Strečno (TASR) – Strečnianski pltníci začnú voziť ľudí po Váhu okolo skál Margita a Besná a popod dva strečnianske hrady aj tento rok s dvojmesačným oneskorením. Spustenie prevádzky podľa Pavla Albrechta z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti oddialili rovnako ako vlani obmedzenia v súvislosti s novým koronavírusom.
„Vzhľadom na to, že sme mali teoreticky zo šesťmesačnej sezóny 2,5-mesačnú, hovoríme o prepade až 40 percent. Zatiaľ máme iba vlaňajšiu skúsenosť. Vzhľadom na to, že ľudia nemohli cestovať do zahraničia, mali dosť veľký záujem. Ale iba počas letných mesiacov, potom znova prišli obmedzenia. Predpokladám, že to tak bude aj tento rok,“ povedal Albrecht.
Tradíciu pltníctva, ktorá sa viaže k histórii najkrajšieho a najnebezpečnejšieho úseku na rieke Váh v Strečnianskom prielome, obnovili v roku 1999 po šiestich desaťročiach. „Odvtedy sme odviezli na pltiach viac ako 100.000 ľudí z celého sveta. Pltníci sa už tešia na návštevníkov, aby ich presvedčili o výnimočnosti a kvalite zážitkového turizmu na Váhu,“ uviedol Albrecht.
Plavba sa začína na pltisku Bariérová, kde boli počas druhej svetovej vojny vytvorené umelé prekážky pre pltníkov, a trvá zhruba 50 minút. „Odtiaľ prechádzajú plte známymi úsekmi z histórie Margita a Besná, potom popod Starý a Nový hrad Strečno. Je tam veľa technických a historických zaujímavostí či prírodných krás. Po plavbe môžu ľudia navštíviť ďalšie atrakcie Strečna – národnú kultúrnu pamiatku hrad Strečno, monument francúzskych partizánov či rozhľadňu,“ dodal Albrecht.
Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 kubických metrov nákladu.
Foto: sdetmi.com
