Organizácia Humánny pokrok bojujúca za práva zvierat na Slovensku dnes zverejnila prvé investigatívne zábery odhaľujúce životné podmienky sliepok v klietkových chovoch na Slovensku. Zábery pochádzajú z troch rôznych fariem na Slovensku a ukazujú sliepky s vytrhaným a polámaným perím, parazity, mŕtve sliepky v klietkach či pochovanie živej sliepky pod telami mŕtvych sliepok v kontajneri. Humánny pokrok preto opakovane volá po zákaze klietkového chovu sliepok.
Investigatívne zábery zverejnené organizáciou Humánny pokrok sú prvé v histórii, ktoré prenikli na verejnosť a ukázali podmienky klietkových chovov na Slovensku. Pochádzajú z farmy spoločnosti Janek pri Trenčíne, z farmy spoločnosti Hybrav pri Nitre a z farmy Novogalu pri Leviciach. Časť záberov včera večer zverejnila TV Markíza.
„Od dnes sa Slováci a Slovenky môžu konečne na vlastné oči presvedčiť, z akých hororových podmienok pochádzajú vajcia z klietkových chovov, a čo sa im hydinári pokúšajú predať ako údajne najlepšiu možnosť pre sliepky,” konštatuje riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek, „Slovensko odteraz už nemôže ďalej zatvárať oči pred hrôzami klietkového chovu. Je čas postaviť sa krutosti voči sliepkam čelom a klietkové chovy konečne zakázať,” dopĺňa.
Zábery ukazujú hneď niekoľko problematických častí. Je na nich opakovane vidieť sliepky s holými a ošklbanými krkmi, ktorým na tele chýba väčšina peria, a jeho zbytky sú polámané či inak poškodené. Viaceré majú viditeľné zranenia, ktoré ostávajú neošetrené. Na záberoch je tiež vidieť veľké množstvá uhynutých a rozkladajúcich sa sliepok priamo v klietkach, kde sú v priamom kontakte s vajcami. Zábery zachytávajú aj množstvo parazitov priamo na vajciach, takzvaných čmelíkov, ktorých sa sliepky prirodzene zbavujú kúpaním sa v prachu, čo v klietkach na drôtenej podlahe robiť nemôžu. Vrcholom je záber ukazujúci stále živú sliepku, ako je pochovávaná pod telami mŕtvych sliepok v kafilérnom kontajneri.
„To, čo na záberoch vidíme, je extrémna krutosť ku sliepkam, ktorá je pevnou a neoddeliteľnou súčasťou klietkových chovov sliepok všade na svete. V takýchto systémoch je sliepka pre hydinárov iba strojom na vajcia, a všetko je uspôsobené zisku a pohodliu hydinárov. V momente, keď sliepka prestane byť ekonomicky zaujímavá, stáva sa pre nich odpadom. Výsledkom je chov, ktorý vyzerá ako z hororového filmu, v ktorom je ťažko rozoznať živé sliepky od mŕtvych, a ktorý je každodennou nočnou morou pre takmer dva a pol milióna sliepok na Slovensku. Preto je čas, aby sme dobehli základné štandardy ochrany sliepok v Európe, a kruté klietky raz a navždy postavili mimo zákon tak, ako to už dávno urobili susedné krajiny,” dodáva Martin Smrek.
Podľa ochranárov a ochranárok zvierat je klietkový chov pre sliepky tou najhoršou legálnou alternatívou. V takýchto systémoch strávia sliepky celý svoj život natlačené hlava na hlave v malých špinavých klietkach, v ktorých nemôžu robiť nič, čo je pre nich prirodzené a dôležité. Nemôžu sa hrabať v zemi, čím trávia v prírode väčšinu svojho bdelého času, nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, a nemôžu vykonávať ani svoju najdôležitejšiu potrebu – stavať si hniezdo. Každá sliepka tu má životný priestor sotva veľkosti hárku papiera A4 pričom len na to, aby si mohla roztiahnuť svoje krídla, potrebuje aspoň dvojnásobok priestoru. Takéto podmienky vedú k frustrácii a konfliktom medzi sliepkami, ktoré nezriedka vyústia do kanibalizmu a úmrtiam priamo v klietke.
Tisíce firiem po celom svete, vrátane takmer všetkých maloobchodných reťazcov na Slovensku, už prijali záväzok ukončiť používanie vajec z klietkového chovu. V praxi to znamená, že od roku 2025 nebude na slovenskom trhu záujem o vajcia z klietkového chovu. Neschopnosť slovenských hydinárov včasne reagovať na zmeny na slovenskom a európskom trhu tak ohrozuje potravinovú sebestačnosť Slovenska, a hrozí zvyšovanie cien vajec, ktoré by bolo potrebné dovážať. Preto ochranári dlhodobo upozorňujú, že je nevyhnutné, aby do tejto témy aktívne vstúpil štát a naplnil svoj záväzok zabezpečiť financovanie na plynulú a rýchlu transformáciu na bezklietkové chovy na Slovensku.
Túto ambíciu sa návrhom zákazu klietkového chovu rozhodol naplniť poslanec Tomáš Šudík, ktorý do parlamentu predložil návrh zákona na zákaz klietok. Ten žiada zákaz nových klietkových chovov sliepok od roku 2024 s päťročným prechodným obdobím do konca roku 2028, po ktorom by bolo možné prevádzkovať už len podstielkové, voľnovýbehové a ekologické chovy sliepok. Päťročné prechodné obdobie zodpovedá končiacej životnosti súčasných klietkových chovov, ktorá je bežne 10 – 15 rokov. Znamená to, že hydinári budú musieť v tomto období svoje technológie vymeniť. Navrhovaný zákon by zabezpečil, že by si zvolili technológie zodpovedajúce súčasným základným štandardom ochrany zvierat, ako aj spotrebiteľskému dopytu.
Na Slovensku v súčasnosti žije v klietkovom chove približne 2,3 milióna sliepok, čo predstavuje viac ako 75 % všetkých sliepok na Slovensku. V EÚ je pritom v klietkových chovoch iba 44,9 % sliepok, a až 20 % žije v chovoch s voľným výbehom alebo v ekologických chovoch. Viaceré krajiny už klietkové chovy postavili mimo zákon, vrátane susedného Rakúska, ktoré ich zakázalo už pred vyše desiatimi rokmi, a Česka, ktoré tak urobilo pred dvoma rokmi.
Združenie Humánny pokrok už v minulosti zverejnilo investigatívne zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach pri Martine. To viedlo k vybojovaniu zákazu kožušinového chovu na Slovensku. Momentálne už dva roky volá po zákaze klietkového chovu sliepok na Slovensku, a ich petíciu s rovnakou požiadavkou už podporilo viac ako 43 000 ľudí. Teraz ochranári vyzývajú štát, aby začal konať a postavil klietky mimo zákon.
Spomínané firmy sme požiadali o stanovisko.
(ts)
