Bratislava (TASR) – Počas pandémie nového koronavírusu mali tisícky detí v rôznych regiónoch Slovenska problémy so vzdelávaním, mnohé z nich sa počas obdobia, keď boli školy zatvorené, neučili vôbec. Pandémia najviac zasiahla práve deti z chudobnejších pomerov. Pritom nemusí ísť len o deti z marginalizovaných rómskych komunít (MRK), ale aj o deti, ktoré vyrastajú s jedným rodičom alebo pochádzajú z rodín s nízkym príjmom. Pre TASR to skonštatoval analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.
„Tieto deti totiž nemali k dispozícii technologické zariadenia a prístup k internetu, aby sa mohli zapájať do online dištančnej výučby. Ministerstvo školstva im v tejto oblasti vôbec nepomohlo,“ uviedol analytik. Poukázal na to, že tieto deti často zostali odkázané na vypĺňanie vytlačených pracovných zadaní alebo boli úplne odrezané od akejkoľvek výučby.
Dáta z prieskumu, ktorý Centrum vzdelávacích analýz realizoval s Komenského inštitútom, ukázali, že do dištančného vzdelávania na druhom stupni základných škôl sa podľa odhadu učiteľov takmer vôbec nemuselo zapojiť desať percent detí. „Možno predpokladať, že zaostávanie týchto detí sa ešte zvýši v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Doterajšie kompenzačné opatrenia, ktoré ministerstvo školstva realizovalo na zmiernenie vzdelávacích strát, sú totiž nedostatočné,“ poukázal Rehúš. Do letných škôl a doučovania sa podľa jeho slov nepodarilo zapojiť dostatočný počet detí, minimum škôl sa zapojilo aj do pilotného overovania upraveného obsahu vzdelávania.
Žiaci z MRK dosahujú nízku úspešnosť v testoch z finančnej, čitateľskej i prírodovednej gramotnosti. Konštatuje to Štátna školská inšpekcia (ŠSI), ktorá sa v školských rokoch 2015 – 2020 zameriavala na hodnotenie dosiahnutej úrovne kompetencií žiakov 9. ročníka v týchto oblastiach. Súčasne ŠŠI posudzovala i procesy podporujúce ich rozvíjanie. „Horšie vzdelávacie výsledky detí z marginalizovaných komunít, ale aj iných detí z chudobnejšieho prostredia, súvisia práve s ich horším sociálno-ekonomickým zázemím. Slovensko patrí medzi krajiny, kde je pomerne vysoký súvis medzi vzdelaním a sociálnym statusom rodičov a vzdelávacími výsledkami ich detí,“ poznamenal analytik. Vzdelávací systém podľa neho nedokáže túto silnú väzbu v dostatočnej miere vykompenzovať.
„Riešením pre tieto deti je adekvátna podpora už od raného veku. V tomto smere je cennou inšpiráciou a návodom napríklad projekt Omamy organizácie Cesta von, v rámci ktorého vyškolené ženy priamo z marginalizovaných komunít učia matky a otcov z týchto komunít, ako rozvíjať ich deti,“ poukázal analytik. Ako dodal, dôležité je aj zvýšenie účasti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v materských školách a postupné zavádzanie inkluzívneho vzdelávania, ktoré by dokázalo reagovať na potreby týchto detí.
