Dopravnú situáciu v centre Nitry zlepšil nový Chrenovský most
Prvé autá prešli po novom moste v nedeľu 12. júna 2011 na pravé poludnie. Nový most nahradil starú lávku pre chodcov, ktorá spájala centrum Nitry s mestskou časťou Chrenová viac ako 40 rokov. Postavili ju v rokoch 1968 až 1969. Výstavbu mosta financovalo mesto Nitra, náklady dosiahli 4,06 milióna eur, z toho projektová dokumentácia stála 99 167 eur.
Výstavba sa začala 25. júna 2010, kolaudácia bola 17. mája 2011. Most mal byť pôvodne hotový už na jeseň 2010, no tempo prác spomalilo daždivé počasie. Stavenisko viackrát zaplavila vysoká hladina rieky Nitry a práce mohli byť obnovené až v jarných mesiacoch r. 2011. Súčasťou mosta sú od cesty oddelené chodníky pre chodcov, cyklistické trasy, mobiliár a osvetlenie. Celková dĺžka premostenia je 47 metrov, uhol kríženia s riekou je približne 74 stupňov. Most má dva piliere s výškou 12,3 metra a hrúbkou 90 centimetrov. Dĺžka medzi piliermi na kolmici je 11,8 metra. Dĺžka nosnej konštrukcie je 51,35 metra, šírka 20,92 metra.
Zhotoviteľom stavby bola spoločnosť INPEK Nitra, naprojektovali ho inžinieri Dopravoprojektu. Starú lávku pre peších uskladnili do areálu Mestských služieb na Tehelnej ulici na Čermáni v Nitre, segmenty použili na premostenie kanálu Dobrotka v Dražovciach a tiež aj kanálu v Janíkovciach.
Námestie Kráľovnej Pokoja a kolumbárium
V stredu 22. júna 2011 odovzdali do užívania zrekonštruovaný verejný priestor pred Mestským cintorínom. Dostal názov Námestie Kráľovnej Pokoja. Jeho súčasťou je kolumbárium so 604 urnovými miestami. V minulosti bol tento priestor neupravený, povrch pozliepaný neforemnými kúskami asfaltu. Tento neestetický vzhľad podnietil vedenie mesta, aby sa súčasne s výstavbou kolumbária zrealizovala aj celková úprava tejto časti mesta do vzhľadného námestia. Financie na rekonštrukciu námestia vo výške niečo nad milión eur išli z mestskej pokladnice.
Hodiny na mestskom dome znovu bijú
O znovu oživenie historických hodín na mestskom dome, kde v súčasnosti sídli Ponitrianske múzeum a Turistické informačné centrum, sa postaralo mesto Nitra. V pondelok 4. júla 2011 hodiny na úvod mestských slávnostne uviedli do života. Umiestnené sú tam, kde aj vždy boli – na budove mestského domu. Málokto však vie, že pochádzajú z veže Nitrianskeho hradu, ktorá bola postavená v roku 1642, takže vek hodín sa zrejme viaže už k tomuto dátumu. Hodiny z hradu preniesli v roku 1790 do veže dnes už neexistujúceho Kostola svätého Jakuba. Táto veža po zániku kostola v roku 1786 zostala stáť na dnešnom Svätoplukovom námestí. Pretože biskup vežu daroval mestu spolu s hodinami, dostali sa logickou cestou do veže nového mestského domu. Znovu oživené hodiny odbíjajú každú štvrťhodinu. Niekedy okolo r. 1940 zabezpečili ich osvetlenie. Odbíjať prestali v r. 1974, a tak ich vymenili za nové, vybavené elektrickým pohonom. Tieto opäť prestali fungovať v r. 2005. Z tohto dôvodu mesto v roku 2010 zabezpečilo opravu mechanickej časti hodín. A v tento deň, 4. júla hodiny slávnostne uviedli do prevádzky. Aj keď je treba napísať, že súčasníci sa na vežové hodiny nepozerajú tak často ako to robili Nitrania v minulosti.
