Keď sme hľadali výtvarníka, ktorý by dokázal glosovať svet okolo nás týmto zaujímavým jazykom, dostala som tip na iba dvadsaťdvaročného Filipa Streďanského z Topoľčian. Slovo dalo slovo a keď sme sa zhodli, že sa vlastne zhodneme, aj keď sa možno nezhodneme, rozhodol sa, že to s nami skúsi. Jeho pohľad na svet nájdete na stránke Kreslí Filip Streďanský. Veríme, že vás jeho kresby oslovia a nájdete v nich to, čo autor považuje za dôležité.
Ako ste si našli cestu k výtvarnému umeniu?
Vzťah k ilustrácii som si našiel nejak prirodzene, už ako malý, pretože som odjakživa miloval animáky, najmä zo starej produkcie Cartoon Network. Okrem toho som už ako dieťa obľuboval dinosaury a rôzne iné príšery, ktoré som aj často kreslil – teda moja výtvarná reč bola vždy ilustratívna a kontakt s animákmi a ich viac menej štandardizovanou formou, najmä od legendárneho Genndyho Tartakovskyho, ma vytvaroval po vizuálnej stránke.
Čo ovplyvňuje vašu tvorbu?
Pre svoju lásku ku kresbe bolo teda prirodzené študovať na strednej umeleckej škole. Cirkevná škola úžitkového výtvarníctva sv. Lukáša v Topoľčanoch, žiaľ už ex škola) Už počas stredoškolského som sa venoval najmä ilustrácii aj animácii, pričom som sa zameriaval najmä na formálnu dokonalosť mojich kresieb, podľa industry standardu, lebo som chcel pracovať v priemysle digitálnych hier. Moje výtvory a ani preferované umenie sa nezhodovali so súčasným, viac avantgardným, chápaním výtvarníctva, čo vlastne spôsobilo aj to, že mi na strednej moc nesadol nijaký pedagóg, ktorý by ovplyvnil moju tvorbu. No na druhej strane musím spomenúť svojich učiteľov Mgr. Art Petra Hitzingera a Mrg. Art Henricha Krutého, ktorí my poskytli mnohé užitočné perspektívy v umení, väčšinu z ich rád som pochopil až časom.
Čomu sa venujete v súčasnosti?
Študujem mediológiu zameranú na digitálne hry na Fakulte masmediálnej komunikácie, UCM v Trnave, kde som získal nielen nové vedomosti, ale aj existenčnú krízu zo súčasného stavu sveta, globálnej ekonomickej orientácie, klimatickej krízy a stálej eskalácie napätia všade, kde je to možné… Okrem toho som získal aj opačný názor na svoje kedysi preferované umenie. Nikdy ma totiž moja tvorba vnútorne nenapĺňala a nevedel som prečo, no niekoľko rokov po konci štúdia na strednej som zistil, že ma vlastne nenapĺňa plytkosť takéhoto umenia. Toto spôsobilo môj stále rastúci odpor ku konvencii.
Na jednej strane sa mi absolútne znechutilo pracovať podľa osvedčených a uznávaných profesionálnych metód, no stále je ilustrácia, vysoko naratívny druh vizuálnych umení, mojou preferovanou metódou.
Vašou preferenciou je ilustrácia. V akej podobe a prečo?
Moja vlastná arbitrárne určená nominálna definícia súčasnej tvorby – je post-ironická expresia. Expresívnosť mi dáva spôsob slobodného a svojského vyjadrenia a post-irónia je skoro ako irónia, len lepšia 😊
Zjednodušene povedané, od malička som mal rád ilustratívne umenie a príšery. Časom som si vybudoval možno až prehnanú, dogmatickú lásku k štandardizovanej, profesionálne tvorenej ilustrácii, tieto pravidlá som bral hrozne seriózne, až do takej miery, že kolidovali s nejakým avantgardným, pokrokovým či kreatívne novým spôsobom tvorby, takže som nenašiel ani moc pochopenia medzi umelcami. A s odstupom času taký typ umenia už vôbec neuznávam a priam nenávidím. Moja súčasná tvorba je najmä filtrácia frustrácie, expresivita, sarkazmus, cynizmus… oh, a stále zbožňujem kresliť príšery, démonov a rôzne strašidlá😊
Pripravila Hena Ďurovová, foto Filip Streďanský
