Majster sveta v kulturistike Štefan Havlík nedávno prekvapil nielen kolegov – športovcov, ale aj celé Slovensko. Na protest proti prijatiu obrannej dohody sa verejne vzdal vojenského vyznamenania a napísal otvorený, dosť kritický list, hlave štátu, prezidentke Zuzane Čaputovej. Štefan Havlík sa netají kritikou našich politikov a to úplne všetkých, vládnych, aj tých opozičných.
Narodil sa v roku 1975 v Košiciach a tohto roku bude mať 47 rokov. „Maturitu som dokončil na gymnáziu a začal študovať na Stavebnej fakulte Technickej univerzity. Chcel som byť architekt. V tom čase som sa už seriózne venoval tréningu s činkami a začal som súťažiť v športovej kulturistike. V tom období som okrem štúdia na vysokej škole dvojfázovo trénoval, učil matematiku na stavebnom učilišti, pracoval v telocvični za barom a dával súkromné hodiny matematiky ako pomoc na prijímacie skúšky na strednú a vysokú školu. Dnes vôbec nechápem, ako som to všetko stíhal. Výsledok bol ale taký, že som vysokú školu nakoniec nedokončil a venoval som sa športu. Proste som v tom videl veľký priestor na realizáciu, išlo mi to a videl som výsledky. Toto píšem pre tých čo si myslia, že úspešný športovec nemôže byť nič iné len telo bez mozgu.“
Úspešná športová kariéra
Po 10 rokoch tréningu som sa stal v roku 1999 reprezentantom Slovenskej republiky v kulturistike a cestoval som na svoje prvé majstrovstvá Európy. Skončil som na 10 mieste a bol to začiatok úžasného dobrodružstva a športovej kariéry. Od tej chvíle som túžil po tom, aby na konci dňa hrala slovenská hymna. To sa mi naozaj podarilo už o 2 roky a zopakovalo sa to ešte niekoľkokrát. Veľakrát som si pri našej hymne aj poplakal. Je to neuveriteľný pocit, zmes pocitu z víťazstva a národnej hrdosti. Neviem to slovami viac opísať. Som päť násobný majster Európy, majster sveta a 23-krát som vyhral titul absolútneho víťaza na medzinárodných pohárových súťažiach. Nakoniec som ukončil športovú kariéru v roku 2015 a od vtedy sa venujem trénerskej činnosti.
Kritizoval našu vládu
V prvom rade chcem povedať že som súčasného prezidenta nevolil. Rýchlo kvasená médiami podporovaná bábika nemá na poste prezidenta čo hľadať. To je môj názor. Stále som sa čudoval ako môžu ľudia veriť iba reklame a naučeným frázam a neriešia históriu, vedomosti a morálne zásady kandidáta. S tým momentálne nič nespravíme, ako sa hovorí „Koho ste si zvolili toho máme, ale trpia všetci“. Poučíme sa? To sa uvidí. Prezident je najvyšší ústavný činiteľ, hlava štátu a najvyšší veliteľ ozbrojených síl. Vraciam vojenské vyznamenanie a adresát je z toho titulu úplne presný.
Prečo som to urobil? Pozrime sa okolo seba kde žijeme a čo sa zmenilo za posledné dva roky. Začalo to Covid mediálnou hystériou nepresných testov. Rozohrala sa tu veľmi veľká hra a veľa z nás vďaka ohnutým chrbtom stále nevidí pred seba. Pozrime sa ako ľudia žijú, alebo skôr živoria a stále čakajú na zázrak. Pod neuveriteľným strachom dýchať čerstvý vzduch sa ľudia podrobili a odovzdali svoj život do rúk zapredaných politikov. Politikov, ktorí sa starajú len o svoje plné bruchá a tešia sa terajšej nedotknuteľnosti. Užívajú si pocit moci a som presvedčený, že sú to väčšinou morálne aj duševne narušení jedinci.
Tak ako som napísal v liste, ľudia sú hladní, nešťastní a žijú v strachu. Prečo je to tak? Mám na to jednoduchú odpoveď. Dovolili to! Mojím životným mottom je „Len to budú s tebou robiť, čo im dovolíš“, a tým sa aj riadim. Niekedy to nie je jednoduché, ale môžem sa pokojne pozerať do zrkadla.
Vláda tu likviduje úplne všetko. Právo podnikať, právo na lekársku starostlivosť, právo na vzdelanie, právo zhromažďovania, obmedzovanie volebného práva vyhláškami ÚVZ … mohol by som pokračovať do zajtra. Schválením a podpísaním „obrannej dohody s USA“ sa ale stalo niečo, čo by som nečakal ani v najhoršom sne. Prišli sme o kontrolu nad naším územím a nebudeme to vedieť nijako ovplyvniť. Blízka budúcnosť ukáže čo sa vlastne v skutočnosti stalo.
Vzdal sa vyznamenania
V roku 2001 som narukoval na základnú vojenskú službu do Vojenského športového klubu DUKLA Trenčín. Bol som nádejný reprezentant a aktuálne v príprave na majstrovstvá Európy. Tie preteky som aj vyhral a už vtedy som dostal ponuku po skončení ZVS na profesionálnu vojenskú službu ako športový inštruktor. V armáde som následne slúžil 16 rokov. Mojou náplňou práce bolo nosiť medaile, čo som vzorne plnil. Z ME a MS som doniesol za tie roky dokopy 11 medailí z toho 6 zlatých. Dvakrát som bol ocenený ako najúspešnejší športovec rezortu ministerstva obrany a v roku 2004 som obdržal aj vojenské vyznamenanie.
Parlament SR je hniezdo negatívnej energie a to je to, čomu sa ja bytostne vyhýbam. Čo si myslím o vládnych poslancoch som vyjadril v liste. K opozícii poviem len toľko, že sú to bábovky. Chovajú sa podľa prieskumov, ktoré aj tak niekto zmanipuluje. Ako môže niekto zastupovať druhých, keď nedokáže bojovať ani sám za seba. Keď sa na nich pozerám ako poslušne pochodujú zamaskovaní po parlamente chce sa mi vracať. Potom vybehnú pred parlament medzi ľudí a vykrikujú naučené frázy.
Opozícii tento stav vyhovuje. Organizujú štrajky, vlastne pardón, politické mítingy, ľudia prídu pokričia si, zamávajú zástavami a ide sa domov. O týždeň prídeme znova. Preferencie zatiaľ pekne pomaličky rastú.
