Píše Juraj Veverka
Najprv sa rok chránite povinným rúškom, potom povinným respirátorom, nakoniec si dáte pichnúť povinnú vakcínu a konečne vyrazíte na vysnívanú dovolenku k moru, kde sa ponoríte do vody, v ktorej plávajú kvantá kontaminovaných rúšok a respirátorov.
Sme svedkami čohosi, kde medzi logikou a Covid biznisom levituje legislatíva v akomsi vzduchoprázdne a všetci kompetentní sa tvária, že tam nie je. Presne tá istá legislatíva, ktorá definuje všetok odpad vznikajúci v mene pandémie, od rúšok až po testy, ako nebezpečný odpad, ktorý by mal byť zneškodňovaný špeciálne, ale pritom ho denne vidíme hocikde na ulici a v komunálnom odpade.
Tam to ale nekončí a všetci, aspoň trochu znalí svetovej ekologickej situácie, tušia, že až žalostná väčšina tohto odpadu končí na mieste, vďaka ktorému sa naša planéta nazýva modrou. V mori, v oceánoch. Vo vode, ktorá je životom pre milióny živočíšnych druhov a živobytím pre milióny ľudí. Príroda tak zažíva nekončiacou produkciou ochranných prostriedkov ďalšiu ranu pod pás.
Ako už bolo povedané, ľudia sú často leniví, či nedbalí a jednorazové ochranné pomôcky po použití neodhodia ani len do odpadkového koša. Stačí potom silnejší vietor, aby sa rozleteli po celej krajine, alebo dážď, aby sa tento odpad a látky z neho dostali do riek, a potom do mora. Ekológovia už teraz, po roku Covid šialenstva, bijú na poplach! V mori plávajú státisíce rúšok, ohrozujú živočíchy, vyplavujú sa na pláže, hromadia v zhlukoch ako plasty.
Na celom svete sa za 1 mesiac spotrebuje viac ako 129 miliárd respirátorov!
O „Ostrove z plastu” v Tichom oceáne ste už určite počuli. Hovorí sa mu aj Veľký pacifický kôš a je rozlohou 32 krát väčší ako Slovensko. Nachádza sa v oceáne medzi Kaliforniou a Havajom. Objavil ho oceánograf Charles J. Moore v roku 1997. Je to už takmer 25 rokov a ľudstvo dosiaľ neprišlo na to ako tento gigantický umelý ostrov odpadkov odstrániť, nie to ešte ako zastaviť, či aspoň znížiť nezvládnuteľnú produkciu plastov. A tak, ostrov od tej doby nemizne, naopak, neustále rastie. Veľký pacifický kôš sa hromadí v tzv. gyre oceánu. To je miesto, kde sa pod vplyvom rotácie zeme stretávajú morské prúdy a vytvára obrovský vír. Dôsledkom toho je plastový odpad nasávaný k centru tohto víru, ktorého obvod je približne 22 000 kilometrov a má približne 1,6 milióna kilometrov štvorcových. Viete si to skutočne predstaviť? Pochybujem. Veľký pacifický kôš je pravdepodobne najväčší plastový ostrov, no nie je zďaleka jediný! Podobné víry sa nachádzajú na viacerých miestach svetových morí a oceánov.
Odhaduje sa, že každý rok do oceánu vstupuje od 1,15 do 2,41 milióna ton plastu. Foto: Forbes
Ekológ a environmentálny aktivista Laurent Lombard z organizácie Opération Mer Propre varuje, že tieto veľké plastové smetiská sa teraz obohacujú o kontaminovaný odpad v podobe použitých rúšok, respirátorov, rukavíc aj jednorazových testov. Zhluky Covidového odpadu sa už teraz bežne vyskytujú na takmer všetkých plážach sveta. Bude to teda veľmi zaujímavé. Najprv sa rok chránite povinným rúškom, potom povinným respirátorom, chodíte sa povinne testovať, dáte si pichnúť povinnú vakcínu, dostanete svoj povinný Covidpas, konečne vyrazíte na dovolenku k moru a tam sa ponoríte do vody, v ktorej plávajú kvantá kontaminovaných rúšok a respirátorov a na romantickej večeri si dáte “zdravú” čerstvo ulovenú kontaminovanú rybu. Romantika.
Predpokladá sa, že čoskoro bude v Stredozemnom a Jadranskom mori viac rúšok ako medúz.
A tak sa ešte raz opýtam. Ak je pandémia, ktorej sme svedkami, tak nebezpečná, ako to, že problematiku vzniknutého odpadu opäť nikto neberie vážne?
Predstavme si teraz, že tento problém podobne riešia – neriešia všetky krajiny na svete a predstavme si zároveň to obrovské množstvo testov, ktoré sa denne spraví. Ako je to potom s tým nebezpečným vírusom? Ako je to naozaj s tou nákazlivosťou? Buď sa takto ignoranciou nariadení o likvidácii nebezpečného odpadu hlúpo premorujeme, alebo je nebezpečenstvo úplne zanedbateľné a celé je to len divadlo. Tak, či tak, v budúcnosti nás v tejto súvislosti čaká environmentálny problém dosiaľ nevídaných rozmerov.
Na celom svete sa za 1 mesiac spotrebujeme viac ako 129 miliárd respirátorov!
Ak sme dodnes čelili celosvetovej plastovej katastrofe, novodobé používanie “ochranných” pomôcok ju predčí niekoľkonásobne.
Na rozdiel od plastu, z ktorých sa aspoň časť zrecykluje, sa rúška a respirátory recyklovať nedajú a ich prítomnosť vo voľnej prírode nám bude pripomínať deštruktívnú stránku ľudstva ešte desiatky až stovky rokov. Takto vyzerá následok Covid biznisu za jeden jediný rok.
