Nie je policajt ako policajt! Hoci mnohým strážcom zákona uniforma sekne, niektorí sa vedia popýšiť aj parádnou vypracovanou postavou a športovými úspechmi. K nim nepochybne patrí aj Vincent VASARÁB z Levíc. Nie je iba „normálny“ policajt, ale i psovod, pretože lásku k psom si vypestoval už na vojne. V Kežmarku, kde slúžil, bol zaradený do strážnej služby ako psovod.
„Po vojenčine som sa prihlásil k policajnému zboru, kde som chcel byť tiež psovodom, lenže trvalo to dlhých 15 rokov pokiaľ som sa tam dostal,“ vrátil sa Vincent niekoľko rokov dozadu. V rozhovore pre portál nitranoviny.sk toho však o sebe prezradil oveľa viac. A to preto, lebo v súčasnosti je, okrem iného, aj úspešným kulturistom.
Kulturistika nie len o tom mať svaly
Venovali ste sa v mladosti nejakému športu?
Áno, na za základnej škole som hrával futbal za našu obec a venoval som sa aj vodáctvu. Pokračoval som v tom aj na strednej škole, kde som do toho pridal ešte posilňovanie. Jednoducho som vyrastal v dobe, keď sa ešte na šport dával veľký dôraz.
Prečo ste sa začali venovať kulturistike až na polícii? Nelákalo vás to k nej skôr? Alebo vás k tomu niekto zlákal?
S posilňovaním som začal už na strednej škole a venujem sa mu dodnes. Boli obdobia, keď som mal takzvané pauzy, ale vždy som sa k tomu vrátil. Nikdy som však neuvažoval, že by som s tým začal aj súťažne. Pred tromi rokmi ma ale oslovil kamarát Michal Vajda, ktorý je majstrom sveta v kulturistike a spýtal sa ma, či by som to nechcel vyskúšať súťažne. Porozmýšľal som nad jeho návrhom a napokon som sa rozhodol, že do toho pôjdem. Prišli však opatrenia ohľadne covidu, takže sa to stoplo. Opäť som do toho šiel minulý rok na jar a vôbec svoj krok neľutujem.
Čo vám kulturistika dáva v osobnom aj profesijnom živote?
Ak si niekto myslí, že kulturistika je len o tom mať veľké svaly je na veľkom omyle. Je to o disciplíne (dodržiavanie pravidelného režimu cvičenia a stravy) a hlavne pokore, ale benefity z toho všetkého sú zdravie a kondícia. Až potom to, ako človek vyzerá.
Aké najväčšie úspechy ste v kulturistike dosiahli a v akej kategórii súťažíte?
Mojím najväčším úspechom je už to, že som sa dostal na pódium. U mňa je každý víťaz ten, kto to dotiahne až tam. Je to dlhá cesta disciplíny a odriekania, preto každý, kto to dokáže, je u mňa víťaz. To umiestnenie je potom už iba taký kozmetický doplnok (smiech). Súťažím v kategórii Man Physique. A aké mám zatiaľ úspechy? Najviac si doteraz cením 2. miesto na majstrovstvách sveta v Taliansku z minulého roku, ale aj tohtoročné 1. miesta na Majstrovstvách Slovenska vo federácii WABBA, kde som ich zobral rovno tri. Ešte ma však čakajú ďalšie dôležité súťaže, na ktoré sa teraz pripravujem a dúfam, že sa to bude len zlepšovať.
2. miesto majstrovstvá sveta vo Vicenze (Taliansko) vo federácii WABBA
3. miesto Herkules Olympia v Budapešti vo federácii WABBA
1. miesto Man Physique + 5% na Majstrovstvách Slovenska v Hlohovci vo federácii WABBA
1. miesto Man Physique ower 40 na Majstrovstvách Slovenska v Hlohovci vo federácii WABBA
Absolútny víťaz Man Physique na Majstrovstvách Slovenska v Hlohovci vo federácii WABBA
Človek musí obetovať veľa času a odriekania
Máte nejakú métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť?
