Nepovažujem rozhodnutie klubu za správne, ani očakávané.
Som šokovaný už z toho, že vládne hnutie “nezávislých osobností” k liberálom tolerantného premiéra E. Hegera pristúpilo k takémuto zásadnému kroku tak úbohou formou, že v nedeľu mi viacerí známi preposlali články z médií, kde informovali o mojom vylúčení. Až po niekoľkých hodinách bolo zaslané vyrozumenie aj mne do mailu.
Za dno štábnej kultúry som považoval, že klub mi od môjho suspendovania 4.2. v mojej neprítomnosti nebol schopný po opakovaných urgenciách oficiálne oznámiť ani dôvody, ani trvanie a podmienky návratu do klubu. A tak z pôvodne medializovaného vylúčenia na 3 mesiace sa stalo vylúčenie “na 3 schôdze”, ktorých bolo v skutočnosti k včerajšku až dvanásť!
Rovnako v mojej neprítomnosti – bez vypočutia obžaloby a možnosti obhajoby – prebehlo aj moje definitívne vylúčenie. A to napriek tomu, že som bol prítomný na schôdzi, ktorá prebiehala od piatku rána a bolo dosť času ma pozvať. V deň rokovania klubu som nič nevedel, hoci sme sa v parlamente s predsedom Šipošom aj stretli.
Je smutné, že hnutie OĽANO tak prevzalo praktiky strany SAS, ktorá presne pred 10 rokmi zo svojho klubu vylúčila poslanca Igora Matoviča, ktorý o rokovaní aspoň vedel a na verdikt čakal za dverami. Nebol vylúčený za hlasovanie so SMERom? Proti rozdávaniu slovenského občianstva Maďarom?
Po mesiacoch môjho ustupovania v snahe upokojiť situáciu je včerajší postup klubu, navyše v nedeľu, ktorú verejne obhajujem ako deň pracovného pokoja pre všetkých, zraňujúci. K absurdnému obsahu, ktorý má potenciál pre žalobu, sa vyjadrím adekvátne, komplexne a vecne, len čo to bude možné.
Jediné čím sa riadim, je sľub poslanca: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“
Nikdy som nerozlišoval medzi tým, ktorý poslanecký kolega nosí aké politické tričko. Ak som bol presvedčený, že návrh kolegov z inej ako vládnej strany je dobrý, že je v zmysle ústavy „v záujme občanov SR“, vždy som ho podporil a bude to tak aj v budúcnosti. Bez ohľadu na to, či ho predloží vládny alebo opozičný poslanec.
Naše mandáty sú totiž rovnocenné.
Je zaujímavé, že pri mojom včerajšom hlasovaní proti návrhu zákona, ktorý prináša do spoločnosti ešte viac rozdelenia a napätia, „s fašistami“, ako s dešpektom označujú časť opozície niektorí poslanci vládnej koalície, si moji kolegovia nevšimli, že som z vládnej koalície nebol sám, ktorému sa bridilo podporiť právnu normu, ktorá je zjavne nedemokratická a protiústavná.
Pri podpore opozície pre viaceré návrhy vládnych poslancov však pán Šipoš a kolegovia neprotestovali.
