Ja a moja manželka nie sme očkovaní, môj brat a jeho ženuška je. Napriek tomu sa medzi sebou nehádame, máme sa radi a všetko ide ďalej ako predtým. Tak máme aj známych a tí sa s príznačným anglickým humorom vyslovili: „Ja som zaočkovaný, žena nie. Máme to 50:50. Snáď jeden z nás prežije .“
V ich domácnosti, samozrejme, panuje láska a mier. No v slovenskej spoločnosti to vrie – očkovaní sa sťažujú, že ich neočkovaní napádajú, kým nezaočkovaní zasa cítia výčitky zo strany nevakcinovaných. Nemálo za to môžu médiá, ktoré bez servítky rozdeľujú, štvú, vyčleňujú, zatracujú… Rovnako tomu nemálo pridáva organizačný štáb a politici, ktorí prijímajú opatrenia ohľadne covidu so svojimi nevhodnými a nespravodlivými praktikami (lotéria, peniaze za získanie nového človeka pre očkovanie…) a život obmedzujúci pravidlami (zátarasy na malých štátnych prechodoch, absolútne neprehľadné a stále sa meniace pravidlá…).Ľudia, v živote by ma nenapadlo kohosi napádať, či sa dal, alebo nedal očkovať. Je to jeho rozhodnutie. Preto v tichosti šepkám – nerozdeľujme sa, nehádajme sa. Brat nás bol minulý týždeň pozrieť aj so svojou rodinou. Bavili sme sa aj o očkovaní a napriek tomu nepadli žiadne výčitky, hádka nemala šancu začať. Je to len a len o nás. Vonkajšie impulzy prichádzajú, ale či v sebe spustíme lavínu hnevu, zloby, strachu, tak to je len o nás samotných.
Nedajme sa strhnúť negatívnymi emóciami. Tak sa občania rozdeľujú a získavajú sa pešiaci. Dokonca v podvedomí to pokračuje ďalej – očkovaní sa podprahovo stávajú pritakávačmi štátu, kým nevakcinovaní zasa z princípu rebelmi. Ale tak to nemá byť. Mali by sme s triezvym rozumom zastaviť hocijakú lož a postaviť sa proti každej nespravodlivosti, ktorá sa deje. A je jedno, či vakcíne veríme alebo nie.
Neteší ma, keď počúvam, ako sú rodiny rozdelené. Nepáči sa mi, ak mi ktosi rozpráva príhody, ako sa do neho navážajú kolegovia v práci a snažia sa ho priam vyštvať z kolektívu, lebo sa nedal vakcinovať. Rovnako mi je proti srsti, ak sa deje čosi obdobné proti očkovaným. Sme ľudia. Narodili sme sa sem, aby sme sa naučili mimo iné vzájomne sa rešpektovať a ak si máme čosi povedať, nech sa to deje slušne a tolerantne, nie s hnevom. Lebo za hnevom sa vždy nachádza len a len STRACH. Ak teda ktosi komusi čosi vyčíta, je za tým buď strach alebo ego (takýto ľudia zvyknú argumentovať „rozumom“, ale v skutočnosti je za tým ego).
