Ondrej Jombík z webhostingovej firmy Platon Technologies pre slovenský portál postoj.sk otvorene povedal, že ho veľmi zaskočila komunikácia NBÚ: Úrad najskôr od neho chcel, aby rýchlo zablokoval web bez konzultácie s právnikom, keď mal voči tomu výhrady, z NBÚ „mi dosť jasne naznačili, že ak nebudem spolupracovať, môžu dať dole aj celú firmu“.
V rozhovore priznal aj to, že často čelil kritike, že dezinformačné weby ako Hlavné správy by jeho firma nemala prevádzkovať. „Ale aj keď som často súhlasil s tým, že tam píšu totálne hlúposti, nevedel som nikdy pochopiť to, ako tí ľudia rozmýšľajú, keď si myslia, že ja mám právo tú stránku zlikvidovať.“
Jeho spoločnosť takmer desať rokov prevádzkovala web Hlavných správ, on sám ju na základe rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu 3. marca vypol.
K prevádzkovaniu HS sa jeho firma dostala niekedy okolo roku 2013, keď bol tento web u nejakého iného poskytovateľa a bol hacknutý.
„Zákazníci sa k nám preto veľmi nehrnú, skôr sa k nám dostanú vďaka ústnej referencii. Tak to bolo aj v prípade Hlavných správ. Väčšina zákazníkov, ktorí k nám prídu, má nejaký problém, ktorý vyriešime, oni sú potom s nami spokojní a ostanú u nás.
Dali sme ich na naše servery, odvírovali sme ich, spustili sme ich na bežnom webhostingovom produkte. A potom sme to pustili z hlavy a venovali sme sa iným hacknutým zákazníkom,“ povedal v rozhovore pre postoj.sk.
Prvý veľký nárast stránky bol v roku 2016 a druhý naozaj veľký nárast bol v roku 2019. „Oni rástli aj lineárne veľkým tempom, ale mali také obdobie, keď zrazu vyskočili,“ ozrejmil Jombík a dodal, že pre jeho firmu to znamenalo iba to, že portálu zabezpečovali technickú stránku veci. „Jednoducho mali zabezpečenú technickú stránku veci. Keby boli u nejakého iného poskytovateľa, mohlo by sa stať, že im povie, že je to už pre neho príliš náročné, a pošle ich niekam inam. Ale ja som tie problémy vždy bral ako technologickú výzvu, ktorú dokážeme zvládnuť. Nikdy som veľmi neriešil, čo tam zverejňujú, a nikdy som ich nebral nejak super vážne. Niektoré tie veci boli pre mňa vyslovene humorného charakteru či blbosti.“
Na otázku postoja, či mi nevadilo, čo táto stránka zverejňuje, Jombík povedal, že „žijem s takou mentalitou, že sloboda slova je vysoká hodnota a aj hlúpym či pomýleným svieti to isté slnko. Takže nikdy som sa špeciálne nezaoberal tým, čo zverejňujú, skôr som to bral ako technologickú výzvu – či sme ako firma ešte schopní to prevádzkovať. Stránka takéhoto typu sa totiž nevyskytne každý deň. Ako som povedal, len málokedy sa stane, že by niekto takto rýchlo rástol, dokonca viac, ako si projektuje. Pre nás to bol akoby tréning, trenažér našich schopností. Iný trenažér sme nemali a nemohli sme si vybrať, že to budeme robiť pre niekoho iného.“
Ondrej Jombík priznal, že keď už HS začali byť viditeľnejšie na mape internetu, tak sa na ich firemnom aj na jeho súkromnom facebooku začali množiť hlasy, kde ľudia pravidelne poukazovali na problematické články, ktoré boli zverejnené.
„Ja som ten web nečítal, iba keď som testoval stránku alebo sledoval, či funguje alebo nefunguje. Vďaka týmto správam som však mal pomerne detailný prehľad a vždy som vedel, keď zverejnili nejaký problematický alebo konšpiračný článok. Samozrejme, často som čelil kritike, že toto by sme v žiadnom prípade nemali prevádzkovať, mali by sme to dať dole, lebo to musí zmiznúť z internetu, veď sú to totálne hlúposti a podobne. Ale aj keď som často súhlasil s tým, že tam píšu totálne hlúposti, nevedel som nikdy pochopiť to, ako tí ľudia rozmýšľajú, keď si myslia, že ja mám právo tú stránku zlikvidovať a rozhodnúť, či ona môže alebo nemôže bežať.
