Smrť dieťaťa je pre jeho najbližších vždy traumatizujúcim okamžikom. Ešte väčším je v prípade, že zomrelo podľa nich vinou niekoho iného. A ak z jeho smrti vinia zdravotníkov, ktorí mu mali pomôcť, je to ešte bolestnejšie a nepochopiteľnejšie.
S obrovským bôľom sa musí vyrovnávať aj rodina malého Samka Oračka (†7) z Jakubova pri Starej Ľubovni. Chlapčekovi najbližší s ním nemali ľahký život, ale napriek tomu sa o neho vzorne starali. Ich žiaľ nad jeho smrťou je o to väčší, že na nej nenesú žiadnu vinu. Oni sami sú, naopak, presvedčení, že za jeho skonom stojí zdravotnícky personál staroľubovnianskej aj popradskej nemocnice. Síce sa to snažili dokázať aj prostredníctvom polície, svoj boj ale prehrali.
S chorobou aj s lekármi bojovali dlhých sedem rokov
Samko mal zdravotné problémy už od narodenia, pretože trpel metabolickou poruchou a podľa mamy mu lekári dlhý život nedávali. Napriek tomu sa jeho najbližší oň starali s veľkou láskou a snahou robiť pre neho maximum. „Mal problémy nielen s prijímaním potravy, takže jedlo sme mu museli rozmixovať, ale aj s pitím. Postupne sme ho však s istým obmedzením naučili aj normálne jesť,“ vraví chlapčekova mama Darina. Samko mal ale problémy aj s chôdzou, ktorú tiež postupne zvládal za pomoci jeho starostlivých najbližších. Tí, napriek správam lekárov, že dieťatko dlho žiť nebude, bojovali s nepriazňou osudu a spolu s ním sa tešili z každého dňa, ktorý spolu prežili. Denisa musela často chodiť so Samkom nielen do nemocnice v Poprade, ale aj do Bratislavy, pričom jej bol veľkou oporou jej otec, ktorý jej zo svojho zárobku prispieval nemalou čiastkou. „A čo som mal robiť? Kto by jej pomohol, keď na malého bola sama?“ povzdychol si Ladislav, ktorý by bol pre svojho vnúčika zniesol i modré z neba.
Súd za smrť Sebastiánka: Na jasné zlyhanie zdravotníkov ukázali ďalší traja súdni znalci
Ladislav pri sprevádzaní Samkovej mamy videl, ako sa k nemu zdravotníci pod Tatrami správajú, z čoho bol veľmi sklamaný. „Oni k nám postupne začali pristupovať akoby sme ich otravovali a prikazovali im, čo majú robiť. Ale veď sme videli, že sa o neho poriadne nestarajú. Všetko to, čo vedel sme ho naučili my. Sedem rokov sme s tunajšími lekármi bojovali, a oni nám ho napokon takto nezmyselne zobrali,“ hneval sa Samkov dedko na zdravotníkov v Starej Ľubovni a Poprade. Problém videl najmä v tom, že sú Rómovia, čo im, podľa jeho slov, dali nie raz dosť pocítiť.
Lekári vôbec nedbali na úpenlivé prosby najbližších
Prvýkrát sa chorý Samko pozeral smrti do očí vtedy, keď sa mu amoniak v tele zvýšil vysoko nad hranicu smrti, takže vo veľmi vážnom stave ho previezli z Popradu do Košíc, kde upadol do kómy, v ktorej bol šesť dní. „Už-už sme sa s ním lúčili, lebo lekári mu dávali len dve percentá na prežitie, napokon sme mu však po známosti vybavili prevoz vrtuľníkom na špecializované pracovisko do Bratislavy, kam sme s ním chodili i predtým. Tam sa im ho podarilo za pár hodín prebrať a tým aj zachrániť, hoci, ako sme sa tam dozvedeli, mal hodnotu amoniaku 850, čo je smrteľná hodnota. Doktorka Brennerová nám v Bratislave povedala, že chlapček žije iba našou zásluhou, lebo keby nebol prišiel k nim, tak už je mŕtvy, pričom akoby zázrakom nemal po šiestich dňoch v kóme ani žiadne poškodenie mozgu. Nechápem však, prečo ho z Popradu nepreviezli rovno do Bratislavy, ale najskôr ho dali do Košíc, kde mu vôbec nepomohli, ba mohol im tam zomrieť,“ spomína na prvé ohrozenie Samkovho života dedo Ladislav.
