Podľa Národného centra zdravotníckych informácií je na Slovensku evidovaných viac ako 12 000 obéznych detí v ambulancii všeobecnej starostlivosti o deti a dorast. Odborníci sa zhodujú, že rodičia by mali dbať na pravidelný pohyb detí.
Z dát NCZI vyplýva, že s kilami majú väčší problém chlapci ako dievčatá. Obezita predstavuje riziko, pretože priamo vplýva na vývin a celkové zdravie detí. Urýchľuje nástup puberty, viesť môže k cukrovke, vysokému krvnému tlaku, či kardiovaskulárnym chorobám. Za obezitou je najmä nevhodná strava a sedavý spôsob života.
Odborník na pohyb a stravu Dávid Takáč, tvorca programu Schudni s Davevysvetľuje, že problém môže byť aj v genetickej alebo hormonálnej poruche. „Na druhej strane príčinou detskej obezity je tiež nerovnováha v energetickom príjme a výdaji. Rodičia by mali dbať na to, aby sa deti pravidelne hýbali, jedli ovocie, zeleninu a nepresedeli celý deň za počítačom.“
Keď sa dieťa nechce hýbať
Deti by sa mali hýbať každý deň. Vieme ich motivovať k pohybu tým, že vymyslíme rôzne hry či súťaže. „Dieťa treba pochváliť a odmeniť. Budujeme tým tímového ducha, budujeme sebavedomie a zároveň vytvárame pozitívny vzťah k pohybu,“ hovorí Takáč. Rodičia môžu deti zapájať aj do bežných aktivít, ako napríklad venčenie psa, upratovanie, spoločné cvičenie, prechádzky, čokoľvek, kde sa deti budú hýbať. „Deti, ktoré sa hýbu sa lepšie sa vyrovnávajú so stresovými situáciami. Rodičia by mali podporiť prirodzený pohyb detí, to znamená, behanie s kamarátmi na ihrisku či kopanie do lopty,“ menuje Takáč. Trávia však čoraz viac času doma, ako na ihrisku či v prírode.
Sedenie na gauči neprospieva psychike, deformuje chrbticu a u deťom oslabuje kosti. Rodičia by mali podľa Mariána Čanigu, odborníka z Centra zdravého sedenia dohliadať na to, aby dieťa sedelo na stoličke a malo na zemi celé chodidlá. Váhu by nemalo prenášať na päty alebo špičky.
Takáč tiež vysvetľuje, že mnohokrát deti nič nebaví a hýbať sa nechcú. Dieťa opakuje to, čo vidí doma, takže ak rodičia sedia na gauči pred televízorom s balíkom čipsov, je ťažké prinútiť ho začať športovať. „Ak dieťa nevidí vzor v rodičoch, športuje nasilu. Postupne si vie k športu vybudovať vzťah. Chce to len čas, odhodlanie a nájsť vhodný šport, ktorý si dieťa obľúbi,“ objasňuje Takáč. Pri deťoch neexistujú tabuľky, koľko by mali športovať. V tom prípade platí pravidlo, že kým dieťa šport baví, tak čas mu obmedzovať nemusíme. Vplyv na pohyb mala aj pandémie. Ľudia a deti si odvykli chodiť von, teraz by sa mali začať opäť prechádzať a aktívne športovať.
Ako má vyzerať jedálniček školáka
Jedálniček pre deti by mal byť v prvom rade pestrý. „Mal by obsahovať čo najmenej polotovarov. Rodičia by mali vylúčiť sušienky, napolitánky či balené croissanty. Nahradiť ich môžeme celozrnnými potravinami,“ hovorí odborník na stravu Dávid Takáč. Zbytočné cukry deti konzumujú v jogurtoch, v instantných kašiach či v cereáliách. Rodičom preto odporúča biely jogurt, ktorý dochutia ovocím, medom či kakaom. „Ochutiť deťom na desiatu môžeme tvaroh či pripraviť domácu, sladkú pšenovú kašu.“ U detí nemusíme robiť žiadne špeciálne výnimky, stravovať by sa mali tak, ako dospelí ľudia.
(vk)
