NECH PROGRESÍVNU REFORMNÚ JESEŇ VYSTRIEDA PRORODINNÁ A KONZERVATÍVNA REFORMNÁ JAR
Asi najsmutnejší politický moment roka 2021 bol pre mňa ako konzervatívca štvrtok 11. 11. po 17-tej hodine. Zákon Anny Záborskej o podpore tehotným ženám neprešiel v parlamente o jeden hlas, ale o päť minút neskôr poslanci schválili v prvom čítaní reformu nemocníc. Na tlačovke potom premiér označil poslancov hlasujúcich v prospech reformy nemocníc za hrdinov. O poslancoch, ktorí podporili Záborskej zákon sa nezmienil.
Vedľa premiéra stála triumfujúca poslankyňa Cigániková, hlavná postava toho politického momentu. Cítil som veľký smútok a sklamanie. V tomto momente sa totiž ukázali a obnažili tri veci naraz.
Prvou zjavnou skutočnosťou bolo, že je možné mesiace politicky beztrestne urážať a osočovať Annu Záborskú, noblesnú dámu slovenskej politiky, klamať o jej návrhoch, o jej úmysloch a o jej zákone. Samozrejme s nadšeným aplauzom progresívnych elít a médií.
Hlavnou roztlieskavačkou štvania proti Záborskej bola v parlamente Jana Cigániková. Tá istá poslankyňa, ktorá predtým celý rok mediálne šikanovala konzervatívneho ministra zdravotníctva Mareka Krajčiho. Keď sme raz prijali na vláde nepopulárne pandemické opatrenia, ešte predtým, ako o tom stihol Marek Krajči informovať, kolegovia zo SaS dali Jane Cigánikovej echo. A ona urobila na úrade vlády tlačovku, kde zniesla pod čiernu zem opatrenia, ktoré minister zdravotníctva ešte ani nestihol oznámiť. To teda nebolo veľmi hrdinské, konštruktívne ani kooperatívne.
Druhou zjavnou skutočnosťou je, že nikto nepodporoval reformu nemocníc (rozumej rušenie nemocničných lôžok) tak vehementne, ako Penta. A Jana Cigániková. Veď to je nádherná perspektíva, že nejaké komisie, kde bude mať Penta takmer väčšinu, budú rozhodovať o tom, v ktorých nemocniciach lôžka zostanú a v ktorých nie, ktorá nemocnica bude môcť aké zákroky robiť a ktorá nie. Kto rozumný by mohol byť proti takejto “reforme”? Veď ju koniec koncov pripravoval líder PS-Spolu pre zdravotníctvo Oskar Dvořák.
Nevadí, že PS-Spolu sa nedostali do parlamentu. Nevadí, že progresívnymi elitami toľko vzývaní odborníci, tí bez napojenia na Pentu, boli proti, napríklad predseda LOZ Peter Visolajský. Nevadí, že v programovom vyhlásení vlády nie je o komisiách s rozhodujúcou právomocou ani slovo. Nevadí, že uprostred pandémie hovoríme, že nám chýbajú lôžka v nemocniciach a súčasne ich v parlamente rušíme. Reforma musí byť stoj čo stoj. Teraz! Nech už to znamená čokoľvek.
Treťou zjavnou skutočnosťou, ktorá sa v ten štvrtok 11. 11. ukázala, bol premiérov zápal a energia, ktorou reformu nemocníc nakoniec pretlačil. Vtedy som si uvedomil, že ak by s takouto energiou a zápalom premiér podporil Záborskej zákon na ochranu tehotných žien, tento zákon by určite prešiel. Lenže premiér označil v ten deň za hrdinku progresívnu poslankyňu Cigánikovú.
Odvtedy som sa vo vláde ako konzervatívec začal cítiť akosi sám. Po rokoch som sa začal opäť cítiť ako Posledný križiak. Aby som predišiel špekuláciám, Eda Hegera mám ľudsky veľmi rád, ako k premiérovi som k nemu lojálny a rešpektujem jeho slobodu vybrať si politické priority podľa vlastného presvedčenia a úsudku. A aj som mu to vtedy povedal, rovnako ako obsah toho, o čom som doteraz v tomto statuse písal.
Aké som vyvodil z doteraz uvedeného závery? Myslím si, že nie je udržateľné, aby táto koaličná vláda robila ďalšie progresívne reformy a konzervatívni vládni poslanci boli tlačení do ich podpory s odôvodnením, že majú predsa zodpovednosť za štát. Od konzervatívnych ministrov (ministra?) a konzervatívnych poslancov sa akosi očakáva, že budú chápať, že vláda je koaličná, tretinovo sú v nej aj progresívci, tak aj im musí niečo prejsť. Ale akosi sa nevyžaduje reciprocita. Čo tí konzervatívni poslanci vládnej koalície, ktorí tvoria v rôznych otázkach tretinu až polovicu vládnej koalície? Tých netreba chápať? Naopak, z tých si progresívni vládni poslanci môžu robiť boxovacie vrecia kedykoľvek, keď niekto z nich vysloví len trochu konzervatívny názor? Naozaj si nejaký konzervatívec myslí, že v záujme štátu je, aby progresívne vedenie ministerstva spravodlivosti obsadilo čo najviac pozícií v novovytvorených súdoch a súdnych obvodoch?
V záujme progresívcov to určite je. Ale ja ako konzervatívec nestotožňujem záujem štátu s progresívnym pochodom inštitúciami. A za úplný faul považujem, keď je konzervatívny poslanec vystavený hejtu progresívnych médií s odôvodnením, že kritizuje reformu súdov iba kvôli tomu, lebo chce zachovať súd v meste, odkiaľ pochádza.
Naozaj si nejaký konzervatívec myslí, že v záujme štátu je prijať novelu trestného zákona, na základe ktorej môže ísť človek za vyslovenie svojho názoru na 8 rokov do väzenia?
Naozaj si nejaký konzervatívec mysli, že v záujme štátu je brutálne liberalizovať protidrogovú legislatívu? (Na znížení trestov za fajčenie trávy – nie za predaj alebo pestovanie – je vo vládnej koalícii zhoda).
Ja si to teda nemyslím. Naopak, myslím si, že progresívnu reformnú jeseň má vystriedať prorodinná a konzervatívna reformná jar. Myslím si, že prijatie vykonávacích predpisov k rodičovskému bonusu, ktorý podľa nami prijatej novely ústavy začne platiť od 1.1. 2023, prijatie prorodinnej časti daňovej revolúcie ministra financií a prijatie legislatívy upravujúcej podporu rodinných podnikov by bol dobrý začiatok. Aspoň na vyváženie progresívnych plánov tretiny vládnej koalície.
A tej tretine až polovici konzervatívnych vládnych poslancov by to umožnilo zachovať si tvár.
Nám konzervatívcom želám v roku oveľa viac sebavedomia ako sme prejavovali v roku 2022. Vo vládnej koalícii tvoríme tretinu až polovicu hlasov. Len nás doteraz nebolo počuť toľko, ako tú tretinu vládnych progresívcov.
Ale to vieme v roku 2022 zmeniť. Konzervatívcom, liberálom aj progresívcom želám v roku 2022 návrat k normálnym pomerom pred pandémiou. Želám Vám všetkým veľa radosti, pokoja a zostaňte zdraví!
Text: Milan Krajniak fb/ foto: fb MK