Náhradnú matku zbavili obvinenia, za nešťastný pád Deniska môže zdravotná sestra
Tragicky sa však skončilo ďalšie Samkove ochorenie. Stalo sa tak podľa jeho najbližších preto, lebo lekári vôbec nedbali na ich úpenlivé prosby aby ho okamžite letecky transportovali do Bratislavy, kde mu už predtým zachránili život. Všetko spustil chlapcov silný kašeľ, ktorý bol akousi zlou predzvesťou veľkého nešťastia. Aj malé zhoršenie zdravia totiž Samkovi zvyšovalo v tele amoniak. „Bol prechladnutý a mal zapálené hrdlo, takže jeho lekárka mu predpísala sirup a nosné kvapky. Začal byť ale ospalý a slabý, ba na druhý deň sa jeho zdravotný stav zhoršil. S obavami sme ihneď išli do nemocnice v Starej Ľubovni, že mu opäť stúpol v krvi amoniak, čo lekári tam aj potvrdili. Keďže mal vysoké teploty dali mu infúziu, ale lekárke sme povedali, že potrebuje aj glukózu,” opisuje mama Darina situáciu zo staroľubovnianskej nemocnice.
Dohadovaním sa so zdravotníkmi stratili drahocenný čas
Samkov stav sa však nezlepšoval, do Popradu ho ale lekári odmietli previesť. Chlapčekovi najbližší preto podpísali reverz a na svojom aute ho tam po chvíli dopravili sami. „Tým sme stratili drahocenný čas, pretože v jeho prípade hrali úlohu minúty. Navyše, v Poprade sme čakali ďalšiu vyše hodinu, takže spolu sme stratili viac ako tri hodiny, ktoré by mu možno zachránili život,“ hnevala sa na zdravotníkov Samkova mama. To ale nebolo v ich boji o chlapčekov život všetko, pretože Samkovi najbližší, vidiac, že jeho stav sa nezlepšuje ale zhoršuje, doslova na kolenách prosili primárku o jeho prevoz do Bratislavy. Tá ich ale ubezpečila, že to nie je nutné, lebo tam by vraj urobili to isté čo oni.
Neuveriteľná nezodpovednosť: Personál detskej JIS-ky hodinu nevedel, že im Sebastiánko (†3) zomiera!
„My sme ale boli v kontakte s doktorkou Brennerovou, ktorá mala vtedy zhodou okolností v Bratislave službu, a aj tá nám odporúčala jeho prevoz. Nariadiť ho ale nemohla, lebo ona chlapca nevidela. Samka si teda nechali v Poprade, odkiaľ nám po štyroch dňoch, presnejšie v piatok 13. septembra, oznámili, že zomrel,“ hovorí so slzami v očiach Darina, ktorá vzápätí dodáva: „A to sme sa dozvedeli o tom iba tak, že sme im volali ako sa má. Predtým nám totiž povedali, aby sme im stále netelefonovali, že oni nám dajú vedieť keby sa niečo zmenilo. A vidíte, on im zomrel a oni nič! Dokedy chceli byť ticho?“ Chlapcov dedko je presvedčený, že keby ho boli previezli do Bratislavy mohol žiť, lebo hodnotu amoniaku mal len okolo 200, pričom oni ho tam zachránil pri viac ako 800. „Takže kto je vinný? Oni ho v tom Poprade vlastne zabili!“ hnevá sa zúfalý Ladislav.
Malé víťazstvo: Za smrť Ninky (†6) je podľa súdu zodpovedná trenčianska nemocnica!