Problémom bolo, že niekedy normálna kritika prechádzala až do takého obťažovania (harassment), keď ma ľudia začali na facebooku označovať vo verejných príspevkoch, že ako to vôbec môžeme prevádzkovať, a strhávala sa tam o tom veľká diskusia.“
Ako firma nemáme vôbec právo rozhodovať o tom, čo je správne a čo je nesprávne
„Vždy som hovoril, že keď nám príde papier z polície alebo zo súdu, alebo z nejakej relevantnej inštitúcie, že máme stránku vypnúť, tak ju vypneme. Vždy sme s políciou spolupracovali, aj čo sa týka iných vecí, ale nikdy sme sa necítili, že sme schopní svojvoľne rozhodovať o tom, čo môže byť na internete. Keď som to takto vysvetľoval v tých facebookových diskusiách, tak sa to kritikom nepáčilo, prerástlo to do nepríjemností. Odvtedy tieto diskusie ignorujem.
Sloboda slova je tá najcennejšia hodnota, ktorú si vážim, na nej bola vybudovaná celá západná spoločnosť a prosperita. Samozrejme, viaceré veci, ktoré zverejňovali, sa mi vôbec nepáčili. Ale aj mnohé iné veci sa mi na internete nepáčia a beriem to tak, že majú právo v rámci slobody slova,“ reagoval na otázku, či nemal morálny problém s tým, že HS v niektorých momentoch klesli až príliš hlboko, najmä, ak Jána Kuciaka označovali za presstitúta, Kočnera až do zadržania mali za akúsi autoritu, a dokonca že sa chválil tým, že je v skutočnosti tichým akcionárom HS.
Neviem o povinnosti vypínať weby
Jombík povedal, že nevie o tom, že by mali takú povinnosť. Podľa neho snahy polície sa týkali skôr podvodných e-shopov. „Teraz možno upriamia pohľad na niečo iné, ale podvodné obchody boli to, na čo sa posledné roky zameriavali. Tých webov je však tak strašne veľa, že nie je možné každý z nich kontrolovať, pokiaľ ide o obsah. Keď sa už nejaký taký web vyskytne, viac sa deje to, že nás niekto na to skôr či neskôr upozorní, napríklad nejaký návštevník alebo zákazník, ktorý pošle podnet našej firme, a my sa každým takýmto podnetom zaoberáme. No a keď tam nejaký problém je, tak to oznámime nášmu zákazníkovi a vyriešime to.“
HS sa dlhodobo profilovali ako proruské noviny, 24. februára prepadol Vladimir Putin Rusko, čo sa pre prevádzkovateľa webu zmenilo? „Naozaj sú to veľmi proruské noviny, na druhej strane, keď vypukla vojna, Hlavné správy nijakým spôsobom nevyzdvihovali Putinovu vojnu ani ju nehájili, čo je taký paradox. Informovali nestranne a neutrálne. Je možné, že to bolo preto, lebo už tušili, že sa niečo na nich chystá.
Všimli sme si výrazne zvýšenú návštevnosť stránky a tiež zvýšené zaťaženie serverov. Nerozumeli sme prečo, keďže ako som spomínal, o vojne informovali veľmi neutrálne a neprinášali žiadne výnimočné informácie a zároveň aj vypli diskusie, čiže návštevníci nemali dôvod sa na stránku vracať. Potom sme zistili, že toto zvýšené zaťaženie sú len pokusy o DDoS útok na stránku. DDoS znamená, že na stránku sa vykoná také veľké množstvo požiadaviek, že to server nevydrží a spadne. Toto môže ťažko urobiť jeden človek sám, preto vznikali cez sociálne siete iniciatívy, kde sa ľudia dávali dokopy a spoločne útočili na vytypované stránky. Programátori im pripravili odkazy, ktoré si bežný používateľ len otvorí u seba v prehliadači a na pozadí jeho prehliadač robí dookola požiadavky na konkrétne stránky, čím prispieva k veľkému DDoS útoku.“
NBÚ niekoľko dní nato rozhodol o zablokovaní Hlavných správ a Platon Technologies nariadil, aby bezodkladne zneprístupnili web až do 30. júna. Rovnako aj web Armádny magazín, teda dva weby spoločnosti Heureka Evolution s.r.o. „Už vopred sme vedeli, že sa niečo chystá, keďže sa to medializovalo. Samozrejme, nevedeli sme s určitosťou, ktoré stránky to budú, ale dalo sa to tušiť. Takže keď som dostal neoficiálny telefonát z NBÚ, nebol som veľmi prekvapený. Skôr som bol prekvapený z tej, povedal by som, až prílišnej proaktivity. Som zvyknutý, že keď spolupracujeme so štátnymi úradmi, ako je napríklad polícia, väčšinou to funguje tak, že si vyžiadajú nejaké informácie. My im ich pošleme, potom o nejaké dva týždne sa nám ozvú zas, celé sa to nejako hýbe, ale strašne pomaly. Štátne úrady konajú, ale vo všeobecnosti pomaly.
