Po dlhoročnom úsilí sa konečne podarilo skompletizovať celoživotné dielo významného slovenského výtvarníka akademického maliara Mikuláša Klimčáka.
Pri príležitosti jeho nedožitých 100. narodenín, ktoré sme si predčasom pripomenuli, vznikla v týchto dňoch Virtuálna galéria Mikuláša Klimčáka dostupná na www.klimcak.sk. Podrobne prezentuje jeho život a tvorbu. Vďaka 6-ročnému úsiliu Klimčákovej rodiny sú dnes prvýkrát zverejnené aj jeho stratené či zabudnuté diela, ktoré boli roztrúsené po celom svete. Umelec na ne časom pozabudol a tak ostali roky či desaťročia v Bulharsku, Taliansku a USA.
“Podarilo sa nám zachrániť a zreštaurovať aj pár diel, ktoré znehodnotili bezdomovci. Boli uložené v priestoroch bývalého chátrajúceho Istropolisu. Do miestnosti s dielami vnikli cez rozbité okno ľudia bez domova a istý čas v nej prespávali. Z veľkých obrazov si vyrobili stan a prikrývali sa dokonca jeho vzácnymi gobelínmi. Viaceré diela boli značne poškodené, podarilo sa ich však zreštaurovať,” uviedol Klimčákov prasynovec PhDr. Slavomír Klikušovský, ktorý je spolutvorcom virtuálnej galérie. Celkom je v nej prezentovaných vyše 700 diel.
Klimčákove diela sú v umeleckých zbierkach mnohých prezidentov. Ich majiteľmi boli či sú aj bývalí česko-slovenskí prezidenti – Antonín Novotný a Václav Havel. Ruská hlava štátu Vladimir Putin vlastní od roku 2005 jeho gobelín Oslobodená Bratislava. Pápežovi Jánovi Pavlovi II. daroval Klimčákovu ikonu i plastiku vtedajší slovenský prezident Michal Kováč počas oficiálnej návštevy Vatikánu.
O jeho dielo Predavači korenia (olej, 1965) prejavil veľký záujem exprezident Rudolf Schuster. Chcel ho mať vo svojej súkromnej zbierke. Obraz mu však umelec odmietol predať. Gobelíny a obrazy Mikuláša Klimčáka zdobia priestory vrcholných inštitúcií Slovenskej republiky. Šesť metrov dlhý a takmer tri roky tkaný gobelín Príchod Byzantskej misie skrášľuje historické múry Bratislavského hradu. Ďalšie diela sú inštalované v slovenskom parlamente, v košickom sídle Ústavného súdu, či v bratislavskom Dóme sv. Martina.
“Klimčák je monumentalista par excellence,” vyhlásil o ňom v minulosti niekdajší riaditeľ Slovenskej národnej galérie Ján Hraško. Kunsthistorici Karol Kahoun, či Alžbeta Güntherová-Mayerová ho zasa označili za “majstra vitráže, sakrálnej a svetskej architektúry – ako prvý u nás v asymetrickej farebnej vitráži využil konštrukciu, resp. mrežu vitráže ako výtvarný spolukomponent s využitím výtvarnej hodnoty priesvitných plôch”.
Mikuláš Klimčák sa dožil úctyhodných 94 rokov. Po mozgovej cievnej príhode vo veku 85 rokov sa musel nanovo učiť rozprávať, písať aj maľovať. Zvládol to bravúrne a vo veľmi krátkom čase, čím šokoval aj svojich lekárov. Bolo to vďaka jeho neuveriteľnej húževnatosti a vnútornej sile, ktorú mu dodávala jeho viera. Pripomeňme, že pri príležitosti 100. narodenín vydala Slovenská pošta v decembri 2021 známku s portrétom Mikuláša Klimčáka.
V súčasnosti vrcholia prípravy na otvorenie kamennej Galérie Mikuláša Klimčáka v komplexe okolo baziliky v Ľutine. Ide o najväčšie gréckokatolícke pútnické miesto. “Som nesmierne vďačný Bohu, že máme takého významného, ale na Slovensku zatiaľ žiaľ málo oceneného umelca,” poznamenal o Klimčákovi emeritný arcibiskup Ján Babjak.
(ts, zdroj foto: archív rodiny MK)
