Eka Balašková (fejtón)
Ňevím, či s vama móžem vyprávať, jak nám Nitre huby narásli, ale tomto článku mosím. Lebo pocctate bue o slovenských nárečách.
Téš ňevím, či má Slovensko jako také, voláke kultúrne dedicctvo. Volačo jako rodinné srébro šlachtickych rodoch. Každopánne, jak ho nemá, tak naše nárečá zaň ňeská pasuem. Šak ada mi otpustíte.
Kedysi starí luďí vyprávali, že polla reči a oblečeňá vedeli, do e z kerej dediny. Oblečeňé ňehajme ňeská bokom, venujme sa jazyku. Moja bapka pochádzala z Jasovej, detko ze Semeri. Jasovej nepovedalí „viem“ ale „vém“, na Semeri „vím“. A takýchto prirovnaní by sa dalo najcť vela. No a tak e to na celom Slovensku. Šak sa len opýtajte Záhoráka, čo sa „garadiče“. Zemplínčan vám sfleku poví, že sa to schody. Ale opýtajte sa Spišáka, či „Í“ a nebue vedeť, že sa ho pýtate či „cháluje“.
Najskór mi napallo, porovnať to na „slovenskom chlebe“ – zemiakoch. Krumple sa okolí Nitry, Trnavy, ako kromple ich „poznaju“ aj na Gemeri. Okola Trenčína, či na myjavských kopanicách je zemák ertepl, grombir, ale aj grumbol. Samu ma prekvapev zemák okola Žiliny, de sa im hovorí aj lamačky. Na Orave sa to švábky a repa, na Liptove aj kompľa. Východniari cháluju grule, bandurky, kompere, rusíni dokonca aj kartofle.
Ale pome naspák do Nitry, lebo šak tu zme doma. Správny obyvatel Nitry o sebe nevypráva jako o nitranovi. Nitran e precca značka salámu. Ten, do býva Nitre e Nitrančan. Vyššé som sa zménila o charakteristických slovíčkach, keré sa používaju len tom-kerom regijóne. Nitra má téš takých slovíček vácej. Za šecky spomeňem len „valadienku“ – mne to ždy znelo tak nežne, ale pritom e to „tá vec“, kerou sa utíraju rády. Babarňička už neská ňeni tak roššírená, ale do chlonce pivo ví, že e to ten plechenný vrchnák na sklenené flaše. Keť povíte nitránskemu capartovi „Choj do špajze, na spoňňej šteláške sa kabáče, a ňé že sa cestú schňápeš.“ Bue presne vedeť, že „pagáče sú na spodnej polici v špajzi a že sa nemá … čo?“ No čil som rospakoch. Lebo „chňápať sa“ e tak trochu univerzálne slovíčko. Lebo len Nitrančan pochopí vetu: „Čéra som sa tak schňápav, že som sa cestú domov schňápav na schodoch, ledva som sa dochňápav do postele, kým som sa vychňápav z kúpelky myslev som, že ma žena dochňápe s varacu.“ Čil bucte múdri! Čo vám to povedav? „Včera som sa tak opil, že som cestou padol na schodoch. Ledva som sa dostal do postele, kým som sa vymotal z kúpeľne myslel som, že ma žena vytrepe s varechou.“
Nedajme si záť nárečá, keré z nás robá lokálpatriotov. Nešní mladí sťu byť „cool“, ale polla mňa je cool aj to, že vím hovoriť tak, jak hovorili moji prarodičá.
e.balaskova@gmail.com