Do veže katedrály na Nitrianskom hrade pribudol štvrtý zvon
Do veže Katedrálneho chrámu svätého Emeráma na Nitrianskom hrade pribudol v utorok 5. júla 2011 nový – v poradí štvrtý zvon. Chýbal tu celých 66 rokov od bombardovania Nitry v roku 1945. Vtedy – počas náletu ruských lietadiel – zasiahli bomby aj vežu katedrály. Veža sa zrútila, ničivej skaze sa neubránili ani zvony. Tri zvony stihlo biskupstvo opraviť už dávnejšie, posledný najväčší zvon, čakal dodnes. Požehnali ho práve na Sviatok sv. Cyrila a Metoda. Zvon váži približne 2800 kilogramov a Nitrianskemu biskupstvu ho darovala miestna kapitula kanonikov pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie.
Nový zvon zasvätili svätému Bystríkovi, ktorý bol nitrianskym biskupom, svätému Gorazdovi, nástupcovi svätého Metoda a blahoslavenému Maurovi, ktorý je autorom životopisu patrónov diecézy, svätého Andreja – Svorada a Beňadika. Ozdobili ho erbmi Nitrianskej kapituly kanonikov a osobným erbom súčasného biskupa Nitrianskej diecézy Viliama Judáka. Na zvone sú zobrazenia svätcov a nápis Chváľte Pána všetky národy v slovenčine, latinčine a staroslovienčine.
Na Rýnskej ulici odovzdalo mesto do užívania nájomné byty
V pondelok 19. septembra 2011 odovzdali na Rýnskej ulici na sídlisku Diely v Nitre do užívania 92 nových nájomných bytov, ktoré postavilo Mesto Nitra z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania. O byty malo záujem 380 uchádzačov. Na mestskom úrade ich vyberali z poradovníka záujemcov. Hneď v tento deň si kľúče prišlo prevziať 78 nájomníkov, ktorí splnili vopred určené podmienky na pridelenie takéhoto bytu.
Náklady na výstavbu predstavovali 4,84 milióna eur, 30 percent poskytol štát formou nenávratnej dotácie a 70 percent z celkových nákladov čerpalo mesto z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Pri stopercentnej obsadenosti nových bytov by samospráva mala úver splatiť za 26 rokov. V každom zo štyroch domov so štyrmi nadzemnými podlažiami je 23 bytov. Všetky sú dvojizbové s rozlohou od 47,65 do 52,40 metrov štvorcových. Výšku nájomného mestskí poslanci stanovili na tri eurá za meter štvorcový mesačne. Celková podlahová plocha bytov je 4 600 metrov štvorcových. Obstarávacia cena jedného metra štvorcového bytu predstavuje 858 eur. Cena ročného nájmu bytov postavených z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí má byť do výšky maximálne piatich percent z obstarávacej ceny bytu. Nitrianski poslanci ho stanovili na 4,2 percenta. Mesto plánuje v budovaní nájomných bytov pokračovať. Výstavba 129 jedno- a dvojizbových bytov mesto pripravuje na Kmeťovej ulici, začať by sa mala v júni 2012. Odovzdanie bytov by sa mohlo uskutočniť v máji roku 2015. Splnenie tohto smelého zámeru bude závisieť od toho, či sa samospráve podarí získať finančnú podporu od štátu. Plánovanú novostavbu na sídlisku Diely III. by mali tvoriť tri šesťpodlažné obytné objekty so 129 bytmi.
Predpokladaná výška investície je 8,1 milióna eur. V rámci investície sa postaví 117 parkovacích miest a dvojpodlažné parkovisko, na ktorom by malo byť k dispozícii ďalších 90 miest. Súčasťou bytového komplexu má byť aj detské ihrisko s preliezačkami. Mesto Nitra aj po započítaní týchto 92 bytov postavilo v tomto a minulom volebnom období už 491 bytov.
