V Slovenskom zákonníku vyšiel 15. mája 1942 Ústavný zákon o vysťahovaní Židov. Snem Slovenskej republiky sa v paragrafe 1 uzniesol, že Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky. Táto mrazivá veta dala zelenú jednému z najkrutejších aktov násilia, ktorý nemá obdobu v dejinách.
Bol to ďalší z neľudských krokov voči spoluobčanom židovského pôvodu, ktoré sa začali realizovať už v roku 1938, po vyhlásení autonómie Slovenska. Radikálni nacionalisti vtedy pomaľovali domy a obchody protižidovskými heslami, rozbíjali okná i výklady a žiadali bojkotovanie židovských obchodov. Židia boli postupne vylúčení z hospodárskeho a spoločenského života krajiny. Nitra patrila medzi najradikálnejších vykonávateľov protižidovských nariadení. Príslušníci Hlinkovej gardy používali násilie, robili domové prehliadky a z vlastnej iniciatívy sústreďovali aj rodiny, ktoré neboli určené na odsun. Podnecovali k antisemitizmu a ohrozovali všetky sféry života židovského obyvateľstva.
V priebehu roku 1941 boli Židia zaradení do pracovných útvarov a zbavení existenčných možností. Miestne orgány robili brutálne domové prehliadky a odoberali židom ich majetok. Na základe nariadenia okresného úradu bolo v okrese Nitra zlikvidovaných asi 540 židovských živností, ktoré krátko nato prešli do rúk nežidovských podnikateľov. Bezmála 100 lukratívnych podnikov bolo arizovaných. Mnoho židovských rodín žilo iba z podpory a dobročinnosti náboženskej obce a Ústredne Židov. Koncom roka 1941 násilne dislokovali do Nitry viac ako 1000 bratislavských Židov, ktorým základné životné podmienky poskytla nitrianska židovská komunita. Začiatkom roku 1942 dosiahol počet Židov v Nitre svoje historické maximum, čo bolo približne 5 430 osôb.
Deportácie nitrianskych Židov sa začali 26. marca 1942. Okolo 230 mladých mužov odvliekli do zberného tábora v Novákoch a 31. marca 1942 ich deportovali do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline v obsadenom Poľsku. Približne 250 dievčat z okresu Nitra bolo 30. marca odvlečených do zberného tábora na Patrónke v Bratislave a 1. apríla 1942 deportovaných do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Deportácie celých rodín prebiehali od polovice apríla 1942. Za šesť dní vypravili z Nitry tri transporty do lublinskej oblasti vo východnom Poľsku s 3 108 Židmi z celého okresu. Prvý nákladný vlak odišiel 14. apríla 1942. Viezol 1 038 židov, z toho asi 600 z Nitry a zvyšok z okolitých dedín. Práceschopných mužov deportovali do koncentračného tábora Majdanek, ženy, deti a starcov do geta v Lubartówe vo východnom Poľsku. Do ďalšieho transportu, ktorý odišiel 16. apríla 1942, zaradili 1 040 Židov, prevažne z Nitry. Práceschopných mužov deportovali do koncentračného tábora Majdanek, ženy, deti a starcov do geta v mestečku Rejowiec vo východnom Poľsku. Ďalších 1 030 Židov, asi 380 z Nitry a zvyšok z okolitých dedín, deportovali do geta Rejowiec 20. apríla 1942. V lete 1942 z Nitry a okolitých dedín odvliekli do zberných táborov a deportovali do vyhladzovacích táborov ešte stovky židov. Posledný transport s niekoľkými desiatkami židovských pacientov hospitalizovaných v rôznych nemocniciach odišiel z Nitry 15. októbra 1942 do Žiliny a 20. októbra 1942 do Osvienčimu. V roku 1942 deportovali z okresu Nitra do táborov smrti asi 75 % z celkového počtu židovského obyvateľstva. Časť ich majetku rozpredali na verejných dražbách, časť rozkradli. Viacero židovských rodín ilegálne prešlo do Maďarska či konvertovalo na kresťanskú vieru. V čase prerušenia deportácií koncom októbra 1942 bolo v Nitre okolo 600 a v celom okrese približne 1 190 židov dočasne chránených výnimkami, asi 180 konvertitov a niekoľko osôb s falošnými árijskými dokladmi.
Po vyhlásení SNP 29. augusta 1944 žilo v Nitre viac ako tisíc Židov. Mnohí z nich vstúpili do povstaleckej armády a partizánskych oddielov. Jednotky SS obsadili Nitru 2. septembra 1944. Nemecké okupačné jednotky za asistencie príslušníkov Hlinkovej gardy zorganizovali 8. septembra 1944 rozsiahlu akciu, počas ktorej zaistili väčšinu židovských rodín a odvliekli ich do koncentračného tábora v Seredi. V rámci ďalšej akcie 11. septembra 1944 odvliekli do Serede a odtiaľ do Osvienčimu a iných koncentračných táborov zvyšok židovských rodín.
Po skončení vojny sa do Nitry vrátilo približne 600 židov. V roku 1948 v Nitre registrovali 610 židov. Väčšina z nich sa v roku 1949 vysťahovala do Izraela a iných štátov sveta. Dnešná nepatrná židovská obec usiluje o zachovanie pamiatky na niekdajšiu bohatú históriu židovského obyvateľstva v našom meste.
Text: Mgr. Katarína Potoková