Toto však bolo veľmi nástojčivé s tým, že to musíme ihneď zablokovať. To bol prvý moment, keď mi vyskočila kontrolka a povedal som si, že to asi musí byť fakt vážne. Samozrejme, nenamietal som proti vypnutiu, ale chcel som si najskôr prečítať to rozhodnutie.“
Vypnutie chcel konzultovať s právnikmi…
Čo sa však podľa Jombíka nestretlo sa s veľkým pochopením. „keď som trval na tom, že si to chcem minimálne najskôr prečítať, a skôr než niečo urobím, potrebujem to ešte poslať právnikovi. Zaskočilo ma, že oni chcú, aby som zablokovanie slepo vykonal bez toho, aby som to najskôr konzultoval s právnikom. Lenže mne sa zdá, že je to naozaj taká vážna vec, ktorú je potrebné konzultovať aj s právnikom.
Keď som mal tieto výhrady, dosť jasne mi naznačili, že ak nebudem spolupracovať, môžu dať dole aj celú firmu.
Rozprávali sme sa s nimi v tom kontexte, že máme vlastne zablokovať IP adresy, na ktorých sa nachádzajú Hlavné správy. Nato mi povedali, že ak by sme tejto požiadavke nevyhoveli, môžu kontaktovať niekoho, kto je v tej internetovej hierarchii nad nami, to znamená nášho poskytovateľa internetovej konektivity, a tomu môžu prikázať, aby zablokoval nielen tie IP adresy, ale celé subnety.
Teda by nám zablokovali spolu s tými konkrétnymi IP adresami, na ktorých sú Hlavné správy a Armádny magazín, všetkých 255 IP adries, medzi ktorými sú aj tie, ktoré patria iným našim zákazníkom.
Tak ma to vystrašilo, že v momente, ako sa skončil telefonát, sme začali sťahovať Hlavné správy na iné IP adresy a museli sme im na poslednú chvíľu meniť IP adresy. Pre prípad, keby sa NBÚ rozhodol, že to naozaj spraví. Myslím si, že to nemysleli vážne, bolo to len také strašenie, aby nás prinútili poslúchať, ale nemohol som toto riziko brať na ľahkú váhu a ohroziť stovky našich iných zákazníkov, preto sme ich museli rýchlo presťahovať na samostatný subnet.
Napokon sa ukázalo, že to bola úplne zbytočná robota, na druhý deň sme Hlavné správy zablokovali.
Na druhý deň prišiel ten papier z NBÚ, i keď neskôr, ako ho sľubovali. Obratom sme to poslali právnikovi, ktorý bol pripravený a hneď si to prečítal. Mal síce k tomu viacero výhrad, podľa neho to nebolo správne vyargumentované ani dobre naformulované. Ale odporučil nám, aby sme tomu vyhoveli, takže sme weby zablokovali.
Desím sa toho, ako sa budú v budúcnosti vypínať ďalšie stránky
„Ťažko hovoriť o argumentoch, pretože ak ste čítali to rozhodnutie, viete, že dôkazy sú tam uvedené ako utajovaný dôkaz číslo 1, utajovaný dôkaz číslo 2 a tak ďalej. Čiže vlastne nikto okrem NBÚ nevie, akej konkrétnej škodlivej aktivity sa dopustili, že museli byť odstavení. Ako konateľa firmy ma to, samozrejme, nemá veľmi prečo zaujímať. Štát mi niečo prikázal, ja som to vykonal a môžeme takto fungovať ďalej s korektnými vzťahmi v budúcnosti,“ uviedol v rozhovore ďalej Jombík.
