľa neho. Nás v ňom takmer zasypala a za živa pochovala. Našťastie, ľudia nás z neho vyhrabali a zachránili,“ spomína na doslova hororové chvíle František Daniel, ktorému sa neskôr podarilo nájsť snímok z bombardovania mesta, kde z posledného bombardéra fotili to, čo ich kolegovia na zemi vykonávali. „Na ňom som našiel aj náš dom a miesto, kde som mohol byť vlastne za živa pochovaný. Na fotke z výšky asi 4 km som tak vlastne videl svoj hrob,“ pokračuje František Daniel v spomienkach na osudné chvíle keď mu išlo o život. Jeho otec pritom bojoval ako vojak, okupant, maďarskej armády v Dánsku.
Najskôr zbombardovali Érsekujvár, potom Nové Zámky
Ťažké bombardéry typu B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator sprevádzané stíhačkami P-51 Mustang, ktoré bombardovali Nové Zámky, patrili do americkej letky sídliacej v Taliansku. Odtiaľ sa po vojne v Európe premiestnili do Ázie a 15. bombardovacia armáda bola v tej skupine, ktorej peruť bombardovala Japonsko. Danielovi sa však podarilo neoverene zistiť, že to bol práve pilot z nej, ktorý zhodil atómovú bombu na Hirošimu. Aj ďalšia historikova zaujímavosť sa týkala pilota z letky bombardujúcej Nové Zámky. „Americká letka 14. marca 1945 okolo ôsmej ráno vzlietla z Bari a leteli na naše územie. Bombardéry počas letu sprevádzali ako ochrana stíhačky. Počas toho ako bombardéry zhadzovali na zem bomby, jeden z pilotov stíhačky sa zrejme nudil a zozadu napadol letku nemeckých stíhačiek, ktoré leteli od Nových Zámkov smerom na Bajč,“ pridáva historik ďalší so zaujímavých príbehov.
Podľa Daniela ich pilot jedného po druhom zostrelil päť. Vtedy o tom, podľa neho, písali mnohé noviny na svete a čin pilota stíhačky sa podľa neho môže smelo zapísať aj do Guinessovej knihy rekordov. Aj tretia zaujímavá historka sa spája s tromi bombardovaniami Nových Zámkov. „Kým pri prvých dvoch v októbri mali rozkaz zbombardovať Érsekujvár, čo bol maďarský názov Nových Zámkov, ktoré boli vtedy ešte maďarské, tak v marci už mali rozkaz bombardovať Nové Zámky. Toto je zrejme tiež svetovou raritou,“ smeje sa novozámocký historik, podľa ktorého II. svetová vojna priniesla aj takéto zaujímavé paradoxy.
Vojna na Ukrajine nie je podľa Chmelára vojna o Ukrajinu, ale o nový svetový poriadok
Predstaviteľov Mesta najstrašnejšie bombardovanie nezaujíma
Františka Daniela, ako predsedu Občianskeho združenia Tri mosty najviac mrzí, že doteraz si nenašiel cestu pri príležitosti pripomenutia si týchto smutných udalostí žiadny predstaviteľ Mesta, vrátane primátora. Bombardovanie osloboditeľov krátko pred koncom II. svetovej vojny však zažili aj obyvatelia neďalekej Nitry. Bombardovanie Nitry patrí medzi najhoršie na Slovensku. Stalo sa to 26. marca 1945, keď na mesto útočili bombardéry 5. leteckej armády 2. ukrajinského frontu a Nitra v tom čase nebola chránená protilietadlovou obranou.
V Nitre vtedy zrejme zlyhala i ohlasovacia služba, pretože sirény sa spustili až päť minút po začiatku náletu. Lietadlá teda nad Nitru prileteli bez akéhokoľvek varovania. Začínajúci krásny slnečný deň ukončili v meste pod Zoborom o ôsmej hodine ráno bomby, ktoré padali na centrum mesta. Ich cieľom mali byť ustupujúce nemecké vojská, lenže tie v čase náletu už v meste neboli! Sovietske vojská tak vstúpili do mesta prakticky bez boja 30. marca 1945. Úplne zničených bolo 48 domov, silne poškodených s narušenou statikou 289, veľmi ťažko zasiahnutých 172 a ľahko 301 budov. Boli medzi nimi i mestské divadlo z roku 1882, kňazský seminár, pešia zóna, Sihoť… Veľkou stratou bolo aj Nitrianske divadlo, ktoré zasiahla zápalná bomba a následne vyhorelo. Pri nálete zahynulo 345 ľudí, z toho 13 vojakov – osem slovenských a päť nemeckých.
Dodo Púchovský
