Nedostatočná účasť na dosiahnutie úspešnosti referenda sa podľa politológa Juraja Marušiaka zo Slovenskej akadémie vied dala očakávať.
Na druhej strane však podľa neho nebola až taká nízka, keď ju porovnáme s účasťou v iných referendách v histórii Slovenskej republiky. Vyššia účasť v referende, ktoré sa konalo v období medzi voľbami, bola len v referende v roku 2004, keď dosiahla 35,86 percenta. Iniciovala ho Konfederácia odborových zväzov s podporou strany Smer a ďalších opozičných strán. Otázka vtedy znela: „Ste za to, aby poslanci NR SR prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia NR SR tak, aby sa voľby do NR SR konali v roku 2004?“ Politológ zároveň poukázal na to, že referendum v roku 2004 predznamenávalo zmenu po najbližších parlamentných voľbách, pretože v roku 2006 Smer-SD vyhral voľby.
Neúspešné referendum je ponižujúcim debaklom Fica a Pellegriniho, tvrdí Remišová
Marušiak sa domnieva, že aj samotní iniciátori počítali s tým, že toto referendum nebude úspešné. Účasť 27,25 percenta voličov však podľa neho môže strana Smer-SD interpretovať čiastočne ako svoj úspech. Podarilo sa jej totiž zmobilizovať viac voličoch, ako v posledných voľbách do parlamentu. Poukázal na to, že pomerne rozsiahla mobilizácia voličov sa Smeru-SD podarila už pri zbieraní podpisov pod petíciu na vypísanie referenda, a to dokonca dvakrát, pretože prvé referendum v roku 2021 bolo Ústavným súdom SR zamietnuté. „Smer-SD sa tým zviditeľnil, bola to vlastne ich stranícka akcia, ostatné opozičné strany sa len pridali,“ uviedol Marušiak.
Podľa politológa sa dá očakávať, že z neúspechu referenda Smer-SD obviní prezidentku, pretože s touto kampaňou strana začala už pred referendom. Pomerne zložitú referendovú otázku nepokladá za príčinu neúspechu referenda, pretože v minulosti rovnako neuspeli ani referendá v jednoduchšími otázkami.
Referendová účasť v jednotlivých krajoch podľa Marušiaka len potvrdila regionálne rozloženie voličov. „Najsilnejšiu voličskú základňu má Smer-SD v Trenčianskom kraji, čiastočne v Nitrianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji a vo veľkej časti Prešovského kraja. Bratislavský kraj je podobne ako Košický kraj ten opačný pól,“ poukázal politológ.