Nemocnica sa bráni, že jej zdravotníci žiadnu chybu neurobili
Vedenie nemocnice totiž odmieta niesť akýkoľvek diel viny na Samkovej smrti. „Medzi jeho úmrtím a poskytnutím zdravotnej starostlivosti v našej nemocnici nie je žiadna príčinná súvislosť. Dieťa trpelo vrodenou, geneticky podmienenou metabolickou poruchou. Jej dôsledkom je vážne postihnutie energetického metabolizmu organizmu, čo limituje výkonnosť organizmu ako celku a tiež jednotlivých orgánov a systémov,” vyjadril sa pre média riaditeľ nemocnice Peter Bizovský s tým, že ochorenie nie je v súčasnosti liečiteľné a liečba je len symptomatická. „My s týmto prípadom nemáme nič spoločné, pretože chlapec nezomrel v Starej Ľubovni. Pán Oračko si zobral svojho vnuka proti vôli nášho zdravotníckeho personálu z nemocnice na vlastnú žiadosť. Pán Oračko podal trestné oznámenie na nás a my sme podali trestné oznámenie a žalobu na súd na neho. Nech rozhodne vyšetrovanie a súdy, lebo je na neho podaná žaloba v občianskoprávnej rovine, kde sa bude musieť vyviňovať a dokazovať, že pochybyli sme my,“ povedal vtedy podráždene riaditeľ staroľubovnianskej nemocnice.
Zdravotníci opäť zlyhali! Ďalší neuveriteľný príbeh, ktorý zdravotníkom neurobil dobré meno
„My sme si pri ňom zažili peklo, ale za čo? Za to, že sme dieťa na detskom oddelení hospitalizovali až 37-krát? A viac sa už k tomu vyjadrovať nebudem,“ dodal Peter Bizovský na záver. Popradská nemocnica sa vzhľadom k vedenému trestnému konaniu k danej veci nevyjadrila. Samkovi najbližší síce podali na polícii trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, no podľa nich sú vinníci jasní. Ako sa však ukázalo, tak jasne to policajní vyšetrovatelia nevideli, ba práve naopak. „Z polície sme dostali vyrozumenie, že nemocnice a ich zdravotníci žiadne chybu neurobili. Vraj sa pri pitve preukázalo, že zomrel na zdravotné problémy ktoré mal. Takže chybu nespravila ani staroľubovnianska ani popradská nemocnica. Celé zle,“ povedal nám sklamane strýko nebohého chlapčeka Ladislav, ktorý ale bojuje s riaditeľom staroľubovnianskej nemocnice, ktorý na neho podal trestné oznámenie.
Ďalší šokujúci príbeh „ochotných“ zdravotníkov a od bolesti plačúceho dieťaťa
Pravdu síce už asi nedokážu, no vedia kto spravil osudnú chybu
„Stále sa súdime a najbližšie pojednávanie máme stretnúť 16. marca. On odo mňa chce, by som sa mu na facebooku verejne ospravedlnil. Súd mu dal síce za pravdu, no ja to nikdy neurobím. Ja sa mu nemám za čo ospravedlňovať, a ani nebudem. To radšej pôjdem sedieť!“ hovorí rázne mladý muž. Ladislav síce podal trestné oznámenie aj na riaditeľa za to, že na sociálnej sieti zverejnil Samkovu chorobu, čo sa tiež ešte rieši.
Riaditeľ nemocnice chcel okrem ospravedlnenia od Ladislava aj vyplatenie 1000 eur. „To ale súd asi zamietol, lebo už je reč iba o ospravedlnení. Oračkovci teda svoj boj na dokázanie pravdy, že Samko zomrel pre chybu zdravotníkov, prehrali. „Je to tak, no nikdy sa s tým nezmierime, lebo vieme, kto spravil osudnú chybu, pre ktorú zomrel,“ dodali smutne najbližší nebohého chlapčeka.
Jozef Uhlárik
