Milujete prírodu, či krajinu a chcete jej byť stále na blízku? Pokojný lesný potok, tajomnú cestu medzi stromami, starý dom pri západe slnka. Alebo veže nedobytého hradu, či atmosféru scenérie mesta? A milujete Slovensko?
Nie je už azda žiadnym tajomstvom, že ja milujem Banskú Bystricu a jej okolie. K Banskej Štiavnici mám osobitý vzťah. A Brusno je späté so spomienkami mojej rodiny. Azda i preto ma hneď na prvý pohľad zaujali obrazy Petra Šebeša. Nájdete v nich všetko spomínané i veľa ďalšieho. Stretnutie čisto náhodné, o to príjemnejšie. A akú rolu by v tom mohla hrať Nitra? Nechajme sa prekvapiť.
Od detstva ste radi maľovali a rozvíjali ste svoj výtvarný talent. Silno vás ovplyvnila tvorba Boba Rossa. Prečo práve Bob Ross?
Áno, už od školských čias som rád a veľa kreslil. Chodil som aj na ZUŠ, u nás doma v Brusne. No po ukončení ZŠ som nenašiel odvahu ísť študovať na umeleckú priemyslovku, vtedy bola len v Kremnici a Bratislave. A keďže som hrával aktívne futbal, nechcelo sa mi ísť na internát. Dodnes to ľutujem.
Na Boba Rossa som natrafil v jednej nemeckej satelitnej televízii. Pravidelne každú sobotu som doslova hltal jeho reláciu, kde za pol hodiny namaľoval obraz. Boli to oku lahodiace prírodné scenérie. Súkal ich ako na bežiacom páse. A ja som pozoroval a snažil sa čo to naučiť.
Ako to potom pokračovalo?
Prekvapenie prišlo po pár rokoch. V roku 2014 som dostal od mojej manželky darček k narodeninám – kurz maľby technikou Bob Ross v Banskej Bystrici. Tak som tam šiel.
Študovali ste na Univerzite tretieho veku pri Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Čo vás viedlo k tomu, že ste sa dali na štúdium vo vyššom veku?
Na Univerzite tretieho veku pri UMB v Banskej Bystrici som absolvoval štúdium v odbore kresba a maľba. Študovať na univerzite tretieho veku môžete až po štyridsiatke. Je to príležitosť rozvíjať a zdokonaľovať si svoj talent, prípadne záľuby, na ktoré ste z rôznych dôvodov nemali predtým čas, či odvahu. Odporúčam každému, kto váha či ísť alebo nejsť. Počas štúdia získate odborné usmernenie, množstvo podobne zameraných ľudí a aj nových priateľov, zmysluplný relax, niekto si splní sen a podobne.
Po skončení štúdia ste zostali v ateliéri a pokračovali ste v ďalšom štúdiu. Plníte ste si takto svoj detský sen?
Štúdium trvá tri roky. My už sme tam tretiu „sezónu“. My, to znamená partia ľudí, ktorí sme spolu začínali a zostali sme dodnes, cca 8-10 ľudí z pôvodných 15. Pre mňa sú to vždy hodiny, na ktoré sa teším. Môžem sa zdokonaľovať, napredovať a posúvať sa vo svojej tvorbe.
Vaša tvorba je zameraná na krajinomaľbu. Môžeme v nej vidieť predovšetkým scenérie slovenských hôr, dreveníc, či rôznych starých domov, dedín i miest. Podľa čoho si vyberáte miesto, ktoré namaľujete?
Námety na svoje diela získavam denne, počas svojich ciest po okolí, blízkom i vzdialenom, ale i v zahraničí. Keď ma nejaký pohľad zaujme, uložím si pripomienku na námet, prípadne ak mám so sebou skicár, urobím si rýchlu skicu. Ten pohľad, námet ma musí niečím osloviť. Poviem si, toto by bolo dobré dať na plátno. Najradšej maľujem priamo na mieste, v plenéri. Ak to nie je možné, urobím si fotografiu, či skicu a potom maľujem v ateliéri.
Ktoré miesto na Slovensku je vašim najobľúbenejším?
Slovensko je síce malé, ale rozmanité a krásne. V každom jeho kúte mám vybraný námet, ktorý by som chcel dať na plátno. Ťažko je zvoliť jedno miesto, no nedám dopustiť na moje rodisko – Brusno kúpele. Je priam učupené pod Veprom, s výhľadom na hole – Prašivú, Veľkú a Malú Chochuľu, kde sa začína hrebeň Nízkych Tatier.
Videla som váš obraz zachytávajúci Nitriansky hrad. Aký máte vzťah k nášmu mestu? Ako na vás, ako na maliara, naše mesto pôsobí?
Z Nitry mám viac obrazov. Starobylé mesto mi ich priamo ponúka, no viaceré už nie sú u mňa. Moja pani manželka Janka totiž dlhé roky pracuje v Nitre. A tak niektoré z nich sú už v Nitre alebo okolí, u nových majiteľov. Mesto, hlavne Staré mesto, na mňa ako umelca, maliara, priamo dýcha svojou atmosférou.
