Vojenské operácie Ruskej federácie na Ukrajine rozdelili svet.
Len blázon chce vojnu, a len blázon bude vojnu podporovať! Je nespochybniteľné, že svet rusko-ukrajinský konflikt rozdeľuje. Asi sa zhodneme všetci na tom, že za týmto konfliktom stoja politické rozhodnutia politikov a zrejme aj nepolitikov. Nejdem skúmať príčiny nezhôd, ktoré vyústili do ozbrojených stretov oboch strán – zamotali by sme sa v spektre rôznych politických názorov, ktoré nie sú predmetom skúmania pravdy a na koho strane je právo silnejšie.
Mnohé osobnosti športového sveta sa k situácii vyjadrili, nakoľko boli dotazovaní rôznymi médiami. Tak ako všetci, aj u nich sa názory rôznia. A opäť raz, sú to názory politické. Áno, aj športovec môže mať politické názory. Veď sú to ľudia ako my, ibaže sa úspešne zviditeľnili športom, nie inak. Nuž, netrvalo nikdy dlho a keď bolo treba, tak sme sa dozvedeli názory aj Petra Šťastného, Jozefa Golonku, Dáriusa Rusnáka, Vinca Lukáča, ale aj iných športových osobností zo zahraničia, ako Djokovič, Ovečkin, Kličko, Hašek, atď. Má však naozaj čitateľ či fanúšik záujem poznať politické názory športovcov, pokým sa do politiky nechystajú aktívne vstúpiť? Obávam sa, že nie.
Dominik Hašek sa ostro pustil do NHL. Zabudol pri tom však na jeden dosť podstatný fakt (VIDEO)
Športovci naozaj rozumejú najlepšie športu. Cirkev zase Božiemu slovu, právnici zákonom, lekári zdraviu, vedci svojim výskumom a politológovia politike. Zámerne nepíšem o politikoch, pretože nie každý, kto je politikom, ju robiť aj vie, rozumie jej a nie každý, kto je v politickej funkcii, je skutočným politikom a štátnikom. Mnohé štátne a odborné funkcie zastávaju ľudia, ktorí prišli z oblastí diametrálne odlišných, alebo tam jednoducho boli nahulváta dosadení.
Ak sa potom od týchto ľudí žiada robiť niečo, na čo nemajú vedomosti ani dostatočné skúsenosti, potom sme svedkami rôznych absurdných vyhlásení, rozhodnutí, spolkov. Len si spomeňme, čo sa dialo počas pandémie a ďalších umelo vyrobených nástrojov sporov. Nebolo by na tom nič zlé, ak by ich činy nemali globálny rozsah a ostali len na pieskovisku pred miestnou bytovkou menšieho mesta. Človek má už pocit, že tie konflikty niekto organizuje zámerne.
Ak je predmetom politiky a politických rozhodnutí oblasť súťaží a športu, trpí stále len šport, v neposlednom rade športový duch fair-play a tým pádom aj športovci. Ak je predmetom súťaží športových podujatí politika, opäť trpí len šport. Nechajme teda politiku politikom a šport športovcom.
Slávny Slovák, Stan Mikita, hokejový „Čierny jastrab zo Slovenska“, ktorý si pokoril slávnu NHL
Šport na úrovni vnímania hry a túžby ľudí súťažiť v rôznych športových disciplínach za spoločne prijatých pravidiel v duchu fair-play je šport, ktorý sa mne osobne veľmi páči. Rešpekt ku kvalitám súpera bez ohľadu na názory na iné oblasti života je prejav obrovskej vyspelosti jedinca, i každej modernej demokratickej spoločnosti, ktorá nám akosi začala krívať. Ten rešpekt totiž nevyplýva len z uznania športových kvalít zúčastnených. Vyplýva aj z akceptácie rôznorodosti podmienok v krajinách, za akých sa športovci pripravujú na spoločné medzinárodné turnaje, berúc do úvahy, že športovci sa zaoberajú športom a politici veciam štátnym.
Lenže, čo ak tvorcovia spoločných pravidiel daných pre všetkých (najnovšie IIHF), odrazu uprednostní účasť len takých športovcov, ktorých krajiny sa nachádzajú v politickom stave, aký tvorcom vyhovuje? Môžeme ešte stále hovoriť o športovom duchu fair-play? Môžeme tvrdiť, že sú podmienky pre všetkých spravodlivé, ak vieme jasne poukázať na dvojitý meter? A asi mi dáte za pravdu, že rozhodnutie zmeniť podmienky účasti na medzinárodnom turnaji je rozhodnutím politickým, nie športovým. To je holý fakt. Neskúmam, či je tento počin aj správnym rozhodnutím, avšak zrkadlom nech nám je názor verejnosti.
Je teda na zamyslenie, či svetový šampionát v ľadovom hokeji je stále športovým turnajom najlepších (A-kategórie), ktorí si danú kategóriu športovo vybojovali, no nemôžu v nej súťažiť a dokonca ani nie pre športové dôvody. Tiež je na zamyslenie, či sa dá hovoriť o svetovom turnaji, kde kvalitatívne chýbajú najlepší. No a nakoniec, ako cenná môže byť pre športovca zlatá medaila, keď v turnaji absentuje pravidelný ašpirant na zlato?
Sahir Gill: Naši fanúšikovia sú TOP v lige!
Nadchádzajúci Politický turnaj tých správnych krajín sa dá porovnať s Festivalom politickej piesne v časoch socializmu. Môžeš hrať aký štýl chceš, hlavne však spievaj to, čo sa počúva dobre.
Na záver malá poznámka: V časoch studenej vojny (70.-80.roky) sa v jednom turnaji stretli krajiny Západu aj krajiny komunistického Východu (za účasti ZSSR, ČSSR), kedy politická súťaživosť o prvenstvo bola ďaleko ostrejšia. Napriek tomu dokázal organizátor podujatia ochrániť tak športovcov, ako aj divákov z rôznych kútov sveta. Vyjadrenie SZĽH vo svojom odôvodnení na neúčasť slovenských hokejistov z KHL vyznieva v tomto duchu o to smiešnejšie. Nuž, …“čosi zhnité je v štáte Dánskom.“ (Nič proti Dánom).
P.S: Hráči nie sú povinní (to nikto) prezentovať svoje názory, aj keď sú o to požiadaní, hoc by boli akékoľvek. Nie je preto namieste, aby ich za to ktokoľvek kritizoval.
Autor: Mário Jarolím Šturdík, foto freepik