„Ale ako občana SR ma to trápi. Keď už nastala taká významná a bezprecedentná vec ako zablokovanie webovej stránky pre obsah, bolo by dobré vedieť presnú príčinu spolu s dôkazmi. Vzhľadom na citlivosť situácie by bolo naozaj lepšie tieto dôkazy poznať. Desím sa toho, ako sa budú v budúcnosti vypínať ďalšie stránky na základe utajovaných dôkazov.“
Zostalo ticho
Po tomto všetko celé akoby utíchlo, podotkol Ondrej Jombík. „Nechceli od nás ani nejaké vyjadrenie, či sme to vykonali alebo nie. Napokon, sami si vedeli pozrieť, že stránka už nefunguje.“ Na dôvody vypnutia stránky sa napokon pýtali len samotné HS, dozvedeli sa, že z rozhodnutia NBÚ.
„Pýtali sme sa ich, či im nič neprišlo, a prekvapilo ma, keď mi pán Sopko povedal, že oni vlastne nič nemajú. Takže oni, ktorí sú v tom procese kľúčoví, nedostali žiadny papier. My sme im teda posunuli, čo sme dostali od NBÚ, pretože sme im museli nejakým spôsobom zdôvodniť, prečo sme ich vypli. Je to zvláštne, že NBÚ rozhoduje o vypnutí nejakej stránky, ale tým dotknutým nedá vedieť, že boli vypnutí, ani im nepovie prečo. Im sa evidentne stala nejaká škoda alebo niečo, čo cítia ako krivdu, pritom ani nevedia prečo a musia sa to dozvedieť sprostredkovane od nás. V tomto si myslím, že je ten proces nedotiahnutý. Keď vás niekto trestá, tak je dobré vedieť začo.“
Jombík priznal, že chápe motiváciu, ktorú zákon sleduje, zámer toho zákona je pravdepodobne dobrý, ale myslí si, že to môže strašne vypáliť opačným smerom.
„Veď si len predstavme, že by boli pri moci Fico s Pellegrinim a mali by k dispozícii takýto zákon, čo im vlastne do budúcna dáva precedens a môžu povedať, že takýto zákon bol, tak my si prijmeme rovnaký zákon, a môžu začať vypínať na bežiacom páse čokoľvek, čo si zmyslia. Sami sme si tak strelili do kolena ako spoločnosť, pretože sa to môže vyvinúť veľmi zlým smerom a to riziko je tam veľké.
Nielen v našej, ale v každej hostingovej firme je toho viac. Existujú stovky stránok takého konšpiračného rázu, ktoré sú rovnomerne rozložené po celom internete. Stačí ísť na stránku konšpirátori.sk, kde nájdete ich zoznam. Mimochodom, aj stránku konspiratori.sk prevádzkujeme my.
Tie ostatné stránky sú však malé, takže si nemyslím, že ich budú riešiť. Ale ak ich budú riešiť, tak dopadnú rovnako. Myslím si, že tie Hlavné správy boli tŕňom v oku, lebo mali obrovský zásah. Keby však chcel NBÚ robiť túto prácu poctivo a rovnaké kritériá, aké aplikoval na Hlavné správy, by chcel aplikovať aj na iné weby, tak by musel vypnúť asi sto stránok hneď z fleku. Teda neviem povedať, či budú aj ďalšie, skôr asi nebudú, pretože majú takú malú čítanosť, že nie sú nikomu tŕňom v oku.
Ten nástroj majú v rukách do 30. júna, takže nebudem prekvapený, ak sa ho ešte rozhodnú využiť.
Ako som povedal, ja osobne si ctím slobodu slova, myslím si, že ako firma nemáme právo vypínať weby.
O tomto konkrétnom prípade sme ešte nemali možnosť v rámci nášho združenia hovoriť, keďže sa to celé stalo tak rýchlo. Ale túto tému sme tam preberali už niekoľkokrát a vždy sme sa zhodli a došli k záveru, že my ako webhosteri nebudeme rozhodovať o tom, čo je správne a čo nie je správne. To je niečo, čo necháme na štátne úrady.
Pre nás platí, že všetko, čo je v rozpore so zákonom, je cez čiaru. Nebudeme podporovať ani hostovať nič, čo je v rozpore so zákonom. Nie je dôvod, aby na internete neboli aj hlúposti alebo konšpiračné teórie, pokiaľ to neporušuje zákon.
Takto sme si tú čiaru vytýčili a myslím, že hovorím za všetkých členov ZPW, že všetci ju dodržiavajú a nemáme nikoho, kto by toleroval nezákonný obsah. Štátnym úradom vyhovieme v plnom rozsahu, ale musí tam byť príčina. Nemôžu to ovládať pocity, ale musí to byť niekto relevantný, kto o tom vypnutí rozhodne – polícia, súdy, alebo NBÚ, ktorý je v tom teraz novým subjektom.“
Zdroj: postoj.sk