Zameriavate sa výhradne na Slovensko alebo ste maľovali aj obrazy z iných krajín?
Maľujem všade, kde sa dá, keď ma niečo zaujme. Aj na dovolenke nosím so sebou skicár a malú akvarelovú sadu. Maľoval som v Brne, v Prahe, v Zlíne, v Chorvátsku – Novigrad, Primošten, v Benátkach, Ríme…
Čo všetko ešte môžeme nájsť vo vašej tvorbe?
Mojou veľkou záľubou sú severoamerickí indiáni – obdobie Divokého západu. Venujem sa im taktiež od chlapčenských rokov. Takže sú často stvárnení v mojich dielach. Malú časť mojej tvorby predstavujú zátišia a portréty.
Ktoré ročné obdobie maľujete najradšej a prečo?
Nemám zvlášť obľúbené ročné obdobie, ale jeseň ponúka svojou pestrosťou farieb nespočetne veľa námetov.
Ako dlho vám trvá namaľovať obraz? Ako celý proces od nápadu k realizácii prebieha? Máte pri maľovaní nejaký rituál, prípadne múzu?
Je to rôznorodé, niekedy obraz namaľujem za pár hodín, hlavne vonku, v plenéri. Inokedy obraz tvorím dlhšie, niekoľko dní. Keď ma nejaká scenéria osloví, maľujem hneď, priamo v teréne. Ak nemám túto možnosť fotím, skicujem a potom doma prenesiem na plátno prípadne dosku. Kulisu mi dotvára moja obľúbená hudba prípadne hovorené slovo z rádia.
Mojou celoživotnou múzou je manželka Janka. Ona je aj prvým divákom i kritikom, ale aj manažérom.
Čo pre vás predstavuje tvorba? Vedeli by ste sa jej vzdať?
Moja tvorba odzrkadľuje to, čo mám rád, čo ma vie potešiť a nadchnúť. Viem pri nej relaxovať, zbaviť sa starostí, na chvíľu ich hodiť za hlavu. Keby som sa jej mal vzdať bolo by to pre mňa veľmi ťažké, no ak by to inak nešlo a bolo by to nevyhnutné, tak asi áno.
Kde všade ste už vystavovali? Čo pre vás ako autora predstavuje príprava takejto výstavy?
Pravidelne vystavujem spolu s kolegami pri príležitosti osláv našej obce. Spolu s kolegami z Univerzity tretieho veku pri Univerzite Mateja Belu v Banskej Bystrici sme pravidelne po ukončení ročníka vystavovali na starej radnici mesta v Banskej Bystrici.
V roku 2017 som mal autorskú výstavu v knižnici Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. A v roku 2019 som sa mal možnosť prezentovať s kolegami z Martina, z ateliéru Mgr. Evy Bebčákovej v Sobášnej sieni mesta Vrútky. Momentálne do konca apríla 2023 autorsky vystavujem v Evonik-Fermas, Slovenská Ľupča.
Keď pripravujem výstavu musím vybrať obrazy, ktoré chcem prezentovať. Je potrebné pripraviť sprievodný text do letáka k výstave, zaistiť odvoz… Je toho dosť.
Momentálne máte výstavu v Slovenskej Ľupči. Čo na nej môžeme vidieť?
Na výstave mám 38 obrazov, svojho favorita nemám. Radosť mi urobí akýkoľvek záujem o moju tvorbu, keď vidím, že ľudí viem zaujať, potešiť, tak mám radosť i ja a dobrý pocit, že to má zmysel.
Kde budeme môcť ešte vaše obrazy uvidieť?
Nechám sa prekvapiť, no zatiaľ je v pláne máj 2023, oslavy našej obce Brusno, tzv. Čipkárskô.
Plánujete nejakú výstavu aj v Nitre?
Nebránim sa nijakej ponuke na výstavu. Vážim si možnosť prezentovať svoje dielo. Ak niekto prejaví záujem a ponúkne mi možnosť vystavovať v Nitre, veľmi rád to prijmem.
Čo robíte, ak práve nemaľujete?
Okrem toho, že chodím do práce, tak ako som spomínal vyššie, zaujímam sa o severoamerických indiánov. Komplexne. Po odbornej stránke ako aj hobbystickej. Čítam o nich rôznu literatúru, robím si archív, vyrábam si niektoré ich artefakty dennej potreby a podobne. Pravidelne sa zúčastňujem stretnutí Přátel a příznivcu Zděnka Buriana v Štramberku, cca 6x ročne – nakoľko som veľkým obdivovateľom ilustrátorov dobrodružnej literarúry, ako boli Z. Burian, Gustav Krum, Jaromír Vraštil, Charles Russell. A zároveň sa venujem hudbe. Hlavne 80. rokom.
Čo by ste chceli odkázať našim čitateľom?
Vaším čitateľom želám, aby sa aj v tejto neľahkej a uponáhľanej dobe dokázali aspoň na chvíľku zastaviť a nájsť si čas na stretnutie s rodinou, priateľmi, užiť si nejaké kultúrne alebo športové podujatie, len tak pre radosť.
Pýtala sa Lucia Balagová