Oslávili storočnicu synagógy, ktorá slúži umeniu a kultúre
V pondelok 19. septembra 2011 sa oslavovala storočnica nitrianskej Synagógy, ktorá dnes slúži ako výstavná a koncertná sieň. Najvzácnejším hosťom slávnostného galaprogramu bol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec štátu Izrael Alexander Ben-Zvi. Nitrianska synagóga bola postavená v Mercaderovej záhrade v rokoch 1910 – 1911 podľa projektu Leopolda Baumholma v maursko-byzantskom štýle. Návštevníkov na prvý pohľad upúta členitá fasáda zakončená vežičkami. Do budovy sa vstupuje masívnymi drevenými dverami, má lomené okná v štýle „oslieho chrbta“. Pri vstupných dverách sa nachádza bronzová tabuľa s označením budovy ako kultúrnej pamiatky. Na východnej časti fasády je umiestnená ďalšia pamätná tabuľa, pripomínajúca deportácie nitrianskych Židov. Príbeh nitrianskej synagógy je poznačený krutými udalosťami, ktoré zasiahli Európu a tunajšie židovstvo v období holokaustu a následných rokov, determinovaných komunistickou ideológiou, ktorá mala negatívny vzťah k cirkvám a náboženstvu. Od roku 1982 bola synagóga v majetku Okresného národného výboru. Roku 1991 v súlade so zákonom o majetku obcí prešla budova synagógy do majetku mesta Nitry. Ďalšia etapa rekonštrukcie sa začala realizovať v roku 1996, kultúrnej verejnosti bola synagóga sprístupnená v roku 2003. Svoje miesto tu má expozícia Múzea židovskej kultúry Slovenského národného múzea v Bratislave, pod názvom Osudy slovenských Židov, aj stála výstava významného izraelského výtvarníka Shragu Weila, rodáka a čestného občana mesta Nitry. Od roku 2009 je synagóga súčasťou projektu Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva.
Zábava na rýchlostnej komunikácii R1 PR1BINA
Dlho očakávaná cesta R1 PR1BINA bola hotová od začiatku septembra 2011. Automobily však po nej nejazdili. Spoločnosť Granvia Construction, ako dodávateľ výstavby rýchlostnej cesty R1 pripravil v nedeľu 25. septembra 2011 tzv. ďakovné podujatie pre obyvateľov. V rámci tejto akcie sa priamo na rýchlostnej ceste – v časti Selenec, kde sídli aj Stredisko správy a prevádzky, uskutočnil bohatý program s hudbou, zábavou a ohňostrojom. Od 14.00 do 20.00 hodiny sa oslavovalo ukončenie stavebných prác s nitrianskou skupinou DESMOD, so spevákom Mariánom Čekovským, speváčkou Zdenkou Prednou a nitrianskou kapelou U.K.N.D. Najmenších zabával Šašo Jašo a zatancoval im aj populárny tanečník Laci Strike so svojou Street Dance Academy. Športuchtiví návštevníci si mohli vyskúšať rýchlostnú cestu na korčuliach alebo na bicykli. V rámci sprievodného programu sa občania dozvedeli niečo viac o projekte výstavby a počas celého popoludnia sa mohli pozrieť do budovy strediska, prezrieť si stavebné mechanizmy a na vlastné oči vidieť ako vyzerajú zásahy záchranných zložiek.
Rýchlostná cesta R1 PR1BINA v plnej prevádzke
Po rýchlostnej ceste R1 PR1BINA z Nitry do Tekovských Nemiec, ktorú otvorili v piatok 28. októbra 2011, prešlo za prvú hodinu prevádzky 1 100 áut v obidvoch smeroch. Z toho v smere z Bratislavy do Banskej Bystrice ich bolo šesťkrát viac ako v opačnom smere do Bratislavy. Otvorenie cesty pripomínalo štart pretekov Formuly 1. Spomaľujúci „safety car“ nahradili policajné autá. Firma otvorila rýchlostnú cestu pre vodičov v piatok krátko po 14.00 hodine. Ľudia tak mali ešte pred Sviatkom všetkých svätých k dispozícii súvislú štvorprúdovú cestu až po Banskú Bystricu. Pôvodný termín na odovzdanie R1 bol pritom stanovený na 28. septembra. Presunul sa však o mesiac, stavebná spoločnosť totiž nestihla odovzdať ministerstvu dopravy potrebnú dokumentáciu k vyše 500 stavebným objektom na ceste. Rýchlostnú cestu sa budovali v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP). Projekt má byť úplne dokončený v roku 2012, keď sa má odovzdať do užívania posledná časť cesty, a to obchvat Banskej Bystrice.
Text a foto: Ľudmila Synaková