Nepovedal by som, že v tomto športe som si stanovil nejakú métu, ale keď tak rozmýšľam, tak by som chcel odovzdať svoje skúsenosti ďalej a pripraviť niekoho na súťaž. To by asi bolo také, čo by sa dalo u mňa povedať, že je to tá méta a výzva pre mňa.
Čo je pre vás pri kulturistike najťažšie (stravovanie, dodržať pravidelné tréningy…)?
Čo je najťažšie? Keď sa psychicky nastaví, že niečo chce, tak to ide, aj keď to nie je ľahká cesta. A ani časovo. Klamal by som, keby som povedal, že to je ľahké, lebo človek musí obetovať veľa času a odriekania od všelijakých dobrôt. Strava je totiž 70 % úspechu. A hlavne financie, pretože človek si všetko platí sám. Keď sú ale pri ňom tí správni ľudia, a takí sa nájdu aj v dnešnej dobe, ktorí ho podporujú či už psychicky alebo materiálne, je to pre športovca strašne veľa.
Dodržiavate stravovací rytmus kulturistu aj v bežnom živote, alebo iba pred pretekmi?
Väčšinou áno, aj keď už tá konečná príprava je veľmi náročná a nie príliš pestrá a chutná, a nie každému by to chutilo. Zdravo sa dá stravovať, ale veľmi jednoducho a hlavne aj chutne. Ak si niekto myslí, že diéta je o nejedení, alebo iba o jedení nechutných jedál, je na omyle.
Mali ste vo svojej práci už možnosť využiť či použiť silu kulturistu?
Určite áno. Či už keď páchateľ utekal predo mnou, alebo pri vykonávaní služobného zákroku, kde sa mi fyzická sila zišla a zákrok som aj s kolegom zvládol bez problémov. Ďalšia vec je, že keď vidia ako vyzerám, tak už väčšinou to odrádza od nejakého toho fyzického násilia.
Skĺbiť práci a kulturistiku je občas ťažké
Neľutujete, že ste „prepadli“ práve tomuto športu a dokedy by ste v ňom chceli súťažiť?
Vôbec to neľutujem. Ako som už spomínal, venujem sa posilňovaniu od strednej školy a do života mi to dalo veľa, či už po fyzickej alebo psychickej stránke. To súťaženie je iba akýsi bonus. A dokedy chcem súťažiť? Nad tým som ešte nerozmýšľal, ale pokiaľ sa bude dať, tak určite ešte budem pokračovať.
Aké ťažké je skĺbiť vašu policajnú prácu s kulturistikou?
Ako sa hovorí, všetko sa dá keď človek chce. Niekedy je to ťažké, ale vždy sa dá nájsť cesta ako to skombinovať. Netreba hľadať výhovorky ako sa to nedá, ale hľadať spôsob, ako sa to dá.
Ako policajt ste aj kynológom, alebo iba kynológom? A je Danny váš prvý policajný pes, alebo ste začínali s nejakým iným?
Som policajný kynológ, takže oboje dokopy (smiech). A Danny bol môj prvý pes po zaradení ku kynológom, ktorého som si vycvičil. Pre mňa to nebol len pes, ako si niekto myslí, pre mňa to bol hlavne kolega, na ktorého som sa vedel vždy spoľahnúť, a ktorý ma nikdy nesklamal v žiadnej situácii. Žiaľ, 11. februára tohto roka mi uhynul na torziu žalúdka, o čom informovala aj Policajná stránka na FB, na ktorej mu bolo spravené aj veľmi pekné rozlúčkové video… Teraz už 4 roky so mnou stráži zákon nerozlučná parťáčka Alexis. Je to tenký nemecký ovčiak, ktorú mám od jej 6 mesiacov. Má špecializáciu na vyhľadávanie omamných a psychotropných látok s kategóriou D1.
Ako ste sa vlastne dostali k práci policajta?
Od malého chlapca sa mi páčili uniformy, či už vojenské alebo policajné, nuž a časom vyhrala tá policajná. Rovnako odmala sa mi páčila práca so psom, takže mne sa podarilo dať obe dokopy. Robím teda prácu, ktorá je zároveň aj mojím koníčkom.
Dodo Púchovský
