V našom kraji to včera ukázali ľudia na mostných hraničných priechodoch Štúrovo – Ostrihom a Komárno – Komárom. Schválne v tomto príspevku nebudem spomínať mená politikov, ktorí si v jednom, alebo v druhom meste boli prihriať polievočku pred občanmi.
V Komárne nejako zlyhala komunikácia medzi organizátormi a Mestským úradom, preto protest na Alžbetinom moste nemal konkrétnych organizátorov, len niekoľko, nazvime ich „šíriteľov informácie“. Neoficiálna pozvánka na obe miesta znela na ôsmu hodinu rannú. Pripravení boli aj kompetentní – pustili osobnú dopravu cez Monoštorský most, aby tak znížili efekt celej akcie. Po čase sa preto protestujúci rozdelili na tieto dve miesta. Informovanosť o podujatí uľahčili sociálne siete.
Na oboch miestach sa tak zišlo niekoľko desiatok protestujúcich ľudí.
Proti čomu vlastne protestovali?
Pýtala som sa pár známych, ktorí sa protestu zúčastnili, ale aj tých, ktorí boli proti. Tu je krátka anketa:
Kristián, 28, vodič z povolania: Vzal som si dovolenku, aby som mohol prísť. Odvádzam dane na Slovensku, pracujem na Slovensku, v Maďarsku mám svokru, o ktorú sa potrebujeme s manželkou starať a naša nemocnica sa mi vysmeje do tváre „letnými akciovými testami“? Prepáčte, to je do zúfania. A ešte my, pendleri sme tie hovadá, čo sem prinesú covid? My predsa nechceme nič iné, len normálne žiť a nevysvetľovať bárskomu na ulici obsah môjho chorobopisu.
Csilla, 32, predavačka: Robím v Komárome, chcela som ísť do práce a policajti ma otočili, lebo protest. Som zaočkovaná, pravidelne som sa dávala testovať, lebo som nechcela prísť o prácu a teraz ma pár protestujúcich antivax, antitest, antivšetko možno pripravia o prácu? Nech idú pred Úrad vlády do stanov, takto potrestajú len nás.
Gábor, 54, sanitár: Nesúhlasím s protestom. Dnes sa idú postaviť na hranice, budú tam bez rúšok, rozostupov a „zajtra“ ich budú kolegovia napájať na ventilátor? Toto nie je doba, kedy si môžeme dovoliť trucovať a stavať sa proti pravidlám.
Boglárka, 25, zdravotná sestra: Som tu, lebo sa nechcem báť covidu, nechcem sa báť očkovať deti, nechcem strach, ktorý tieto opatrenia a komunikácia zodpovedných vyvolávajú. Prvú, aj druhú vlnu covidovú som si odmakala, domov som chodila unavená ako mača a nikoho to nezaujímalo. Ako zdravotníčka volím skôr cestu komunikácie s pacientom, ale tu na to nebol čas, lebo tu prišli ľudia už vydesení. Chodila som aj testovať a mladý, zdravý chlap, otec rodiny, sa mi zosypal pri pozitívnom výsledku testu, lebo „Pani sestrička, ja nechcem zomrieť.“ Pri prvej vlne som ten strach ešte chápala, šli sme do niečoho, čo sme nepoznali. Ale druhá vlna keď prišla? Vedeli sme, že budú vakcíny, prečo v médiách namiesto „výkrikov“, že vakcína je sloboda, nezneli informácie o tom, ako to celé funguje? Ľudský strach je ideálny akurát na dezinformácie. Na jednej strane „bijeme“ tých, ktorí dezinformáciám veria, vysmievame sa ich strachu; na druhej strane proti tomu strachu nič nerobíme. Čo potom vlastne chceme?
Ivan, účastník: Ak budete niekde čítať o búrlivých demonštráciách, neverte tomu. Ráno som viezol dcéru do nemocnice a keď som protestujúcim oznámil cieľ svojej cesty, v pohode ma pustili. Keď som sa o dve hodiny vracal domov, už policajti otáčali autá, všetko šlo pokojne a slušne.
Protest v Komárne trval rovné štyri hodiny a až na pochopiteľnú nervozitu niektorých vodičov bol pokojný a bez incidentov. Ak však naši volení zástupcovia budú svojich voličov zastrašovať a „zatvárať im ústa“, obávam sa, že veľmi skoro prídu ostrejšie protesty.
Eka Balašková
